191/1950 Sb.
Zákon zmenkový a šekový
zo dňa 20. decembra 1950
Zmena: 659/2007 Z.z.
Zmena: 659/2007 Z.z.
Zmena: 492/2009 Z.z.
Zmena: 438/2015 Z.z.
Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:
Čl.I
ZMENKA
Prvá časť
CUDZIA ZMENKA
Prvý diel
VYSTAVENIE A FORMA CUDZEJ ZMENKY
§ 1
Cudzia zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného
textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný
príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. meno toho, kto má platiť (zmenečníka);
4. údaj
sročnosti;
5. údaj miesta, kde sa má platiť;
6. meno toho, komu alebo na rad koho sa
má platiť;
7. dátum a miesto vystavenia zmenky;
8. podpis vystaviteľa.
§ 2
(1) Listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom
paragrafe, nie je platná ako cudzia zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich
odsekoch.
(2) O zmenke, v ktorej nie je údaj sročnosti, platí, že je sročná na
videnie.
(3) Ak niet osobitného údaja, platí, že miesto uvedené pri mene zmenečníka
je platobným miestom a zároveň miestom bydliska zmenečníka.
(4) Ak sa v zmenke neudáva miesto vystavenia, platí, že bola vystavená
v mieste uvedenom pri mene vystaviteľa.
§ 3
(1) Zmenka môže znieť na vlastný rad vystaviteľa.
(2) Vo zmenke môže byť udaný ako zmenečník sám vystaviteľ.
(3) Zmenku možno vystaviť na účet tretej osoby.
§ 4
Zmenku možno urobiť sročnou u tretej osoby, a to buď v mieste bydliska
zmenečníka, alebo v inom mieste.
§ 5
(1) Vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
(2) Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.
(3) Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň
iný.
§ 6
(1) Ak je zmenková suma udaná ako slovami, tak aj číslami a ak sa tieto
údaje neshodujú, platí suma vyjadrená slovami.
(2) Ak je zmenková suma udaná niekoľko ráz slovami alebo niekoľko ráz
číslami a ak sa tieto údaje neshodujú, platí suma najmenšia.
§ 7
Ak sú na zmenke podpisy osôb, ktoré sa nemôžu zmenečne zaväzovať, podpisy
nepravé, podpisy vymyslených osôb alebo podpisy, ktoré z nejakého iného dôvodu nezaväzujú
osoby, ktoré sa na zmenku podpísaly alebo v mene ktorých bola zmenka podpísaná, nemá
to vplyv na platnosť záväzkov ostatných osôb na nej podpísaných.
§ 8
Kto sa podpíše na zmenku ako zástupca osoby, za ktorú nie je oprávnený
konať, je sám zmenečne zaviazaný, a ak zaplatí, má tie isté práva, aké by mala osoba,
za ktorú podľa svojich údajov konal. To platí aj o zástupcovi, ktorý prekročil medze
svojho oprávnenia.
Druhý diel
INDOSAMENT
§ 11
(1) Každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom
(rubopisom).
(2) Ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú doložku
rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia
(cesie).
(3) Zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka, nech
prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú zmenečne zaviazanú osobu.
Tieto osoby môžu zmenku ďalej indosovať.
§ 12
(1) Indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej
bol urobený závislým, platí za nenapísanú.
(2) Čiastočný indosament je neplatný.
(3) Ak znie indosament na majiteľa, platí za nevyplnený.
§ 13
(1) Indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok).
Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
(2) V indosamente nemusí byť udaný indosatár (na koho sa zmenka rubopisom
prevádza); indosament môže pozostávať aj len z podpisu indosanta (nevyplnený indosament,
blankoindosament). V poslednom prípade musí byť indosament, aby bol platný, napísaný
na rub zmenky alebo na prívesok.
§ 14
(1) Indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
(2) Ak ide o blankoindosament, môže majiteľ:
a) vyplniť indosament
vo svojom mene alebo v mene niekoho iného;
b) indosovať zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu;
c) odovzdať zmenku tretej osobe bez vyplnenia blankoindosamentu a bez indosácie zmenky.
§ 15
(1) Ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie
zmenky.
(2) Indosant môže zakázať ďalšiu indosáciu zmenky; v tomto prípade nezodpovedá
tým, na ktorých bola zmenka ďalej indosovaná.
§ 16
(1) O tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom,
ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný
z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané.
Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto
indosamentu nadobudol zmenku blankoindosamentom.
(2) Ak niekto príde o zmenku akýmkoľvek spôsobom, nie je nový majiteľ,
ktorý preukáže svoje právo spôsobom uvedeným v odseku 1, povinný zmenku vydať, okrem
ak ju nadobudol zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
§ 17
(1) Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,
okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
(2) V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z
úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti1) odôvodňujúce námietky podľa odseku
1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
§ 18
(1) Ak obsahuje indosament doložku "hodnota na vybranie", "na inkaso",
"in prokúra" alebo inú doložku vyjadrujúcu len zmocnenie, môže majiteľ vykonať všetky
práva zo zmenky, môže ju však previesť len ďalším zmocňovacím indosamentom.
(2) Osoby zmenečne zaviazané môžu v tomto prípade robiť majiteľovi len
také námietky, ktoré by mohly robiť indosantovi.
(3) Zmocnenie obsiahnuté v zmocňovacom indosamente nezaniká ani smrťou
zmocniteľa, ani stratou jeho spôsobilosti na právne úkony.
§ 19
(1) Ak obsahuje indosament doložku "hodnota na zabezpečenie", "hodnota
v zálohu" alebo inú doložku vyjadrujúcu založenie, môže majiteľ vykonať všetky práva
zo zmenky; jeho indosament má však len účinok zmocňovacieho indosamentu.
(2) Osoby zmenečne zaviazané nemôžu robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch k indosantovi, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
§ 20
(1) Indosament po sročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred
sročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po
uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia.
(2) Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament
bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest.
Tretí diel
PRIJATIE ZMENKY
§ 21
Majiteľ zmenky alebo aj ten, kto zmenku má len v rukách, môže ju až do
sročnosti predložiť zmenečníkovi v mieste jeho bydliska na prijatie.
§ 22
(1) Vystaviteľ môže v každej zmenke ustanoviť buď s určením lehoty, alebo
bez neho, že zmenka sa musí predložiť na prijatie.
(2) Vystaviteľ môže zakázať v zmenke jej predloženie na prijatie, ak
nejde o zmenku splatnú u tretej osoby alebo v inom mieste než v mieste bydliska zmenečníka,
alebo ktorá je vystavená na určitý čas po videní.
(3) Vystaviteľ môže tiež ustanoviť, že zmenku neslobodno predložiť na
prijatie pred určitým dňom.
(4) Ak vystaviteľ nezakáže predložiť zmenku na prijatie, môže každý indosant
buď s určením lehoty, alebo bez neho ustanoviť, že zmenka sa musí predložiť na prijatie.
§ 23
(1) Zmenka vystavená na určitý čas po videní musí sa predložiť na prijatie
do jedného roku od dáta vystavenia.
(2) Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
(3) Indosanti môžu skrátiť tieto lehoty.
§ 24
(1) Zmenečník môže žiadať, aby predloženie zmenky na prijatie sa ešte
opakovalo v deň nasledujúci po prvom predložení. Účastníci len vtedy sa môžu dovolávať
toho, že tejto žiadosti sa nevyhovelo, ak bola poznačená v proteste.
(2) Majiteľ nie je povinný zmenku, predloženú na prijatie, ponechať v
rukách zmenečníka.
§ 25
(1) Prijatie sa píše na zmenku. Vyjadruje sa slovom "prijaté" alebo iným
slovom rovnakého významu; podpíše ho zmenečník. Holý podpis zmenečníka na líci zmenky
platí za prijatie.
(2) Ak je zmenka sročná v určitý čas po videní alebo ak ju treba podľa
osobitnej doložky predložiť na prijatie v určenej lehote, musí sa prijatie datovať
dňom, ktorého sa stalo, okrem ak majiteľ žiada, aby sa uviedol deň predloženia. Ak
nie je prijatie datované, musí majiteľ, aby si zachoval svoje postihové práva proti
indosantom a vystaviteľovi, dať toto opomenutie zistiť včas protestom.
§ 26
(1) Prijatie musí byť bezpodmienečné; zmenečník ho však môže obmedziť
na časť zmenkovej sumy.
(2) Ak sa odchyľuje prijatie od obsahu zmenky inak, rovná sa to odopretiu
prijatia. Ale prijímateľ je zaviazaný podľa obsahu svojho prijatia.
§ 27
(1) Ak udá vystaviteľ vo zmenke ako platobné miesto iné miesto než miesto
bydliska zmenečníka, a neoznačí tretiu osobu, u ktorej sa má platiť, môže túto osobu
označiť zmenečník pri prijatí. Ak to neurobí, platí, že sa prijímateľ sám zaviazal
zaplatiť v platobnom mieste.
(2) Ak je zmenka splatná v bydlisku zmenečníka, môže zmenečník v prijatí
udať adresu v tom mieste, kde sa má platiť.
§ 28
(1) Prijatím sa zmenečník zaväzuje zaplatiť zmenku pri sročnosti.
(2) Ak nie je zmenka zaplatená, má majiteľ, aj keď je vystaviteľom, proti
prijímateľovi priamy nárok zo zmenky na všetko, čo možno žiadať podľa §§ 48 a 49.
§ 29
(1) Ak prečiarkne zmenečník svoje prijatie napísané na zmenku, skôr než
ju vráti, platí, že prijatie odoprel. Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa,
že prečiarknutie sa stalo pred vrátením zmenky.
