Dankov rekreačný príspevok limituje slušné množstvo pravidiel, no pravidlo, že preplatiť a v daňových výdavkoch si uplatniť je možné len ubytovacie služby a nie službu prenájmu, mi príde absurdné. Čosi podobné už dávnejšie daniari tvrdia o pracovných cestách živnostníkov. Dnes opäť prioritne o službe a trhovisku Airbnb, ale aj o iných platformách či formách objednania si vlastného prenocovania: aké sú rozdiely v jednotlivých režimoch ubytovateľov a čo je potrebné skúmať, ak si cez Airbnb či hocikde inde objednávate rekreačný pobyt či pracovnú cestu?
Ubytovanie vs prenájom: Dva rozdielne režimy
Ubytovanie skrze AirBnb je taký kočkopes:
- nie vždy je jasné, či ide o ubytovacie služby vs prenájom. Prvé podlieha odvodom, no je možné uplatniť si výhodné paušálne výdavky; druhé je naopak bez odvodov, no aj bez paušálu (uplatniť je možné iba pomerne komplikované reálne výdavky).
- horšie je to s DPHčkou: ubytovacie služby podliehajú výstupnej DPHčke a teda aj možnosti odpočítať si DPH vstupnú. Služby prenájmu sú principiálne (a pri bytoch či apartmánoch) od DPH oslobodené, na výstupe teda DPHčke nepodliehajú a vstupnú DPH si nie je možné odpočítať.
- DPHčku navyše komplikuje pravidlo uvedené v § 38 ods. 4 zákona o DPH: ostatné ubytovanie v triede 59.0 je ubytovacou službou iba v prípade, ak je poskytnuté na menej ako 3 mesiace. Niektorí ubytovatelia však poskytujú “mix” služieb: prenájom dlhodobý i krátkodobý, čo im teda môže neskutočne skomplikovať život pri posudzovaní súm vstupnej DPHčky, ktorú si môžu/nemôžu odpočítať. Pripomeňme si, že platiteľ DPH (chvalabohu iba on) je povinný v prípade nehnuteľností či áut sledovať tzv. zmenu účelu použitia – teda či sa predmetný majetok používal na obchody od DPH oslobodené vs obchody od DPH neoslobodené v inom pomere, než v pôvodnom plánovanom a podľa toho každoročne upraviť pôvodne odpočítanú DPH-čku. Čo je v praxi práca pre niekoho, kto sa skutočne nemá rád.
Mestský súd v Prahe nedávno (2021) potvrdil stanovisko českých daniarov, že Airbnb ako také spadá pod ubytovacie služby. Čiže s odvodmi a DPHčkou na výstupe (české pravidlá pre daň z príjmov, odvody i DPH sú podobné než slovenské). Čo možno mnohých nepoteší , no možno sa komplikované pravidlá aspoň trochu zjednodušia. Aspoň by teda mali, hlavne v legislatíve. Samozrejme jeho rozhodnutie môže ešte zvrátiť odvolací súd a uvidíme, či a čo sa bude v podobnej oblasti diať v SR.
Ubytovanie skrze AirBnB z druhej strany
Zaujímavé je to aj z druhej strany: ak si služby ubytovania (či prenájmu ) kupujete ako zákazník. Či už na pracovné cesty alebo rekreačné pobyty.
Pozor, AirBnB je len sprostredkovateľská platforma, prostredníctvom ktorej si viete nájsť ubytovanie rôzneho druhu. Áno, privát v súkromnom dome Jožka v Terchovej, stan v mongolskej stepi ako aj pekný hotel v New Yorku. Novú dobu a Airbnb ako dobrý sprostredkovateľský kanál totiž pochopili aj veľké hotely (rovnako ako Uber taxislužby) .
Pre Airbnb teda platí to isté čo pre Booking či iné služby, do ktorých ťukneme ako prvé. Inak povedané: je to trhovisko, ktoré spája ponuku z celého sveta a rôzneho druhu (nehnuteľnosti v SR, EÚ či tretích krajinách prenajímané fyzickými osobami i firmami) a dopyt z celého sveta (rovnako fyzické i právnické osoby a na súkromné či firemné účely). A aby to nebolo jednoduché: prostredníctvom Airbnb si zabookujete aj strednodobý či dlhodobý prenájom alebo krátkodobé ubytovanie či rovnako jednoduchý prenájom bez širších služieb či plnohodnotné ubytovanie s chyžnou, raňajkami do postele či práčovňou.
