V časoch, keď je Slovenská republika na popredných miestach v daňových podvodoch v oblasti DPH, je prioritou správcu dane overiť čo najväčší počet daňových subjektov, s cieľom správne určiť daň. Ako však postupovať z hľadiska DPH pri tovaroch, ktoré nemajú štatút tovaru ES (tzv. tovar T1), nemusí byť tak jednoduché a ukazuje to aj prax podnikateľských subjektov, správcov dane, daňových poradcov a súdov.
Naše trvanie v EÚ je krátke a je málo podnikateľských subjektov, ktoré podnikajú v tejto oblasti. Nedá sa postupovať iba na základe zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. – ďalej len „zákon o DPH“, ale v širších vzájomných súvislostiach smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme DPH – ďalej len „smernica“, nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. 10. 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“) a príslušnej judikatúry Súdneho dvora.
Globálny pohľad na medzinárodný obchod
Slovenská republika vo svojom vyhlásení prijala stratégiu proexportnej politiky na roky 2005 – 2013. Aj bez tohto vyhlásenia je jasné, že akýkoľvek export tovaru zo Slovenska je vítanou podnikateľskou aktivitou. Slovensko je schopné spotrebovať iba určitý objem, a jedine exportom sa môže navýšiť obrat (napríklad u výrobcu objem výroby). Špecifickým prípadom je tzv. reexport tovaru. To znamená, že tovar z tretích krajín sa prepravuje cez územie Slovenska, t. j. dovezie sa z tretích krajín, a následne sa vyvezie do tretích krajín.
Ako príklad možno zobrať oblasť tranzit/preprava plynu cez územie SR, tranzit tovarov väčšinou z prístavov Slovinska, Talianska, Nemecka cez územie Slovenskej republiky na východ do tretích štátov. Okrem tranzitu je ďalšou pridanou hodnotou napr. zušľachťovací styk v režime colného uskladnenia. Pridaná hodnota pre náš štát vo forme daní, pri týchto podnikateľských aktivitách, je o to väčšia, ak počas tranzitu bol medzičlánkom – majiteľom tovaru aj slovenský subjekt. Treba si uvedomiť, že nim nemusel byť, lebo pri obchodných operá