(2) Ale ak zmenečník písomne oznámi prijatie zmenky majiteľovi alebo
ktorejkoľvek osobe, ktorá sa na zmenku podpísala, je im zaviazaný podľa obsahu svojho
prijatia.
Štvrtý diel
ZMENEČNÉ RUČENIE
§ 30
(1) Zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť
zaručiť zmenečným ručením.
(2) Túto záruku môže dať tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na zmenku
podpísal.
§ 31
(1) Ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok.
(2) Ručenie sa vyjadruje slovami "ako ručiteľ" alebo inou doložkou rovnakého
významu; ručiteľ ho podpíše.
(3) O holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné
ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo vystaviteľa.
(4) Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané,
platí, že sa prejíma za vystaviteľa.
§ 32
(1) Zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.
(2) Záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý
sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy.
(3) Ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti
tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní.
Piaty diel
SROČNOSŤ ZMENKY
§ 33
(1) Zmenku možno vystaviť:
na videnie,
na určitý čas po videní,
na určitý
čas po dáte vystavenia,
na určitý deň.
(2) Zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné.
§ 34
(1) Zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť
alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
(2) Vystaviteľ môže ustanoviť, že zmenku na videnie neslobodno predložiť
na platenie pred určitým dňom. V tomto prípade začína sa lehota na predloženie od
tohto dňa.
§ 35
(1) Sročnosť zmenky vystavenej na určitý čas po videní spravuje sa dátom
prijatia alebo dátom protestu.
(2) Ak nebol urobený protest, platí voči prijímateľovi, že nedatované
prijatie sa stalo posledného dňa lehoty určenej na predloženie zmenky na prijatie.
§ 36
(1) Zmenka vystavená na jeden mesiac alebo na niekoľko mesiacov po dáte
vystavenia alebo po videní je sročná shodného dňa mesiaca, v ktorom sa má platiť.
Ak niet v mesiaci takého dňa, je zmenka sročná v posledný deň toho mesiaca.
(2) Ak je zmenka vystavená na jeden a pol mesiaca alebo na niekoľko mesiacov
a pol mesiaca po dáte vystavenia alebo po videní, počítajú sa najprv celé mesiace.
(3) Ak je sročnosť určená na začiatok, stred alebo koniec mesiaca, rozumie
sa tým prvý, pätnásty alebo posledný deň toho mesiaca.
(4) Výrazy "osem dní" alebo "pätnásť dní" neznamenajú jeden alebo dva
týždne, ale celých osem alebo pätnásť dní.
(5) Výrazom "pol mesiaca" sa rozumie pätnásť dní.
§ 37
(1) Ak je zmenka sročná určitého dňa v mieste, ktorého kalendár sa líši
od kalendára miesta, kde bola vystavená, platí pre deň sročnosti kalendár platobného
miesta.
(2) Ak sa líši kalendár miesta vystavenia od kalendára platobného miesta,
prepočíta sa pri zmenke sročnej v určitý čas po dáte vystavenia deň vystavenia na
deň, ktorý sa s ním shoduje podľa kalendára platobného miesta, a takto sa určí deň
sročnosti.
(3) Lehoty na predloženie zmeniek počítajú sa podľa ustanovení odseku
2.
(4) Ustanovenia tohto článku nemožno použiť, ak vyplýva z doložky na
zmenke alebo z iných údajov na nej, že tu bol úmysel vec upraviť odchylne.
Šiesty diel
PLATENIE
§ 38
(1) Zmenku sročnú v určitý deň alebo v určitý čas po dáte vystavenia
alebo po videní musí majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden deň
z nasledujúcich dvoch pracovných dní.
(2) Predloženie zmenky odúčtovni rovná sa jej predloženiu na platenie.
§ 39
(1) Zmenečník môže pri platení zmenky žiadať, aby mu bola vydaná zmenka
opatrená potvrdením majiteľa o platení.
(2) Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie.
(3) Pri čiastočnom platení môže sa zmenečník domáhať, aby sa toto platenie
na zmenke vyznačilo a aby sa mu o ňom vydalo potvrdenie.
§ 40
(1) Majiteľ zmenky nie je povinný prijať platenie pred sročnosťou.
(2) Zmenečník, ktorý platí pred sročnosťou, koná na vlastné nebezpečenstvo.
(3) Kto platí pri sročnosti, oslobodzuje sa od svojho záväzku, ak len
nekoná podvodne alebo ak mu nemožno pričítať hrubú nedbanlivosť. Je povinný skúmať
správnosť poradia indosamentov, nie však podpisy indosantov.
§ 41
(1) Ak znie zmenka na menu, ktorá nie je v obehu v platobnom mieste,
možno zmenkovú sumu zaplatiť v tuzemskej mene podľa hodnoty, ktorú má v deň sročnosti.
Ak je dlžník v omeškaní s platením, môže majiteľ voliť, či sa má zmenková suma zaplatiť
v tuzemskej mene podľa kurzu v deň sročnosti alebo podľa kurzu v deň platobný.
(2) Hodnota cudzej meny sa určí podľa zvyklostí platobného miesta. Vystaviteľ
môže však ustanoviť, že sa má platiť podľa kurzu určeného vo zmenke.
(3) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov nemožno použiť, ak ustanovil
vystaviteľ platenie v určitej mene (doložka o efektívnom platení v cudzej mene),
ak tento zákon neustanovuje inak.
(4) Ak je zmenková suma udaná druhom peňazí, ktorý má rovnaké označenie,
ale rozličnú hodnotu v štáte vystavenia a v štáte platenia, predpokladá sa, že sa
tým rozumie druh peňazí platobného miesta.
Siedmy diel
POSTIH PRE NEPRIJATIE A PRE NEPLATENIE
§ 43
(1) Ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať
postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
(2) Rovnaké právo má majiteľ ešte pred sročnosťou zmenky:
1. ak bolo
prijatie celkom alebo čiastočne odopreté;
2. ak bola nariadená exekučná likvidácia
majetku zmenečníka, či už zmenku prijal alebo nie, alebo ak zmenečník zastavil len
svoje platy alebo ak bola bezvýsledne vedená exekúcia na jeho imanie;
3. ak bola nariadená
exekučná likvidácia majetku vystaviteľa zmenky, ktorý zakázal jej predloženie na
prijatie.
§ 44
(1) Odopretie prijatia alebo platenia musí sa zistiť verejnou listinou
(protestom pre neprijatie alebo pre neplatenie).
(2) Protest pre neprijatie musí byť urobený v lehotách určených pre predloženie
na prijatie. Ak bola podľa § 24 ods. 1 zmenka prvý raz predložená posledného dňa
lehoty, možno urobiť protest ešte v nasledujúci deň.
(3) Protest pre neplatenie musí byť urobený, ak ide o zmenku sročnú určitého
dňa alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní, v niektorý zo dvoch pracovných
dní, nasledujúcich po dni sročnosti. Pri zmenke na videnie musí byť urobený protest
pre neplatenie v rovnakých lehotách, aké sú určené v predchádzajúcom odseku na protest
pre neprijatie.
(4) Ak sa urobí protest pre neprijatie, netreba ani predložiť zmenku
na platenie, ani urobiť protest pre neplatenie.
(5) Ak zmenečník, či už zmenku prijal alebo nie, zastaví svoje platy,
alebo ak bola bezvýsledne vedená exekúcia na jeho imanie, môže majiteľ vykonať postih
len vtedy, ak predložil zmenku zmenečníkovi na platenie a urobil protest.
(6) Ak bola nariadená exekučná likvidácia majetku zmenečníka, či už zmenku
prijal alebo nie, alebo majetku vystaviteľa zmenky, ktorý zakázal jej predloženie
na prijatie, stačí na vykonanie práva postihu predložiť súdne usnesenie o nariadení
likvidácie. Miesto súdneho usnesenia stačí predložiť vyhlášku o jeho uverejnení.
§ 45
(1) Majiteľ musí dať zprávu o odopretí prijatia alebo o odopretí zaplatenia
svojmu indosantovi a vystaviteľovi do štyroch pracovných dní nasledujúcich po dni
protestu alebo pri doložke "bez trov" po dni predloženia. Každý indosant musí do
dvoch pracovných dní potom, keď dostal zprávu, upovedomiť svojho indosanta o zpráve,
ktorú dostal, a oznámiť mu mená a adresy tých, ktorí predtým podali zprávu, a tak
ďalej radom až k vystaviteľovi. Lehoty bežia od prijatia predchádzajúcej zprávy.
(2) Ak sa dáva podľa predchádzajúceho odseku zpráva osobe, ktorá sa na
zmenke podpísala, musí sa v rovnakej lehote podať rovnaká zpráva jej zmenečnému ručiteľovi.
(3) Ak niektorý indosant neudá svoju adresu alebo ak ju udá nečitateľne,
postačí dať zprávu indosantovi, ktorý ho predchádza.
(4) Zprávu možno dať v každej forme, aj len vrátením zmenky.
(5) Kto je povinný dať zprávu, musí dokázať, že ju dal v predpísanej
lehote. Lehota je dodržaná, ak bol list so zprávou podaný behom lehoty na poštu.
(6) Kto nepodá zprávu včas, nestráca svoje práva; zodpovedá za škodu,
ktorú azda jeho nedbanlivosť spôsobila, ale len do výšky zmenkovej sumy.
§ 46
(1) Vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou "bez trov",
"bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou
oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest
pre neprijatie alebo pre neplatenie.
(2) Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť
a dať potrebné zprávy. Preukázať, že lehoty neboly dodržané, má ten, kto sa toho
proti majiteľovi dovoláva.
(3) Doložka pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré
sa podpísaly na zmenke; doložka pripojená indosantom alebo zmenečným ručiteľom je
účinná len proti nim. Ak dá majiteľ urobiť protest nehľadiac na doložku pripojenú
vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak pripojí doložku indosant alebo zmenečný
ručiteľ, trovy protestu, ak bol predsa urobený, možno vymáhať od všetkých osôb, ktoré
sa na zmenku podpísaly.
§ 47
(1) Všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej
zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.
(2) Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých
z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.
(3) Rovnaké právo má každá osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju vyplatila.
(4) Uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne zaviazanej neprekáža
majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým,
proti komu bol najprv nárok uplatnený.
§ 48
(1) Majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka
prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo
dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu
vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
(2) Ak sa vykoná postih pred sročnosťou, odpočítajú sa od zmenkovej sumy
úroky za medzidobie. Tieto úroky sa vypočítajú podľa základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky, platnej v deň postihu v mieste bydliska majiteľa.
§ 49
Kto vyplatí zmenku, môže vymáhať od svojich predchodcov:
1. celú sumu,
ktorú zaplatil;
2. šesťpercentové úroky z tejto sumy odo dňa, keď zaplatil;
3. svoje
trovy;
4. odmenu, ktorá sa vypočíta podľa § 48 ods. 1 č. 4.
§ 50
(1) Každá osoba zmenečne zaviazaná, proti ktorej sa vykoná alebo môže
vykonať postih, môže sa domáhať, aby jej pri zaplatení postihovej sumy bola vydaná
zmenka s protestom a potvrdený účet.
(2) Každý indosant, ktorý vyplatil zmenku, môže prečiarknuť svoj indosament
a indosamenty po ňom nasledujúce.
§ 51
Pri postihu po čiastočnom prijatí môže sa ten, kto zaplatí sumu, pre
ktorú zmenka nebola prijatá, domáhať, aby toto platenie bolo na zmenke vyznačené
a jemu o tom vydané potvrdenie. Okrem toho musí mu majiteľ vydať overený odpis zmenky
a protest, aby umožnil ďalší postih.
§ 52
(1) Kto je oprávnený na postih, môže, ak tu niet doložky tomu prekážajúcej,
dať si zaplatiť novou zmenkou, vystavenou na videnie na niektorého zo svojich predchodcov
a splatnou v bydlisku tohto predchodcu (návratná zmenka).
(2) Návratná zmenka obsahuje okrem súm uvedených v §§ 48 a 49 odmenu
dohodcu a zmenkový poplatok z návratnej zmenky.
(3) Ak vystaví návratnú zmenku majiteľ, určí sa jej zmenková suma podľa
kurzu zmenky na videnie, vystavenej z platobného miesta pôvodnej zmenky na miesto
bydliska postihového dlžníka. Ak vystaví návratnú zmenku indosant, určí sa jej zmenková
suma podľa kurzu zmenky na videnie, vystavenej z miesta bydliska vystaviteľa návratnej
zmenky na miesto bydliska postihového dlžníka.
§ 53
(1) Zmeškaním lehôt určených
na predloženie zmenky na videnie alebo
na určitý čas po videní,
na protestáciu pre neprijatie alebo pre neplatenie,
na predloženie zmenky na platenie pri doložke "bez trov" stráca majiteľ svoje práva
proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenečne zaviazaným okrem
prijímateľa.
(2) Ak nebola zmenka predložená na prijatie v lehote určenej vystaviteľom,
stráca majiteľ ako práva postihu pre neplatenie, tak práva postihu pre neprijatie,
ak nevyplýva zo znenia doložky, že vystaviteľ chce vylúčiť len zodpovednosť za prijatie.
(3) Ak je lehota na predloženie obsiahnutá v indosamente, môže sa na
to odvolávať len indosant.
§ 54
(1) Ak prekáža včasnému predloženiu zmenky alebo včasnej protestácii
neprekonateľná prekážka (zákonné ustanovenie niektorého štátu alebo iný prípad vyššej
moci), predlžujú sa lehoty určené pre tieto úkony.
(2) Majiteľ je povinný bezodkladne dať zprávu svojmu indosantovi o prípade
vyššej moci, vyznačiť túto zprávu na zmenke alebo prívesku a pripojiť dátum a podpis;
okrem toho platia ustanovenia § 45.
(3) Ak prestane vyššia moc, musí majiteľ bezodkladne predložiť zmenku
na prijatie alebo na platenie a prípadne dať urobiť protest.
(4) Ak trvá vyššia moc dlhšie ako tridsať dní po sročnosti, možno vykonať
postih bez toho, že by bolo treba predložiť zmenku alebo urobiť protest.
(5) Pri zmenkách na videnie alebo na určitý čas po videní počíta sa tridsaťdňová
lehota odo dňa, ktorého majiteľ dal svojmu indosantovi zprávu, že nastala vyššia
moc; túto zprávu možno dať už pred uplynutím lehoty na predloženie. Pri zmenkách
na určitý čas po videní predlžuje sa tridsaťdenná lehota o čas po videní, udaný vo
zmenke.
(6) O skutočnostiach, ktoré sa týkajú iba osoby majiteľa alebo toho,
koho majiteľ poveril predložiť zmenku alebo urobiť protest, platí, že nie sú prípadmi
vyššej moci.
Ôsmy diel
ZMENKOVÁ INTERVENCIA
1. Všeobecné ustanovenia
§ 55
(1) Vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže udať osobu, ktorá
má v núdzi zmenku prijať alebo zaplatiť (podporná adresa).
(2) Pri podmienkach ďalej uvedených možno zmenku prijať alebo zaplatiť
pre česť hocktorého postihového dlžníka.
(3) Každý tretí aj zmenečník, ako aj každá osoba už zmenečne zaviazaná,
okrem prijímateľa, môže zmenku pre česť prijať alebo zaplatiť.
(4) Kto zmenku pre česť príjme alebo zaplatí, je povinný o tom do dvoch
pracovných dní podať zprávu osobe zmenečne zaviazanej, za ktorú tak urobí. Ak nedodrží
túto lehotu, zodpovedá za škodu spôsobenú azda jeho nedbanlivosťou, ale len do výšky
zmenkovej sumy.
2. Prijatie pre česť
§ 56
(1) Prijatie pre česť je prípustné vo všetkých prípadoch, v ktorých
môže majiteľ vykonať postih pred sročnosťou, ak nejde o zmenku, predloženie ktorej
na prijatie je zakázané.
(2) Ak je na zmenke udaná osoba, ktorá má v prípade núdze v platobnom
mieste zmenku prijať alebo zaplatiť, môže majiteľ pred jej sročnosťou vykonať postihové
práva proti tomu, kto pripojil podpornú adresu, a proti tým, ktorí po ňom nasledujú,
len ak predloží zmenku osobe uvedenej v podpornej adrese; ak sa prijatie pre česť
odoprie, dá sa odopretie zistiť protestom.
(3) V ostatných prípadoch môže majiteľ prijatie pre česť odmietnuť.
Ak ho však pripustí, stráca postihové práva, ktoré má pred sročnosťou proti tomu,
pre česť ktorého sa prijatie stalo, a proti tým, ktorí po ňom nasledujú.
§ 57
Prijatie pre česť sa na zmenke vyznačí; prijímateľ pre česť ho podpíše.
Musí v ňom udať pre česť koho zmenku prijíma; ak tu niet takého údaja, platí, že
prijatie sa stalo pre česť vystaviteľa.
§ 58
(1) Prijímateľ pre česť je zaviazaný majiteľovi a indosantom, ktorí
nasledujú za pocteným, rovnako ako poctený.
(2) Napriek prijatiu pre česť môže sa poctený a tí, ktorí sú mu zmenečne
zaviazaní, domáhať od majiteľa zmenky pri zaplatení sumy uvedenej v § 48, aby im
vydal zmenku, protest, ktorý bol azda urobený, ako aj potvrdený účet.
3. Platenie pre česť
§ 59
(1) Platenie pre česť je prípustné vo všetkých prípadoch, keď majiteľ
môže vykonať postih pri sročnosti alebo pred sročnosťou.
(2) Platenie pre česť musí obsahovať celú sumu, ktorú by musel zaplatiť
poctený.
(3) Platenie pre česť sa musí stať najneskoršie v deň po uplynutí lehoty
určenej na urobenie protestu pre neplatenie.
§ 60
(1) Ak bola zmenka prijatá pre česť osobami, ktoré majú bydlisko v
platobnom mieste, alebo ak sú ako podporné adresy udané osoby bývajúce v tomto mieste,
musí majiteľ predložiť zmenku všetkým týmto osobám a dať prípadne urobiť protest
pre neplatenie najneskoršie v deň po uplynutí lehoty určenej na protest.
(2) Ak sa nevykoná protest v tejto lehote, je oslobodený od záväzku
ten, kto udal podpornú adresu, alebo pre česť ktorého bola zmenka prijatá, ako aj
indosanti, ktorí po nich nasledujú.
§ 61
Ak odmietne majiteľ zaplatenie pre česť, stráca svoje postihové práva
proti tým, ktorí by boli od záväzku oslobodení.
§ 62
(1) Platenie pre česť treba potvrdiť na zmenke s uvedením toho, pre
česť ktorého sa stalo. Ak chýba tento údaj, platí, že bolo zaplatené pre česť vystaviteľa.
(2) Platiacemu pre česť treba vydať zmenku a protest, ak bol urobený.
§ 63
(1) Čestný platiaci nadobúda práva zo zmenky proti poctenému a proti
osobám, ktoré sú mu zmenečne zaviazané. Nemôže však zmenku ďalej indosovať.
(2) Indosanti nasledujúci po poctenom sú oslobodení od záväzku.
(3) Ak sa ponúka niekoľko platení pre česť, má prednosť to, ktorým
sa oslobodí od záväzku najviac osôb. Kto znajúc stav veci platí pre česť proti tomuto
ustanoveniu, stráca postihové práva proti tým, ktorí by inak boli od záväzku oslobodení.
Deviaty diel
ZMENKOVÉ ROVNOPISY A ODPISY
1. Rovnopisy
§ 64
(1) Zmenku možno vystaviť vo dvoch alebo viacerých rovnopisoch.
(2) Tieto rovnopisy musia byť v texte listiny číslované, inak platí
každý rovnopis za osobitnú zmenku.
(3) Každý majiteľ zmenky, v ktorej nie je udané, že bola vystavená
v jedinom rovnopise, môže sa domáhať, aby mu na jeho trovy boly vydané ďalšie rovnopisy.
Za tým účelom sa musí obrátiť na indosanta a ten opäť na svojho indosanta a tak radom,
až sa dospeje k vystaviteľovi.
(4) Indosanti sú povinní opakovať svoje indosamenty na nových rovnopisoch.
§ 65
(1) Ak bol zaplatený jeden rovnopis, zanikajú práva zo všetkých rovnopisov,
aj keď v nich nie je ustanovené, že zaplatením jedného rovnopisu strácajú ostatné
platnosť. Zmenečník však zostáva zaviazaný z každého prijatého rovnopisu, ktorý mu
nebol vrátený.
(2) Indosant, ktorý previedol rovnopisy na rôzne osoby, ako aj indosanti
nasledujúci, sú zaviazaní zo všetkých rovnopisov, na ktorých sú ich podpisy a ktoré
neboly vrátené.
§ 66
(1) Kto zašle jeden rovnopis na prijatie, musí v ostatných rovnopisoch
udať meno osoby, ktorá má rovnopis zaslaný na prijatie. Táto osoba je povinná ho
vydať oprávnenému majiteľovi iného rovnopisu.
(2) Ak to odoprie, môže majiteľ vykonať postih iba vtedy, ak dá prv
zistiť protestom:
1. že mu na jeho žiadosť nebol vydaný rovnopis zaslaný na prijatie;
2.
že nebolo možno dosiahnuť prijatie alebo zaplatenie na iný rovnopis.
2. Odpisy
§ 67
(1) Každý majiteľ zmenky je oprávnený zhotovovať si jej odpisy.
(2) V odpise musí byť presne opakovaný text prvopisu s indosamentmi
a so všetkými ostatnými doložkami v ňom uvedenými. Musí sa v ňom udať, kde končí
odpis.
(3) Odpis možno indosovať a opatriť ručiteľským vyhlásením rovnako
a s tými istými účinkami ako prvopis.
§ 68
(1) V odpise musí byť označená osoba, ktorá má prvopis. Táto osoba
je povinná vydať prvopis oprávnenému majiteľovi odpisu.
(2) Ak to odoprie, môže majiteľ vykonať postih proti tým, ktorí odpis
indosovali alebo na ňom prevzali ručenie len vtedy, ak sa dá prv zistiť protestom,
že mu na jeho žiadosť nebol vydaný prvopis.
(3) Ak obsahuje prvopis po poslednom indosamente, napísanom naň pred
zhotovením odpisu, doložku "odtiaľ platia indosamenty len na odpise" alebo inú doložku
rovnakého významu, je indosament napísaný neskoršie na prvopis neplatný.
Desiaty diel
ZMENY
Jedenásty diel
PREMLČANIE
§ 70
(1) Zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo
dňa sročnosti zmenky.
(2) Nároky majiteľa proti indosantom a proti vystaviteľovi sa premlčujú
v jednom roku od dáta protestu včas urobeného alebo pri doložke "bez trov" v jednom
roku odo dňa sročnosti zmenky.
(3) Nároky indosantov proti iným indosantom a proti vystaviteľovi sa
premlčujú v šiestich mesiacoch odo dňa, keď indosant zmenku vyplatil, alebo keď bol
nárok proti nemu súdne uplatnený.
Dvanásty diel
VŠEOBECNÉ PREDPISY
§ 72
(1) Ak sa zmenka stane sročnou v deň pracovného pokoja, možno sa domáhať
zaplatenia až v najbližší pracovný deň. Tiež všetky ostatné úkony týkajúce sa zmenky,
najmä predloženie na prijatie a protest, môžu sa stať len v pracovný deň.
(2) Ak pripadne posledný deň lehoty, v ktorej sa má stať niektorý z týchto
úkonov, na deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota až do budúceho pracovného dňa.
Dni pracovného pokoja spadajúce do lehoty sa do nej počítajú.
Druhá časť
VLASTNÁ ZMENKA
§ 75
Vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného
textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný
sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5.
meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7.
podpis vystaviteľa.
§ 76
(1) Listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom
paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich
odsekoch.
(2) O vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná
na videnie.
(3) Ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom
platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.
(4) Ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí, že bola
vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.
§ 77
(1) Pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku o
indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).
(2) Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných
u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej
doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu
zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia
zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).
(3) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§
30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané,
za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.
§ 78
(1) Vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej
zmenky.
(2) Vlastná zmenka, sročná určitý čas po videní, musí byť predložená vystaviteľovi
na videnie v lehotách uvedených v § 23. Lehota po videní beží od dáta videnia potvrdeného
podpisom vystaviteľa na zmenke. Ak vystaviteľ odoprie potvrdiť a datovať videnie,
treba to zistiť protestom (§ 25), od dáta ktorého začína bežať lehota po videní.
Tretia časť
DOPLŇUJÚCE PREDPISY
Prvý diel
PROTEST A NIEKTORÉ INÉ ZMENKOVÉ ÚKONY
§ 80
V protestnej listine treba uviesť:
1. meno toho, pre koho a proti komu
sa protest robí;
2. údaj, že ten proti komu sa protest robí, bol bez výsledku vyzvaný
na zmenečné plnenie alebo že ho nebolo možno zastihnúť alebo že nebolo možno vypátrať
miestnosť, kde prevádza svoj podnik, ani jeho byt;
3. údaj miesta a dáta, kde a kedy
sa stala výzva alebo bezvýsledný pokus o ňu;
4. ak ide o prijatie alebo zaplatenie
pre česť, poznámku, od koho, pre koho a ako bolo ponúknuté alebo ako došlo k prijatiu
alebo k zaplateniu pre česť;
5. ak požiada zmenečník, ktorému bola zmenka predložená
na prijatie, aby mu bola ešte znovu predložená v nasledujúci deň, poznámku o tom;
6.
doslovný odpis zmenky (odpisu) so všetkými indosamentmi a poznámkami;
7. podpis protestného
orgánu, úradnú pečať alebo úradnú pečiatku.
§ 81
Ak sa požaduje plnenie zo zmenky od niekoľkých osôb alebo niekoľko ráz
od tej istej osoby, stačí na to len jedna protestná listina.
§ 82
Zmenku možno zaplatiť do rúk protestného orgánu. Oprávnenie protestného
orgánu na to, aby prijal platenie, nemožno vylúčiť.
§ 83
(1) Protestný orgán je povinný za náhradu výdavkov bez meškania vydať
majiteľovi zmenky alebo jeho zmocnencovi prvopis protestnej listiny a na žiadosť
tiež jej jednoduchý alebo overený odpis.
(2) Rovnako je povinný protesty podľa celého ich obsahu deň za dňom v
časovom a číselnom poriadku vpisovať do osobitnej knihy, ktorá je list za listom
opatrená poradovými číslami; účastníkom alebo ich právnym nástupcom musí za náhradu
výdavkov kedykoľvek vydať výpis z tejto knihy.
§ 84
Kto robí protest, môže až do vydania protestnej listiny tomu, pre koho
sa protest robí, opraviť chyby v písaní, výpustky a iné chyby protestnej listiny.
Opravu treba označiť ako opravu a podpísať.
§ 85
Protesty treba robiť v čase od deviatej do osemnástej hodiny a mimo toho
času, len ak s tým výslovne súhlasí ten, proti komu sa protest robí; súhlas sa vyznačí
v proteste.
§ 86
Na zmenke alebo na prívesku sa vyznačí, že protest bol vykonaný. Opomenutie
tohto záznamu nemá vplyv na platnosť protestu.
§ 87
(1) Predloženie zmenky na prijatie alebo na zaplatenie, zhotovenie protestu,
vyžiadanie rovnopisu zmenky, ako aj všetky ostatné úkony, ktoré sa musia vykonať
u určitej osoby, treba vykonať v miestnostiach, kde prevádza svoj podnik, a ak ich
nemá, alebo ak sa nedajú vypátrať, v jej byte. Inde môžu sa vykonať, len ak súhlasia
obe strany; súhlas sa vyznačí v proteste.
(2) Ak je v proteste poznamenané, že sa nepodarilo vypátrať miestnosti,
kde sa prevádza podnik, ani byt, a ak napriek tomu bolo vypátranie možné, nie je
protest preto neúčinný.
(3) Ustanovenie odseku 2 sa nedotýka zodpovednosti protestného orgánu,
ktorý opomenul konať vhodné vyšetrenia. Ak zostane dotaz u ohlasovacieho orgánu bez
výsledku, protestný orgán nie je povinný konať ďalšie vyšetrenie.
Druhý diel
OBOHATENIE
§ 89
(1) Vystaviteľ alebo prijímateľ, ktorých zmenečný záväzok zanikol premlčaním
alebo tým, že nebol včas vykonaný úkon potrebný na zachovanie zmenečného nároku,
zostávajú majiteľovi zmenky zaviazaní, len pokiaľ sa na jeho škodu obohatili.
(2) Nárok na vydanie obohatenia sa premlčuje v troch rokoch odo dňa zániku
zmenečného záväzku.
(3) Proti indosantom, ktorých zmenečný záväzok zanikol, niet takého nároku.
Štvrtá časť
OSOBITNÉ USTANOVENIA MEDZINÁRODNÉHO PRÁVA ZMENKOVÉHO
§ 91
(1) Spôsobilosť osoby zmenečne sa zaväzovať spravuje sa právom štátu, ktorého
je príslušníkom. Ak vyhlasuje toto právo za rozhodujúce právo iného štátu, použije
sa právo onoho iného štátu.
(2) Kto nie je spôsobilý zmenečne sa zaväzovať podľa práva uvedeného v
predchádzajúcom odseku, je predsa platne zaviazaný, ak sa podpíše na zmenku v štáte,
podľa práva ktorého by bol spôsobilý zmenečne sa zaväzovať.
§ 92
(1) Forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo
vyhlásenie urobené.
(2) Ak sa však zmenkové vyhlásenie, ktoré je podľa ustanovenia predchádzajúceho
odseku neplatné, shoduje s právom štátu, v ktorom bolo urobené neskoršie zmenkové
vyhlásenie, nemá vadnosť formy prvého zmenkového vyhlásenia vplyv na platnosť neskoršieho
zmenkového vyhlásenia.
(3) Zmenkové vyhlásenie československého občana v cudzine platí v Československej
republike proti iným československým občanom, ak vyhovuje požiadavkám tunajšieho
práva čo do formy.
§ 93
(1) Účinky záväzných vyhlásení prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa
vlastnej zmenky sa spravujú právom platobného miesta.
(2) Účinky ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom
boly urobené.
§ 94
Lehoty na výkon postihových práv sa spravujú pre všetky osoby zmenečne
zaviazané právom miesta, kde bola zmenka vystavená.
§ 95
Právom miesta vystavenia zmenky sa spravuje, či majiteľ cudzej zmenky nadobúda
pohľadávku, ktorá je základom jej vystavenia.
§ 96
(1) Právom platobného miesta sa spravuje, či možno obmedziť prijatie cudzej
zmenky na časť zmenkovej sumy a či majiteľ je povinný prijať čiastočné platenie.
(2) Rovnaká zásada platí pre zaplatenie vlastnej zmenky.
Čl.II
ŠEK
Prvý diel
VYSTAVENIE A FORMA ŠEKU
§ 1
Šek obsahuje:
1. označenie, že ide o šek, pojaté do vlastného textu listiny
a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť
určitú peňažnú sumu;
3. meno toho, kto má platiť (šekovníka);
4. údaj miesta, kde sa
má platiť;
5. dátum a miesto vystavenia šeku;
6. podpis vystaviteľa.
§ 2
(1) Listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom
paragrafe, nie je platná ako šek, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.
(2) Ak niet osobitného údaja, platí, že miesto uvedené pri mene šekovníka
je miestom platobným. Ak je uvedené niekoľko miest pri mene šekovníka, je šek splatný
v mieste najprv uvedenom.
(3) Ak niet týchto údajov, ani nejakého iného údaja, je šek splatný v mieste,
kde má šekovník svoj hlavný závod.
(4) Ak nie je v šeku udané miesto vystavenia, platí, že bol vystavený v
mieste uvedenom pri mene vystaviteľa.
§ 3
Šek sa vystavuje na peňažný ústav (bankára), u ktorého má vystaviteľ pohľadávku,
a podľa dojednania urobeného výslovne alebo mlčky, že vystaviteľ je oprávnený šekom
s touto pohľadávkou nakladať. Nezachovanie týchto ustanovení sa nedotýka platnosti
listiny ako šeku.
§ 5
(1) V šeku možno ustanoviť, že sa má platiť:
a) určitej osobe s výslovnou
doložkou "na rad" alebo bez takejto doložky;
b) určitej osobe s doložkou "nie na rad" alebo s doložkou rovnakého významu;
c) majiteľovi.
(2) O šeku vystavenom pre určitú osobu s doložkou "alebo majiteľovi" alebo
s doložkou rovnakého významu platí, že je vystavený na majiteľa.
(3) O šeku, v ktorom nie je uvedené, pre koho bol vystavený, platí, že
je vystavený na majiteľa.
§ 6
(1) Šek môže znieť na vlastný rad vystaviteľa.
(2) Šek možno vystaviť na účet tretej osoby.
(3) Šek nemožno vystaviť na vystaviteľa, okrem ak ide o šek vystavený medzi
rôznymi závodmi toho istého vystaviteľa.
§ 8
Šek možno urobiť splatným v bydlisku tretej osoby, či už v mieste, kde
má svoje bydlisko šekovník alebo v inom mieste, ale len vtedy, ak je touto treťou
osobou peňažný ústav (bankár).
§ 9
(1) Ak je šeková suma udaná ako slovami, tak číslami a ak sa tieto údaje
neshodujú, platí suma vyjadrená slovami.
(2) Ak je šeková suma udaná niekoľko ráz slovami alebo niekoľko ráz číslami
a ak sa tieto údaje neshodujú, platí suma najmenšia.
§ 10
Ak sú na šeku podpisy osôb, ktoré sa nemôžu šekove zaväzovať, podpisy nepravé,
podpisy vymyslených osôb alebo podpisy, ktoré z nejakého iného dôvodu nezaväzujú
osoby, ktoré sa na šek podpísaly, alebo v mene ktorých bol šek podpísaný, nemá to
vplyv na platnosť záväzkov ostatných osôb na ňom podpísaných.
§ 11
Kto sa podpíše na šek ako zástupca osoby, za ktorú nie je oprávnený konať,
je sám šekove zaviazaný, a ak zaplatí, má tie isté práva, aké by mala osoba, za ktorú
podľa svojich údajov konal. To platí aj o zástupcovi, ktorý prekročil medze svojho
oprávnenia.
Druhý diel
INDOSAMENT
§ 14
(1) Šek vystavený pre určitú osobu možno previesť indosamentom (rubopisom),
aj keď neznie výslovne "na rad".
(2) Šek vystavený pre určitú osobu s doložkou "nie na rad" alebo inou doložkou
rovnakého významu možno previesť len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia
(cesie).
(3) Šek možno indosovať (previesť rubopisom) aj na vystaviteľa alebo na
každú inú osobu šekove zaviazanú. Tieto osoby môžu šek ďalej indosovať.
§ 15
(1) Indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej
bol urobený závislým, platí za nenapísanú.
(2) Čiastočný indosament je neplatný.
(3) Neplatný je aj indosament šekovníka.
(4) Ak znie indosament na majiteľa, platí za nevyplnený.
(5) Indosament na šekovníka platí len ako potvrdenie o platení, okrem ak
má šekovník niekoľko závodov a indosament znie na iný závod, než na ktorý bol šek
vystavený.
§ 16
(1) Indosament treba napísať na šek alebo na list s ním spojený (prívesok).
Musí byť podpísaný indosantom.
(2) V indosamente nemusí byť udaný indosatár (na koho sa šek rubopisom
prevádza); indosament môže pozostávať aj len z podpisu indosanta (nevyplnený indosament,
blankoindosament). V poslednom prípade musí byť indosament, aby bol platný, napísaný
na rub šeku alebo na prívesok.
§ 17
(1) Indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo šeku.
(2) Ak ide o blankoindosament, môže majiteľ:
a) vyplniť indosament v
svojom mene alebo v mene niekoho iného;
b) ďalej indosovať šek blankoindosamentom alebo na určitú osobu;
c) odovzdať šek tretej osobe bez vyplnenia blankoindosamentu a bez indosovania šeku.
§ 18
(1) Ak tu niet opačnej doložky, zodpovedá indosant za zaplatenie šeku.
(2) Indosant môže zakázať ďalšiu indosáciu šeku; v tomto prípade nezodpovedá
tým, na ktorých bol šek ďalej indosovaný.
§ 19
O tom, kto má v rukách šek, ktorý možno previesť indosamentom, platí, že
je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov,
a to aj vtedy, ak je posledný z nich blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia
pritom za nenapísané. Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí,
že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol šek blankoindosamentom.
§ 20
Indosament na šeku vystavenom na majiteľa zaväzuje indosanta podľa ustanovení
o postihu, nemení však listinu v šek na rad.
§ 21
Ak niekto akýmkoľvek spôsobom príde o šek, nie je jeho nový majiteľ - či
už ide o šek na majiteľa alebo o šek, ktorý možno previesť indosamentom, a majiteľ
ktorého preukáže svoje právo podľa § 19 - povinný šek vydať, okrem ak ho nadobudol
zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní šeku previnil hrubou nedbanlivosťou.
§ 22
Kto je žalovaný zo šeku, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní šeku konal vedome na škodu dlžníka.
§ 23
(1) Ak obsahuje indosament doložku "hodnota na vybranie", "na inkaso",
"in prokura" alebo inú doložku vyjadrujúcu len zmocnenie, môže majiteľ vykonať všetky
práva zo šeku, môže ho však previesť len ďalším zmocňovacím indosamentom.
(2) Osoby šekove zaviazané môžu v tomto prípade robiť majiteľovi len také
námietky, ktoré by mohly robiť indosantovi.
