V uplynulých dvoch rokoch mnohé krajiny podnikli kroky správnym smerom k čistým nulovým emisiám, no väčšina z nich má pred sebou ešte dlhú cestu - poukázala na to správa KPMG Net Zero Readiness Report.
Cieľový dátum, do ktorého by sme mali dosiahnuť čisté nulové emisie, 2050, bol navrhnutý v správe Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (UN IPCC) z roku 2018. Európska únia si stanovila právne záväzný cieľ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnym kontinentom, so strednodobým cieľom znížiť emisie o 55% do roku 2030. Dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 by obmedzilo nárast teploty na 1,5 stupňa Celzia, čím by sa znížili značné škody, ktoré globálne otepľovanie spôsobí v nasledujúcich desaťročiach.
Úloha firiem pri plnení klimatických cieľov
Stále viac podnikov sa zaväzuje dosiahnuť čisté nulové emisie a znížiť svoj vplyv na planétu. Zvyšuje sa totiž aj globálny tlak na dekarbonizáciu v dôsledku stupňujúcich sa prejavov zmeny klímy. Spoločnosť očakáva zodpovedný prístup aj od podnikov – plány, opatrenia a merateľný pokrok v udržateľných stratégiách. Tieto očakávania však predstavujú aj nové príležitosti na trhu pre tie firmy, ktoré sa s nimi dokážu vysporiadať a vybudovať svoju firemnú stratégiu berúc do úvahy globálne environmentálne ciele.
Mladí ľudia stále viac apelujú na firmy, aby zohrávali väčšiu úlohu pri plnení klimatických cieľov, vyplýva to z prieskumu KPMG medzi 363 mladými ľuďmi z 38 krajín. Na základe prieskumu má iba menej ako tretina mladých profesionálov (28 percent) pocit, že sú v otázke čistej nuly a udržateľnosti vo svojej firme vypočutí. Pritom viac ako polovica (58 percent) uviedla, že má široký prehľad o globálnych výzvach v oblasti udržateľnosti.
"Pre to, aby sa svetový pokrok v udržateľnosti zrýchlil, bude potrebná medzinárodná spolupráca na úrovni podnikov, komunít, vlád, multilaterálnych aj mimovládnych organizácií. Dôležitú úlohu budú zohrávať mladí ľudia, je preto nutné im poskytnúť vhodné podmienky pre to, aby mohli prispieť k riešeniam v oblasti zmeny klímy a ESG. A v neposlednom rade bude potrebné priorizovať vzdelávanie a zvyšovanie povedomia v oblasti ESG stratégie a vykazovania." Michal Maxim, Associate Partner, sektor finančných služieb a uisťovacích služieb v oblasti ESG, KPMG na Slovensku
KPMG Net Zero Readiness Report: Je svet pripravený na klimatickú neutralitu?
Správa KPMG o pripravenosti na čisté nulové emisie (Net Zero Readiness Report) skúma kroky, ktoré podniklo 24 krajín, ako aj kľúčové hospodárske odvetvia na zníženie emisií skleníkových plynov. Vyplýva z nej, že krajiny podnikajú kroky pre dosiahnutie klimatických cieľov, no aj to, že pri tom čelia mnohým výzvam. Správa zhrnula šesť kľúčových zistení.
1. Niekoľko krajín s najväčšími emisiami na svete zvýšilo svoje ambície v oblasti čistých nulových emisií
Spojené štáty americké sa v februári 2021 opäť oficiálne pridali k signatárom Parížskej dohody a zaviedli zákon o znížení inflácie s významnými daňovými stimulmi pre dekarbonizačné práce, s rozpočtom 370 miliárd USD na programy energetickej bezpečnosti a klímy. Čínsky prezident Si Ťin-pching oznámil v septembri 2020 snahu dosiahnuť vrchol emisií uhlíka do roku 2030. Európska únia dosiahla významný pokrok v dekarbonizácii, pričom invázia Ruska na Ukrajinu v roku 2022 urýchlila ambície zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom plánu REPowerEU.
2. Nulové emisie sa integrujú do svetových ekonomických systémov
Jurisdikcie na celom svete zaviedli systémy obchodovania s emisiami, kde subjekty produkujúce emisie musia kupovať obchodovateľné kvóty alebo povolenia. Európska únia rozširuje svoj systém z roku 2005 na nové odvetvia a od októbra 2023 zavádza mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc. Ten bude vyžadovať, aby dovozcovia platili ekvivalentnú sumu za emisie uhlíka potrebné na výrobu tovarov ako výrobcovia v rámci EÚ, vytvárajúc tak rovnaké podmienky pre všetkých.