Rekreačný pobyt zakúpený cez Airbnb
Ten je daňovým výdavkom zamestnávateľa (s príslušnými limitmi) a právom na preplatenie zamestnanca, ak sú splnené zákonné podmienky. Rozumej podmienky a pravidlá zo Zákonníka práce i zákona o dani z príjmov. Zas nie je ich málo, viete ich nájsť kadetade inde a v podstate sa o jednotlivých situáciách dá napísať aj celkom rozsiahla kniha (prečo musí byť v SR každá úľava nekonečne byrokraticky zložitá? )
Okrem iného musí ísť o:
- služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na 2 prenocovania na území SR,
- pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na 2 prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území SR,
- ubytovanie najmenej na 2 prenocovania na území SR, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
- a aj “tábory”, tj organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území SR pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých 4 ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom.
Ďalšou podmienkou na uplatnenie príspevku/preplatenie je, že zamestnanec musí zamestnávateľovi predložiť účtovný doklad, prekazujúci zrealizovaný a zaplatený pobyt konkrétnym zamestnancom. Účtovným dokladom môže byť aj faktúra, no aj akýkoľvek iný doklad, ktorý obsahuje náležitosti “kto, komu, čo, za čo a kedy” – napr. bloček z eKasy, iný pokladničný doklad či napríklad aj jednoduchá zmluva o ubytovaní obsahujúca príslušné náležitosti, vrátane času pobytu. Alternatívou je rekreakčný poukaz, kedy zamestnávateľ nemusí žiadať a skúmať účtovné doklady a v podstate mu je jedno, aký subjekt rekreáciu poskytne, no zas sa s vyúčtovaniami musí ktosi vytrápiť (najmä na druhej strane) a pokiaľ viem, Airbnb ako trhovisko s vlastnou platobnou službou poukážky neberie.
Samotný Zákonník práce obsahuje v spomenutej definícii oprávnených výdavkov zamestnanca pojmy ako“služby cestovného ruchu”, “pobytový balík obsahujúci ubytovanie” či “ubytovanie”. Bez podrobnejšej definície (v určitom zmysle vďakabohu) či odkazu na iný právny predpis, ktorý by ich prípadne upravoval.
Finančná správa však na svojom webe (a vlastne je to popísané aj na iných miestach) v informačnom texte “Príspevky na rekreáciu zamestnancov a športovú činnosť dieťaťa” tvrdí, že zamestnancovi nejde preplatiť (a zamestnávateľ si nevie v daňových výdavkoch uplatniť) úhrady na základe účtovného dokladu, ktorý vystavil subjekt, ktorý nemá živnostenské oprávnenie:
Zamestnanec nám predložil doklad o ubytovaní za rekreáciu od osoby, ktorá nie je živnostníkom, ubytovanie poskytuje pod DIČ. Môžeme považovať takýto doklad za oprávnený pre účely §152a ZP?
Podľa daniarov je pojem “prenocovanie” predsa len niekde definovaný a to v zákone č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu. A musí ísť o prenocovanie v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie podľa zákona o miestnych daniach. Naopak, za tzv. oprávnené výdavky “nemožno považovať úhrady vykonané na základe účtovného dokladu, ktorý zamestnancovi vystavila osoba, ktorá nemá živnostenské oprávnenie”.
Podľa uvedeného môžete teda zamestnávateľská firma zadotovať na základe dokladu zo služby Airbnb iba v prípade, ak príslušné ubytovanie poskytol subjekt, ktorý má na ubytovanie živnostenské oprávnenie. Je teda v “režime 1”. Pripomeňme si, že krátkodobé ubytovanie si viete rezervovať aj u subjektu, ktorý postupuje v zmysle § 6 ods 3 zákona o dani z príjmov – tj je fyzickou osobou-prenajímateľom nehnuteľností s poskytnutím iba základných služieb spojených s prenájmom, ľudovo “má iba DIČ, nie IČO”. V tomto režime však máte smolu.
Osobne mi to však nedáva zmysel: Zákonník práce skutočne pri definícii toho, čo je to ubytovanie, prenocovanie či služby cestovného ruchu neodkazuje na žiadny iný predpis, teda ani na spomínaný zákon č. 91/2010 o podpore cestovného ruchu. Čiže zamestnancovi i jeho zamestnávateľovi je podľa všetkého v podstate jedno, či ubytovanie poskytla osoba so živnostenským oprávnením či bez neho a či táto osoba odviedla alebo neodviedla daň za ubytovanie. Tak či tak toho musí skúmať dosť (kto to zaplatil, na koho znie doklad, sumu…), no hlavne Finančná správa v spomínanom texte na inom mieste (príklad č. 14) hovorí že “zamestnávateľ nemá dôvod ani povinnosť skúmať zaplatenie miestnej dane za ubytovanie, ak zamestnanec preukáže oprávnené výdavky účtovným dokladom znejúcim na neho, v ktorom nie je uvedené zaplatenie tejto dane.”.