(3) Zmocnenie obsiahnuté v zmocňovacom indosamente nezaniká ani zmocniteľovou
smrťou, ani stratou jeho spôsobilosti na právne úkony.
§ 24
(1) Indosament urobený po proteste alebo po zistení rovnakého významu alebo
po uplynutí lehoty na predloženie šeku má len účinky obyčajného postúpenia.
(2) Kým sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol
napísaný na šek pred protestom alebo pred zistením rovnakého významu alebo pred uplynutím
lehoty na predloženie šeku.
Tretí diel
ŠEKOVÉ RUČENIE
§ 25
(1) Zaplatenie šeku môže byť pre celú šekovú sumu alebo pre jej časť zaručené
šekovým ručením.
(2) Túto záruku môže dať tretia osoba, vyjmúc šekovníka, alebo aj ten,
kto sa už na šek podpísal.
§ 26
(1) Ručiteľské vyhlásenie sa píše na šek alebo na prívesok.
(2) Ručenie sa vyjadruje slovami "ako ručiteľ" alebo inou doložkou rovnakého
významu; ručiteľ ho podpíše.
(3) O holom podpise na líci šeku platí, že zakladá šekové ručenie, ak nejde
o podpis vystaviteľa.
(4) Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané, platí,
že sa prejíma za vystaviteľa.
§ 27
(1) Šekový ručiteľ je zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručil.
(2) Záväzok šekového ručiteľa je platný i vtedy, ak je záväzok, za ktorý
sa zaručil, neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy.
(3) Ak šekový ručiteľ šek zaplatí, nadobúda práva zo šeku proti tomu, za
koho sa zaručil, a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe šekove zaviazaní.
Štvrtý diel
PREDLOŽENIE A PLATENIE
§ 28
(1) Šek je sročný na videnie. Každý odchylný údaj platí za nenapísaný.
(2) Šek, ktorý sa predloží na platenie predo dňom, ktorý je v ňom udaný
ako dátum vystavenia, je sročný v deň predloženia.
§ 29
(1) Šek, ktorý je vystavený a splatný v tom istom štáte, treba predložiť
na platenie do osem dní.
(2) Šek, ktorý je vystavený v inom štáte, než v ktorom je splatný, treba
predložiť na platenie do dvadsať dní, ak miesto vystavenia a miesto platobné sú v
tom istom svetadieli, a do sedemdesiat dní, ak miesto vystavenia a miesto platobné
sú v rôznych svetadieloch.
(3) Pritom o šekoch, ktoré sú vystavené v niektorom európskom štáte a sú
splatné v niektorom pobrežnom štáte stredomorskom alebo naopak, platí, že sú vystavené
a splatné v tom istom svetadieli.
(4) Uvedené lehoty začínajú sa odo dňa, ktorý je udaný na šeku ako dátum
vystavenia.
§ 30
Ak je šek vystavený na miesto, kalendár ktorého sa líši od kalendára miesta,
kde bol vystavený, prepočíta sa deň vystavenia na deň, ktorý sa s ním shoduje podľa
kalendára platobného miesta.
§ 32
(1) Odvolanie šeku je účinné až po uplynutí lehoty na predloženie.
(2) Ak nebol šek odvolaný, môže šekovník platiť aj po uplynutí lehoty na
predloženie.
§ 33
Na platnosť šeku nemá vplyv ani smrť vystaviteľa, ani strata jeho spôsobilosti
na právne úkony, ktorá nastane po vystavení.
§ 34
(1) Šekovník sa môže pri platení šeku domáhať, aby mu bol vydaný šek opatrený
potvrdením majiteľa o platení.
(2) Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie.
(3) Pri čiastočnom platení sa môže šekovník domáhať, aby toto platenie
bolo na šeku vyznačené a aby mu bolo o ňom vydané potvrdenie.
§ 35
Šekovník, ktorý platí indosovateľný šek, je povinný skúmať správnosť poradia
indosamentov, nie však podpisy indosantov.
§ 36
(1) Ak šek znie na menu, ktorá nie je v obehu v platobnom mieste, možno
šekovú sumu zaplatiť v tuzemskej mene podľa hodnoty, ktorú má v deň platenia. Ak
nie je šek zaplatený pri predložení, môže majiteľ voliť, či má byť šeková suma zaplatená
v tuzemskej mene podľa kurzu v deň predloženia alebo podľa kurzu v deň platenia.
(2) Hodnota cudzej meny sa určí podľa zvyklostí platobného miesta. Vystaviteľ
však môže ustanoviť, že sa má platiť podľa kurzu určeného v šeku.
(3) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov nemožno použiť, ak vystaviteľ
ustanovil platenie v určitej mene (doložka o efektívnom platení v cudzej mene), ak
tento zákon neustanovuje inak.
(4) Ak je šeková suma udaná druhom peňazí, ktorý má rovnaké označenie,
ale rozličnú hodnotu v štáte vystavenia a v štáte platenia, predpokladá sa, že sa
tým rozumie druh peňazí platobného miesta.
Piaty diel
ŠEK KRIŽOVANÝ A ŠEK NA ZÚČTOVANIE
§ 37
(1) Vystaviteľ alebo majiteľ šeku môžu ho križovať s účinkami uvedenými
v § 38.
(2) Križovanie sa deje dvoma rovnobežnými čiarami na líci šeku. Môže byť
všeobecné alebo osobitné.
(3) Križovanie je všeobecné, ak niet medzi oboma čiarami žiadneho označenia
alebo ak je medzi nimi označenie "peňažný ústav" (bankár) alebo označenie rovnakého
významu; križovanie je osobitné, ak je medzi obe čiary vpísané meno peňažného ústavu
(bankára).
(4) Všeobecné križovanie možno zmeniť na osobitné križovanie, ale osobitné
križovanie nemožno zmeniť na všeobecné križovanie.
(5) O prečiarknutí križovania alebo mena označeného peňažného ústavu (bankára)
platí, ako by sa nestalo.
§ 38
(1) Šek všeobecne križovaný môže šekovník zaplatiť len peňažnému ústavu
(bankárovi) alebo svojmu zákazníkovi.
(2) Šek s osobitným križovaním môže šekovník zaplatiť len označenému peňažnému
ústavu (bankárovi), alebo ak je peňažný ústav (bankár) šekovníkom, len svojmu zákazníkovi.
Označený peňažný ústav (bankár) môže však na vybranie šeku použiť iný peňažný ústav
(bankára).
(3) Peňažný ústav (bankár) môže nadobudnúť križovaný šek len od niektorého
svojho zákazníka alebo od iného peňažného ústavu (bankára). Môže ho vybrať len na
účet týchto osôb.
(4) Ak je na šeku viac osobitných križovaní, môže ho šekovník zaplatiť
iba vtedy, ak ide o dve križovania a jedno z nich je na vybranie šeku odúčtovňou.
(5) Šekovník alebo peňažný ústav (bankár), ktorý koná proti týmto ustanoveniam,
zodpovedá za vzniknutú škodu až do výšky šekovej sumy.
§ 39
(1) Vystaviteľ a majiteľ šeku môže zakázať, aby šek bol zaplatený v hotovosti,
doložkou "len na zúčtovanie" alebo inou doložkou rovnakého významu napísanou krížom
na líc šeku.
(2) V tomto prípade môže šekovník vyrovnať šek len účtovnícky (dobropisom,
prevodom, započítaním). Takéto zúčtovanie sa rovná zaplateniu šeku.
(3) O prečiarknutí doložky "len na zúčtovanie" platí, ako by sa nestalo.
(4) Šekovník, ktorý koná proti týmto ustanoveniam, zodpovedá za vzniknutú
škodu až do výšky šekovej sumy.
Šiesty diel
POSTIH PRE NEPLATENIE
§ 40
Majiteľ môže vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám
šekove zaviazaným, ak šek včas predložený nie je zaplatený a ak odopretie platenia
je zistené:
1. verejnou listinou (protestom);
2. písomným, datovaným vyhlásením šekovníka,
napísaným na šek s údajom dňa predloženia;
3. datovaným vyhlásením odúčtovne, že šek
bol včas predložený a že nebol zaplatený.
§ 41
(1) Protest alebo zistenie rovnakého významu treba urobiť pred uplynutím
lehoty na predloženie.
(2) Ak je šek predložený v posledný deň tejto lehoty, možno urobiť protest
alebo zistenie rovnakého významu ešte nasledujúceho pracovného dňa.
§ 42
(1) Majiteľ musí upovedomiť o odopretom zaplatení svojho indosanta a vystaviteľa
do štyroch pracovných dní nasledujúcich po dni protestu alebo po dni zistenia rovnakého
významu alebo pri doložke "bez trov" po dni predloženia. Každý indosant musí do dvoch
pracovných dní potom, keď dostal zprávu, upovedomiť svojho indosanta o zpráve, ktorú
dostal, a oznámiť mu mená a adresy tých, ktorí predtým podali zprávu, a tak radom
až k vystaviteľovi. Lehoty bežia od prijatia predchádzajúcej zprávy.
(2) Ak sa dáva podľa predchádzajúceho odseku zpráva osobe, ktorá sa na
šek podpísala, musí byť v rovnakej lehote podaná rovnaká zpráva jej šekovému ručiteľovi.
(3) Ak niektorý indosant neudá svoju adresu alebo ak ju udá nečitateľne,
postačí dať zprávu indosantovi, ktorý ho predchádza.
(4) Zprávu možno dať v každej forme, tiež len vrátením šeku.
(5) Kto je povinný dať zprávu, musí dokázať, že ju dal v predpísanej lehote.
Lehota je dodržaná, ak bol list so zprávou podaný behom lehoty na poštu.
(6) Kto nepodá zprávu včas, nestráca svoje práva; zodpovedá však za škodu,
ktorá azda bola jeho nedbanlivosťou spôsobená, ale len do výšky šekovej sumy.
§ 43
(1) Vystaviteľ, indosant alebo šekový ručiteľ môže doložkou "bez trov",
"bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu na šek napísanou a podpísanou
oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest
alebo zistenie rovnakého významu.
(2) Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti šek včas predložiť a dať
potrebné zprávy. Preukázať, že lehota nebola dodržaná, má ten, kto sa toho proti
majiteľovi dovoláva.
(3) Doložka pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré
sa na šek podpísaly; doložka pripojená indosantom alebo šekovým ručiteľom je účinná
len proti nim. Ak dá majiteľ urobiť protest alebo zistenie rovnakého významu nehľadiac
na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak pripojí doložku indosant
alebo šekový ručiteľ, trovy protestu alebo zistenia rovnakého významu, ak boly predsa
urobené, možno vymáhať od všetkých osôb, ktoré sa na šek podpísaly.
§ 44
(1) Všetky osoby šekove zaviazané zodpovedajú majiteľovi rukou spoločnou
a nerozdielnou.
(2) Majiteľ môže žiadať plnenie od každej z nich alebo od niekoľkých z
nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazaly.
(3) Rovnaké právo má každá osoba šekove zaviazaná, ktorá šek vyplatila.
(4) Uplatnenie nároku proti niektorej osobe šekove zaviazanej nebráni majiteľovi,
aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu
bol najprv nárok uplatnený.
§ 45
Majiteľ môže postihom žiadať:
1. šekovú sumu, pokiaľ nebol šek zaplatený;
2.
šesťpercentové úroky odo dňa predloženia;
3. trovy protestu alebo zistenia rovnakého
významu a trovy zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta
šekovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
§ 46
Kto vyplatí šek, môže vymáhať od svojich predchodcov:
1. celú sumu, ktorú
zaplatil;
2. šesťpercentové úroky z tejto sumy odo dňa, keď zaplatil;
3. svoje trovy;
4.
odmenu, ktorá sa vypočíta podľa § 45 č. 4.
§ 47
(1) Každá osoba šekove zaviazaná, proti ktorej sa vykoná alebo môže vykonať
postih, môže sa domáhať, aby jej pri zaplatení postihovej sumy bol vydaný šek s protestom
alebo zistením rovnakého významu a potvrdený účet.
(2) Každý indosant, ktorý šek vyplatil, môže prečiarknuť svoj indosament
a indosamenty za ním nasledujúce.
§ 48
(1) Ak prekáža včasnému predloženiu šeku alebo včasnej protestácii alebo
zisteniu rovnakého významu neprekonateľná prekážka (zákonné ustanovenie niektorého
štátu alebo iný prípad vyššej moci), predlžujú sa lehoty určené pre tieto úkony.
(2) Majiteľ je povinný bezodkladne dať zprávu svojmu indosantovi o prípade
vyššej moci, vyznačiť túto zprávu na šeku alebo prívesku a pripojiť dátum a podpis;
okrem toho platia ustanovenia § 42.
(3) Ak prestane vyššia moc, musí majiteľ bezodkladne predložiť šek na platenie
a prípadne dať urobiť protest alebo zistenie rovnakého významu.
(4) Ak trvá vyššia moc dlhšie ako pätnásť dní odo dňa, ktorého majiteľ,
hoc i pred uplynutím lehoty na predloženie, dal svojmu indosantovi zprávu, že nastala
vyššia moc, možno vykonať postihové práva bez toho, že by bolo treba predložiť šek
alebo urobiť protest alebo zistenie rovnakého významu.
(5) O skutočnostiach, ktoré sa týkajú iba osoby majiteľa alebo toho, koho
majiteľ poveril predložiť šek alebo urobiť protest alebo zistenie rovnakého významu,
platí, že nie sú prípadmi vyššej moci.
Siedmy diel
ŠEKOVÉ ROVNOPISY
§ 49
Ak nejde o šek na majiteľa, môže byť každý šek, ktorý je vystavený v jednom
štáte a splatný v inom štáte alebo v zámorskej časti toho istého štátu a naopak,
alebo šek, ktorý je vystavený a splatný v tejže zámorskej časti alebo v rôznych zámorských
častiach toho istého štátu, vystavený v niekoľkých rovnopisoch. Ak je šek vystavený
v niekoľkých rovnopisoch, musia byť tieto rovnopisy číslované priamo v texte listiny,
inak platí každý rovnopis za osobitný šek.
§ 50
(1) Ak bol zaplatený jeden rovnopis, zanikajú práva zo všetkých rovnopisov,
aj keď v nich nie je ustanovené, že zaplatením jedného rovnopisu strácajú ostatné
platnosť.
(2) Indosant, ktorý previedol rovnopisy na rôzne osoby, ako aj indosanti
nasledujúci, sú zaviazaní zo všetkých rovnopisov, na ktorých sú ich podpisy a ktoré
neboly vrátené.
Ôsmy diel
ZMENY
Deviaty diel
PREMLČANIE
§ 52
(1) Postihové nároky majiteľa proti indosantom, vystaviteľovi a ostatným
osobám šekove zaviazaným sa premlčujú v šiestich mesiacoch od uplynutia lehoty na
predloženie.
(2) Postihové nároky jednotlivých osôb zaviazaných na zaplatenie šeku proti
iným takýmto osobám sa premlčujú v šiestich mesiacoch odo dňa, keď dlžník šek zaplatil,
alebo keď bol nárok proti nemu súdne uplatnený.
Desiaty diel
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 54
(1) Predloženie a protest šeku sa môže stať len v pracovný deň.
(2) Ak pripadne posledný deň lehoty, v ktorej sa má stať niektorý úkon
týkajúci sa šeku, najmä predloženie, protest alebo zistenie rovnakého významu, na
deň pracovného pokoja, predlžuje sa lehota až do budúceho pracovného dňa. Dni pracovného
pokoja spadajúce do lehoty sa do nej počítajú.
Jedenásty diel
DOPLŇUJÚCE PREDPISY
Protest a niektoré iné šekové úkony
§ 58
V protestnej listine treba uviesť:
1. meno toho, pre koho a proti komu
sa protest robí;
2. údaj, že ten, proti komu sa protest robí, bol bez výsledku vyzvaný
na šekové plnenie alebo že ho nebolo možno zastihnúť alebo že nebolo možno vypátrať
miestnosť, kde prevádza svoj podnik, ani jeho byt;
3. údaj miesta a dáta, kde a kedy
sa stala výzva alebo bezvýsledný pokus o ňu;
4. doslovný odpis šeku so všetkými indosamentmi
a poznámkami;
5. podpis protestného orgánu, úradnú pečať alebo úradnú pečiatku.
§ 59
Ak sa požaduje plnenie zo šeku od niekoľkých osôb alebo niekoľko ráz
od tej istej osoby, stačí na to len jedna protestná listina.
§ 60
Šek možno zaplatiť do rúk protestného orgánu. Oprávnenie protestného
orgánu na to, aby prijal platenie, nemožno vylúčiť.
§ 61
(1) Protestný orgán je povinný za náhradu výdavkov bez meškania vydať
majiteľovi šeku alebo jeho zmocnencovi prvopis protestnej listiny a na žiadosť aj
jej jednoduchý alebo overený odpis.
(2) Rovnako je povinný protesty podľa celého ich obsahu deň za dňom v
časovom a číselnom poriadku vpisovať do osobitnej knihy, ktorá je list za listom
opatrená poradovými číslami; účastníkom alebo ich právnym nástupcom musí za náhradu
výdavkov kedykoľvek vydať výpis z tejto knihy.
§ 62
Kto robí protest, môže až do vydania protestnej listiny tomu, pre koho
sa protest robí, opraviť chyby v písaní, výpustky a iné chyby protestnej listiny.
Opravu treba označiť ako opravu a podpísať.
§ 63
Protesty treba robiť v čase od deviatej do osemnástej hodiny a mimo tohto
času, len ak s tým výslovne súhlasí ten, proti komu sa protest robí; súhlas sa vyznačí
v proteste.
§ 64
Na šeku alebo na prívesku sa vyznačí, že protest bol vykonaný. Opomenutie
tohto záznamu nemá vplyv na platnosť protestu.
§ 65
(1) Predloženie šeku na zaplatenie, zhotovenie protestu, vyžiadanie rovnopisu
šeku, ako aj všetky ostatné úkony, ktoré musia byť vykonané u určitej osoby, treba
vykonať v miestnostiach, kde prevádza svoj podnik, a ak ich nemá alebo ak sa nedajú
vypátrať, v jej byte. Inde môžu byť vykonané len vtedy, ak súhlasia obe strany; súhlas
sa vyznačí v proteste.
(2) Ak je v proteste poznamenané, že sa nepodarilo vypátrať miestnosti,
kde sa prevádza podnik, ani byt, a ak napriek tomu bolo vypátranie možné, nie je
protest preto neúčinný.
(3) Ustanovenie odseku 2 sa nedotýka zodpovednosti protestného orgánu,
ktorý opomenul konať vhodné vyšetrenie. Ak zostane dotaz u ohlasovacieho orgánu bez
výsledku, protestný orgán nie je povinný konať ďalšie vyšetrenie.
Obohatenie
Dvanásty diel
OSOBITNÉ USTANOVENIA MEDZINÁRODNÉHO PRÁVA ŠEKOVÉHO
§ 69
(1) Spôsobilosť osoby šekove sa zaväzovať sa spravuje právom štátu, ktorého
je príslušníkom. Ak vyhlasuje toto právo za rozhodujúce právo iného štátu, použije
sa právo onoho iného štátu.
(2) Kto nie je spôsobilý šekove sa zaväzovať podľa práva uvedeného v predchádzajúcom
odseku, je predsa platne zaviazaný, ak sa podpíše na šek v štáte, podľa práva ktorého
by bol spôsobilý šekove sa zaväzovať.
§ 70
(1) Koho možno označiť za šekovníka, spravuje sa právom štátu, v ktorom
je šek splatný.
(2) Ak je podľa tohto práva šek neplatný so zreteľom na osobu šekovníka,
sú predsa platné záväzky z podpisov, ktoré boly na šek napísané v štáte, právo ktorého
neustanovuje neplatnosť z takého dôvodu.
§ 71
(1) Forma šekového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie
urobené. Stačí však zachovať formu, ktorú ustanovuje právo platobného miesta.
(2) Ale ak sa šekové vyhlásenie, ktoré je podľa ustanovenia predchádzajúceho
odseku neplatné, shoduje s právom štátu, v ktorom bolo urobené neskoršie šekové vyhlásenie,
nedotýka sa vadnosť formy prvého šekového vyhlásenia platnosti šekového vyhlásenia
neskoršieho.
(3) Šekové vyhlásenie československého občana v cudzine platí v Československej
republike proti iným československým občanom, ak vyhlásenie vyhovuje požiadavkám
tunajšieho práva čo do formy.
§ 73
Lehoty na výkon postihových práv sa spravujú pre všetky osoby šekove zaviazané
právom miesta, kde bol šek vystavený.
§ 74
Právom štátu, v ktorom je šek splatný, sa spravuje:
1. či šek musí byť
sročný na videnie alebo či môže byť vystavený na určitý čas po videní, a aké účinky
nastávajú, ak je v šeku udaný neskorší deň než skutočný deň vystavenia;
2. lehota
na predloženie;
3. či možno šek prijať, overiť, potvrdiť alebo vidovať, a aké účinky
majú tieto doložky;
4. či majiteľ môže žiadať čiastočné zaplatenie a či ho musí prijať;
5.
či možno šek križovať alebo opatriť doložkou "len na zúčtovanie" alebo doložkou rovnakého
významu, a aké účinky má križovanie alebo zúčtovacia doložka alebo doložka rovnakého
významu;
6. či majiteľovi patria osobitné práva na krytie a aký je obsah týchto práv;
7.
či vystaviteľ môže šek odvolať alebo podať odpor proti zaplateniu šeku;
8. opatrenie,
ktoré treba urobiť, ak sa šek stratil alebo bol ukradnutý;
9. či je na zachovanie
postihových práv proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám šekove zaviazaným
potrebný protest alebo zistenie rovnakého významu.
Čl.III
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 1
Zmenková a šeková spôsobilosť
Zmenečne alebo šekove sa môže zaväzovať každý, kto je spôsobilý vlastnými
úkonmi sa zaväzovať.
Ustanovenia o niektorých zmenkových a šekových prejavoch
§ 2
(1) Zmenkové alebo šekové prejavy, urobené krížikmi alebo inými znakmi,
sú platné len vtedy, ak sa staly vo forme úradnej zápisnice.
(2) Ustanovenie odseku 1 platí aj o zmenkových alebo šekových prejavoch
osôb slepých, hluchonemých, hluchých, ktoré nemôžu čítať, a nemých, ktoré nemôžu
písať.
§ 3
(1) Neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené tak, že niekto podpíše
meno zastúpenej osoby. Zmocnenec musí podpísať svoje vlastné meno a pripojiť údaj,
za koho podpisuje.
(2) Zmocnenie na podpis zmenky alebo šeku musí byť písomné. V prípadoch
uvedených v § 2 je na platnosť zmocnenia potrebná notárska alebo súdna zápisnica.
(3) Tým nie sú dotknuté zákonné ustanovenia o podpisoch za podnik, ako
aj o forme zmocnenia na tieto podpisy.
§ 3a
Neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom
použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov.
§ 4
Moratórium v cudzích štátoch
Ak prekážajú včasnému úkonu, ktorý je v cudzine potrebný na uplatnenie
alebo na zachovanie zmenkových alebo šekových práv, právne ustanovenia tam vydané
(čl. I § 54 a čl. II § 48), môže byť vládnym nariadením ustanovené, že zmenkové a
šekové práva trvajú napriek tomu ďalej, ak sa úkon vykoná bezodkladne po tom, keď
prekážka prestane. Rovnako možno ustanoviť, že pri takejto prekážke možno vykonať
postih po uplynutí lehoty bez toho, že by bol úkon potrebný.
§ 5
Prerušenie premlčania
(1) Prerušením premlčania (čl. I § 71 a čl. II § 53) sa rozumejú všetky
prípady, kde podľa ustanovení občianskeho zákonníka a občianskeho súdneho poriadku
premlčacia doba ďalej nebeží alebo sa neskončí alebo kde sa začína premlčacia doba
nová.
(2) Ak oznámi žalovaný tretej osobe, že sa začalo súdne konanie, má to
na premlčanie rovnaké účinky ako podanie žaloby.
§ 6
Odúčtovne
Vládne nariadenie určí odúčtovne podľa čl. I § 38 ods. 2 a čl. II § 31
a podmienky, za akých im možno zmenku a šek predložiť.
§ 7
Náhrada za falošné alebo sfalšované šeky
Za škodu vzniknutú z vyplatenia falošného alebo sfalšovaného šeku, ktorú
nezavinil šekovník ani jeho zamestnanec, zodpovedá domnelý vystaviteľ falošného šeku
alebo vystaviteľ sfalšovaného šeku len vtedy, ak sa previní pri vystavení falošného
šeku alebo pri sfalšovaní šeku on sám alebo jeho zamestnanec, ktorého používa pri
práci so šekmi. Odchylná dohoda, ktorá by bola pre šekovníka výhodnejšia, je neplatná.
Prechodné a záverečné ustanovenia
§ 9a
Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2008
(1) Ak na zmenkách alebo na šekoch, ktoré boli vydané v Slovenskej republike
v období predo dňom zavedenia eura a ktoré sú splatné v Slovenskej republike, nie
je vyznačená menová jednotka platby, takáto zmenka alebo šek sa považuje za zmenku
alebo šek znejúci na slovenské koruny.
(2) Zmenky a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu, sa odo dňa zavedenia eura
v Slovenskej republike považujú za zmenky a šeky, ktoré znejú na eurá a sú splatné
v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením zmenkovej sumy alebo šekovej sumy zo
slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu a so zaokrúhlením na dve desatinné
miesta na najbližší eurocent v súlade s pravidlami pre prechod zo slovenskej meny
na euro, ktoré ustanovujú osobitné predpisy. Odo dňa zavedenia eura v Slovenskej
republike možno na zmenky a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu, vyznačiť zmenu slovenskej
meny na eurá; ak je na zmenkách alebo šekoch uvedená zmenková suma alebo šeková suma,
možno odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike vyznačiť na zmenky a šeky aj
zmenu zmenkovej sumy a šekovej sumy zo slovenskej meny na eurá, a to v prepočte a
so zaokrúhlením zmenkovej sumy alebo šekovej sumy podľa konverzného kurzu a so zaokrúhlením
na dve desatinné miesta na najbližší eurocent v súlade s pravidlami pre prechod zo
slovenskej meny na eurá, ktoré ustanovujú osobitné predpisy. Ak sa na zmenky a šeky,
ktoré znejú na slovenskú menu, vyznačí zmena slovenskej meny na eurá alebo zmena
zmenkovej sumy alebo šekovej sumy zo slovenskej meny na eurá v súlade s ustanovenými
pravidlami pre prechod zo slovenskej meny na eurá, takto vyznačená zmena sa považuje
za súčasť pôvodného textu zmenky alebo šeku, pričom to nemá nijaký vplyv na právne
vzťahy súvisiace s príslušnou zmenkou alebo šekom, a to ani na platnosť zmenky alebo
šeku a na vznik, zmenu alebo zánik zodpovednosti za zaplatenie zmenkovej sumy alebo
šekovej sumy po prepočte zo slovenskej meny na eurá.
(3) Zmenky a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu a ktoré sa nespravujú slovenským
právnym poriadkom, ale zahraničným právnym poriadkom, sa premenia zo slovenskej meny
na eurá alebo na inú menu v súlade s príslušným zahraničným právnym poriadkom.
§ 10
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa všetky predpisy, ktoré upravujú veci, na ktoré sa vzťahuje tento
zákon, najmä:
1. zákon č. 84/1906 r. z., o šeku;
2. zákon zmenkový č. 1/1928 Sb.;
3.
vládne nariadenie č. 111/1941 Sb., ktorým sa vydáva a zavádza jednotný zmenkový poriadok;
4.
vládne nariadenie č. 372/1941 Sb., ktorým sa vydáva a zavádza jednotný šekový poriadok;
5.
zákon zmenkový č. 255/1941 Sl.z.;
6. zákon šekový č. 256/1941 Sl.z.
§ 11
Účinnosť zákona
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1951; vykoná ho minister spravodlivosti
po dohode so zúčastnenými členmi vlády.
Zákon č. 659/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2008 a dňom zavedenia
eura v Slovenskej republike, t.j od 1.1.2009.
Zákon č. 492/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2009.
Zákon č. 438/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 23. decembrom 2015.
Gottwald v.r.
Dr. John v.r.
Zápotocký v.r.
Dr. Rais v.r.
1) Napríklad § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 5a zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.