3. Výroba nízkouhlíkovej energie rýchlo rastie
Fosílne palivá (uhlie, zemný plyn a ropa) zabezpečujú v súčasnosti až 82 % svetovej primárnej energie, no najnovšie politické iniciatívy sa sústreďujú najmä na rozvoj nízkouhlíkovej energie. Krajiny využívajú mnoho rôznych nízkouhlíkových technológií, vrátane výroby veternej energie na mori stavbou pevných turbín v plytkých vodách alebo využitia slnečného žiarenia na výrobu ekologického vodíka, ktorý sa môže premeniť na elektrickú energiu a teplo.
Obnovil sa záujem o jadrovú energiu, ktorá síce nie je obnoviteľným zdrojom energie, ale je spoľahlivým zdrojom nízkouhlíkovej elektriny. V niektorých krajinách však ostáva politicky kontroverzná, aj keď iné, ako napríklad Francúzsko, menia svoju politiku vzhľadom na jej prínosy k dekarbonizácii.
Zvyšovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov je považované za kľúčové opatrenie na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody a obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia. Napriek tomu sa väčšina výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov stretáva s výzvami, vrátane nedostatku kritických nerastných surovín, infraštruktúry, skladovacích zariadení, kvalifikovaných pracovníkov a politických prekážok.
4. Rastúci predaj elektrických vozidiel ukazuje, ako rýchlo sa dokážu niektoré odvetvia dekarbonizovať
Celosvetový predaj elektromobilov rýchlo stúpol zo 4,2 % v roku 2020 na 14 % v roku 2022. V Číne tento nárast bol dokonca päťnásobný, dosahujúc 29 %, zatiaľ čo v Nórsku bolo v roku 2022 takmer 9 z 10 predaných áut elektrických.
Napriek úspechu elektrických vozidiel, zvýšený dopyt spôsobuje problémy v mnohých krajinách s nedostatočným počtom nabíjačiek a obmedzenou kapacitou miestnych elektrických sietí. Aby sa riešil nedostatok nabíjačiek, niektoré krajiny uvažujú o implementácii "dynamického nabíjania", ktoré umožňuje dobíjanie vozidiel počas pohybu. Švédsko plánuje tento prístup zaviesť na tisícoch kilometrov ciest. V mnohých prípadoch si rast počtu elektrických vozidiel vyžiadal vysoké vládne dotácie.
5. Lokálne vplyvy projektov nízkouhlíkovej energetiky na životné prostredie a komunity spôsobujú konflikty "zelený proti zelenému“
Prepojenie veľkého počtu vzdialených lokalít a zároveň distribúcia väčšieho množstva energie pre nabíjanie vozidiel, vykurovanie a ďalšie využitie znamená zvýšenie rozsahu a kapacity energetických sietí. Projekty pre rozširovanie infraštruktúry však môžu mať výrazný vplyv na miestnu faunu a flóru, biodiverzitu a komunity. To často vedie k odporu a v niektorých prípadoch k zablokovaniu prác. Podobné konflikty môžu spôsobiť aj vnútroštátne environmentálne predpisy.
Viaceré krajiny však venujú značné úsilie reformám systémov, aby sa tieto problémy riešili aktívne, a to aj prostredníctvom lepšieho plánovania, konzultácií s komunitami a vyzdvihovania prínosov jednotlivých projektov.
6. Ľudí znepokojujú náklady a zákazy spojené s dosahovaním klimatických cieľov
Napriek všeobecnej podpore cieľa dosiahnutia klimatickej neutrality môžu mať ľudia problémy s opatreniami, ktoré sú finančne nákladné, alebo obmedzujú ich možnosti.
V prípade Spojeného kráľovstva sa úsilie o prechod najmenej energeticky efektívnych domov z vykurovania zemným plynom na nízkouhlíkové alternatívy nestretlo s úspechom. Veľmi málo domácností prešlo na vykurovanie tepelnými čerpadlami kvôli vysokým nákladom a náročnej inštalácii, čo viedlo k odloženiu plánovaného termínu ukončenia predaja nových plynových kotlov. Nemecký pokus zakázať výmenu kotlov na zemný plyn bol tiež výrazne upravený po stretnutí s odporom.
Iniciatívy pre zlepšenie energetickej hospodárnosti a nízkouhlíkové vykurovanie však môžu uspieť, ak sú podporené štátnymi dotáciami. Na Slovensku je energetická obnova budov súčasťou Plánu obnovy, ktorý je financovaný zo zdrojov Európskej únie. O dotácie na zlepšenie tepelno-technických vlastností budov a na inštaláciu nízkouhlíkového zdroja energie tak bol mimoriadny záujem.