Okrem toho účtovný doklad: v sprostredkovateľskej službe Airbnb – ktorá pre ubytovateľov a ubytujúcich zabezpečuje aj platobnú bránu – je možné si stiahnuť doklad o zaplatení a samotnom pobyte, ktorý obsahuje všetko, čo treba. Ubytovateľ nemusí vystavovať nič – dokonca ani v prípade, ak by išlo o platiteľa DPH (ten pri dodaní služby súkromným osobám nemusí vystavovať DPHčkovú faktúru, čiže svoje povinnosti voči štátu si plní na základe vlastných evidencií). Doklad z Airbnb síce nehovorí o tom, že pobyt skutočne prebehol, ale tak by sme v tejto prebyrokatizovanej krajine mohli spochybňovať všetko (napr. aj prípadné vrátenie peňazí v rámci reklamácie od klasického hotela, ktoré zamestnanec neprizná). A tento doklad obsahuje aj označenie ubytovaného ako aj “ubytujúceho” a aj všetky ostatné náležitosti. Je teda OK.
Pre istotu: Pravidlá a tipy ohľadne príspevku na rekreáciu
Rekreačný príspevok kto, ako a kedy:
- príspevok na rekreáciu – formou preplatenia výletu či formou rekreačného poukazu poskytnutého zamestnávateľom – je možné uplatniť pri štandardných zamestnancoch na základe pracovnej zmluvy podľa pracovného práva.
- suma príspevku za podmienok určených v Zákonníku práce (dĺžka pracovného pomeru min. 24 mesiacov, plný úväzok, suma maximálne 55% oprávnených nákladov, absolútne maximum 275 EUR ročne) je oslobodená od dane z príjmov a odvodov na strane zamestnanca a daňovým výdavkom zamestnanca
- všetko nad rámec týchto podmienok a pravidiel (zamestnanci s kratším pracovným pomerom či vyššia suma) sa na strane zamestnanca zdaňuje ako súčasť mzdy (daň z príjmov + odvody). S využitím pravidla uvedeného v § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov je táto suma “nad rámec” daňovým výdavkom zamestnávateľa (“všetko čo sa zdaní na jednej strane, je daňovým výdavkom na druhej strane”)
- príspevok na rekreáciu je povinný pri počte zamestnancov 50 a viac, no za rovnakých podmienok dobrovoľný pri počet zamestnancov 1, 2 či 49
- je ho možné poskytnúť ja zamestnancovi s kratším pracovným úväzkom (6 hodín denne, 4 hodiny, 1 hodina), v tomto prípade sa však rovnako kráti aj základná suma 275 EUR (ktorá je oslobodená a vstupuje do daňových výdavkov)
Príspevok nie je možné uplatniť pri:
- konateľoch odmeňovaných na základe mandátnej zmluvy alebo zmluvy o výkone funkcie konateľa – na účely zákona o dani z príjmov sa síce považujú za zamestnancov, na účely Zákonníka práce však nie
- spoločníkoch eseročky bez pracovnej zmluvy – platí to isté, čo v predchádzajúcom bode.
- v oboch prípadoch – keďže sa na účely dane z príjmov považujú spoločník i konateľ za zamestnancov – môže firma využiť pravidlo spomenuté vyššie: ak príspevok na rekreáciu ako benefit v plnej miere zdaní v mzde/odmene konateľa či spoločníka, vie si príspevok uplatniť ako daňový výdavok. Vzhľadom na neskutočný nepomer – cca 50 %-né zdanenie na strane zamestnanca a 15-21 %-ná úspora na strane zamestnávateľa – vidíte hneď, ako sa to vo väčšine prípadov oplatí
- kontraktoroch, teda externých zmluvných dodávateľoch eseročky či zamestnávateľa – teda dámach či chlapíkoch na “IČO” či “na živnosť”. Tí si však vedia svoju rekreáciu zaplatenú z vlastného uplatniť ako daňový výdavok – samozrejme iba v prípade, že si uplatňujú skutočné daňové výdavky.
Článok je krátený, prevzatý z partnerskej stránky a viac sa dočítate:
