Inštitút určenia zabezpečenia dane z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“) bol pred jeho zavedením do zákona často komunikovaný tak v médiách, ako aj u odbornej verejnosti. Je prostriedkom na zníženie daňových únikov na DPH, ale zároveň v prípade jeho nesprávneho vyrubenia správcom dane môže významne vplývať na zdaniteľnú osobu, na jej ďalšiu činnosť, hospodárske výsledky, ako aj na jej zadlženie. Tento inštitút bol doplnený do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) k 1. 10. 2012.
Jeho princípom je povinná platba na účet správcu dane v prípade, ak zdaniteľná osoba požiadala o registráciu pre DPH, a to tak v prípade povinnej registrácie, ako aj v prípade tzv. dobrovoľnej registrácie, teda pred dosiahnutím obratu na podanie žiadosti na registráciu pre DPH. Táto platba sa v prípade vzniku daňového nedoplatku započíta s nedoplatkom na dani a štátu nevzniká škoda pri daňovom podvode. Ak správca dane v procese registrácie pre daň zistí splnenie zákonných podmienok na určenie zabezpečenia na daň, vydá a doručí zdaniteľnej osobe rozhodnutie o výške zábezpeky na daň.
Podmienky na určenie zabezpečenia dane
Podmienky na určenie zabezpečenia dane sú v zákone stanovené nasledovne:
Zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 až 4 zákona o DPH, je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky, ak:
- je fyzickou osobou, ktorá je, alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby:
- ktorá má, alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom aleb