Pri správe daní a poplatkov sa uplatňujú určité podstatné myšlienky, ktoré možno označiť zásadami, a sú dané platnou právnou úpravou. Uvedené zásady správy daní a poplatkov sú ustanovené v § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý je rámcovou právnou úpravou. Uvedené zásady požadujú napríklad rešpektovanie zákonnosti pri každom úkone, ktorý sa vykonáva pri správe daní v danom prípade. Taktiež sa požaduje súčinnosť príslušného správcu dane a daňového subjektu. Preto uvedenie zásad spolu s praktickými príkladmi a riešeniami bude predmetom tohto článku.
Jednotlivé základné zásady daňového konania, príklady a právna úprava
Príklad č. 1:
Pri výkone daňovej kontroly si zamestnanec správcu dane zabezpečil dôkaz, ktorý odniesol z prevádzkových priestorov daňového subjektu. Pritom prevzatie tohto dôkazu, konkrétne softvérového účtovníckeho programu nepotvrdil daňovému subjektu pri prevzatí tak, ako si vyžaduje § 46 ods. 6 daňového poriadku. Taktiež zamestnanec správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu nemal písomné poverenie na výkon daňovej kontroly podľa § 45 ods. 1 písm. a) 1. bodu daňového poriadku. S takýmto postupom správcu dane nesúhlasil daňový subjekt. Je uvedený názor daňového subjektu správny a konal zamestnanec správcu dane v súlade so zásadami daňového poriadku a platným právom?
Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadkusa v celom daňovom konaní, a teda aj pri výkone daňovej kontroly, ktorá je špecifickým daňovým konaním, musí postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb, teda sa musí postupovať nielen v súlade so zákonmi, ale aj vykonávacou právnou úpravou.
Ide pritom o zásadu zákonnosti daňového konania.
V súvislosti s dôkazným konaním uvedená zásada požaduje, aby každý dôkaz bol získaný v súlade so zákonom a každý dôkaz, ktorý bol nadobudnutý protizákonne, nemôže byť v daňovom konaní zohľadnený, ani keby preukazoval fakty podstatné pre daňové konanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. a) 1. bodu daňového poriadku platí, že daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly.
Taktiež podľa § 46 ods. 6 daňového poriadku platí, že prevzatie dokladov a iných vecí podľa § 45 ods. 2 písm. g) daňového poriadku potvrdí ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane daňovému subjektu osobitne pri prevzatí.
Preto možno uvies