227/2002 Z.z.
ÚSTAVNÝ ZÁKON
z 11. apríla 2002
o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového
stavu
Zmena: 113/2004 Z.z.
Zmena: 566/2005 Z.z.
Zmena: 181/2006 Z.z.
Zmena: 344/2015 Z.z.
Zmena: 414/2020 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Článok 1
Základné ustanovenia
(1) Slovenská republika vykonáva štátnu moc s cieľom zachovať mier a bezpečnosť
štátu, najmä brániť svoju zvrchovanosť, územnú celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc
a demokratický poriadok, chrániť život a zdravie osôb, základné práva a slobody,
majetok a životné prostredie a plniť záväzky vyplývajúce z členstva v organizácii
vzájomnej kolektívnej bezpečnosti a z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská
republika viazaná. Vypovedať vojnu alebo vyhlásiť vojnový stav, výnimočný stav a
núdzový stav možno len za podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone.
(2) Základnou úlohou verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného
stavu a núdzového stavu je vykonávať všetky potrebné opatrenia na obranu štátu a
zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku,
na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu
narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných
služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov.
(3) Bezpečnosť je stav, v ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho
demokratický poriadok a zvrchovanosť, územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc
štátu, základné práva a slobody a v ktorom sú chránené životy a zdravie osôb, majetok
a životné prostredie.
(4) Krízová situácia je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo
narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených
v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo
výnimočný stav, alebo núdzový stav.
(5) Ozbrojené sily Slovenskej republiky (ďalej len "ozbrojené sily"), ozbrojené
zbory, Hasičský a záchranný zbor, záchranné služby sú povinné plniť úlohy pri zachovávaní
mieru a bezpečnosti štátu; iné právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie
v rozsahu vymedzenej pôsobnosti zodpovedajú za plnenie týchto úloh podľa osobitného
zákona.
(6) Ozbrojené sily tvoria
a) v stave bezpečnosti profesionálni vojaci, vojaci
v zálohe povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a
vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy,
b) v čase vojny a vojnového stavu profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní
na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, vojaci dobrovoľnej
vojenskej prípravy, vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby a registrovaní
občania povolaní na výkon mimoriadnej služby, ktorí sú na základe odvodného konania
odvedení,
c) v čase výnimočného stavu a núdzového stavu profesionálni vojaci, vojaci v zálohe
povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, vojaci dobrovoľnej
vojenskej prípravy a vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby.
(7) Výkon mimoriadnej služby upraví zákon.
(8) Pri ohrození bezpečnosti štátu alebo pri bezprostrednej hrozbe jeho napadnutia
cudzou mocou, v čase vojny alebo vyhláseného vojnového stavu môže prezident Slovenskej
republiky (ďalej len "prezident") na návrh vlády Slovenskej republiky (ďalej len
"vláda") nariadiť čiastočnú alebo všeobecnú mobilizáciu ozbrojených síl podľa osobitného
zákona.
(9) Riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu
ustanoví osobitný zákon.
Článok 2
Vojna
(1) Vojnu vypovie prezident na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej
republiky (ďalej len "národná rada") len za podmienky, že Slovenská republika je
napadnutá cudzou mocou, ktorá jej vypovedala vojnu alebo ktorá bez vypovedania vojny
narušila jej bezpečnosť, alebo za podmienky, že vypovedaním vojny Slovenská republika
plní záväzky vyplývajúce z členstva v organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti
alebo z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu.
(2) Vypovedanie vojny sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky.
(3) V čase vojny možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas v závislosti
od priebehu udalostí obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na celom
území Slovenskej republiky alebo na jej časti, a to najviac v tomto rozsahu:
a) obmedziť
nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v ochranných krytoch a iných
obdobných zariadeniach civilnej ochrany alebo evakuáciou na určené miesto,
b) uložiť pracovnú povinnosť pre potreby ozbrojených síl, ozbrojených zborov alebo
na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania
dopravy a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti alebo
udržiavania verejného poriadku,
c) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie príslušníkov
ozbrojených síl (ďalej len "vojak"), príslušníkov ozbrojených zborov, bojových prostriedkov,
zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení a záchranných služieb, ako aj využívanie
nehnuteľností na účely zabezpečenia výroby, vykonávania dopravných, telekomunikačných
a poštových služieb, výkonu zdravotníckej starostlivosti, veterinárnej starostlivosti,
sociálneho zabezpečenia, zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu a ochranu kultúrneho
fondu,
d) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam
1. obmedzením alebo zakázaním
používania motorových vozidiel, lietadiel, vrtuľníkov, balónov a plavidiel na súkromné
účely a na podnikanie,
2. prikázaním motorových vozidiel pre potreby ozbrojených síl
alebo verejných služieb,
3. obmedzením alebo zakázaním používania vysielacích telekomunikačných
zariadení a telekomunikačných okruhov,
4. prikázaním odovzdania zbraní a streliva
do povinnej úschovy ozbrojených zborov,
e) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie vojakov, príslušníkov ozbrojených
zborov alebo evakuovaných osôb,
f) obmedziť listové tajomstvo a tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností
zavedením cenzúry a obmedziť doručovanie niektorých poštových zásielok,
g) obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase alebo povoľovaním
pobytu mimo obce,
h) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie
na verejnosti podmieniť povoľovaním,
i) obmedziť právo slobodne vyhľadávať a rozširovať informácie bez ohľadu na hranice
štátu a slobodu prejavu na verejnosti,
j) podriadiť vydávanie tlače povoľovaniu, obsah tlače a vysielania rozhlasu a televízie
podriadiť zavedením cenzúry a zabezpečiť vstup do tlače a do vysielania rozhlasu
a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo,
k) zakázať uplatňovanie petičného práva a práva na štrajk,
l) uložiť povinnosť zatemňovať obydlia a používať ochranné masky a individuálne protichemické
balíčky,
m) obmedziť právo slobodne sa združovať a obmedziť alebo zakázať činnosť spolkov
a iných občianskych združení, politických strán a politických hnutí a odborových
organizácií,
n) nevyhlásiť voľby do národnej rady, do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy
vyšších územných celkov a voľbu prezidenta v pravidelných volebných obdobiach,
o) obmedziť prístup občanov k voleným a iným verejným funkciám,
p) obmedziť právo na vzdelanie obmedzením vyučovania,
r) obmedziť slobodnú voľbu povolania a právo podnikať zákazom výkonu určitých povolaní
alebo činností,
s) obmedziť právo na kolektívne vyjednávanie, na odmenu za vykonanú prácu, na platenú
dovolenku na zotavenie a na primeraný odpočinok po práci a povoliť prekročenie najvyššej
prípustnej dĺžky pracovného času,
t) obmedziť právo na súdnu ochranu v občianskoprávnych, obchodnoprávnych a pracovnoprávnych
veciach,
u) obmedziť ochranu prírody a krajiny a právo na včasné a úplné informácie o stave
životného prostredia.
(4) V čase vojny môže prezident na návrh vlády
a) nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe
povolaným na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojakom
dobrovoľnej vojenskej prípravy,
b) povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe a registrovaných
občanov, ktorí sú na základe odvodného konania odvedení,
c) povolať na výkon alternatívnej služby registrovaných občanov a vojakov
v zálohe, ktorí v stave bezpečnosti odopreli výkon mimoriadnej služby, alebo
d) nariadiť čiastočnú alebo všeobecnú mobilizáciu ozbrojených síl.
(5) Časom vojny je obdobie odo dňa vypovedania vojny do dňa uzavretia mieru.
Článok 3
Vojnový stav
(1) Vojnový stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že
Slovenskej republike bezprostredne hrozí vypovedanie vojny alebo bezprostredne hrozí
napadnutie cudzou mocou bez vypovedania vojny.
(2) Vyhlásenie vojnového stavu sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky.
(3) V čase vojnového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas
obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti v závislosti od priebehu udalostí
na celom území Slovenskej republiky alebo na jej časti, a to najviac v tomto rozsahu:
a) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto,
b) uložiť pracovnú povinnosť pre potreby ozbrojených síl, ozbrojených zborov alebo
na zabezpečenie udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy,
telekomunikačných a poštových služieb, výkonu zdravotnej starostlivosti, prevádzkovania
vodovodov a kanalizácií alebo udržiavania verejného poriadku,
c) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov,
príslušníkov ozbrojených zborov, bojových prostriedkov, zdravotníckych zariadení,
zásobovacích zariadení a záchranných služieb, ako aj na využívanie nehnuteľností
na účely zabezpečenia výroby, vykonávania dopravných, telekomunikačných a poštových
služieb, výkonu zdravotníckej starostlivosti, veterinárnej starostlivosti, sociálneho
zabezpečenia, zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu a ochranu kultúrneho fondu,
d) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam
1. obmedzením alebo zakázaním
používania motorových vozidiel, lietadiel, vrtuľníkov a plavidiel na súkromné účely
a na podnikanie,
2. prikázaním motorových vozidiel pre potreby ozbrojených síl alebo
verejných služieb,
3. obmedzením alebo zakázaním používania vysielacích telekomunikačných
zariadení,
4. prikázaním odovzdania zbraní a streliva do povinnej úschovy ozbrojených
zborov,
e) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,
f) obmedziť listové tajomstvo a tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností
zavedením cenzúry a obmedziť doručovanie niektorých poštových zásielok,
g) obmedziť slobodu pobytu povoľovaním pobytu mimo obce,
h) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie
na verejnosti podmieniť povoľovaním,
i) obmedziť právo slobodne vyhľadávať a rozširovať informácie bez ohľadu na hranice
štátu a slobodu prejavu na verejnosti,
j) podriadiť vydávanie tlače povoľovaniu, obsah tlače a vysielania rozhlasu a televízie
podriadiť zavedením cenzúry a zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie
spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo,
k) zakázať uplatňovanie práva na štrajk,
l) uložiť povinnosť zatemňovať obydlia a používať ochranné masky a individuálne protichemické
balíčky,
m) obmedziť právo slobodne sa združovať a obmedziť činnosť spolkov a iných občianskych
združení,
n) nevyhlásiť voľby do národnej rady, do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy
vyšších územných celkov a voľbu prezidenta v pravidelných volebných obdobiach,
o) obmedziť prístup občanov k voleným a iným verejným funkciám,
p) obmedziť právo podnikať zákazom výkonu určitých povolaní alebo činností,
r) obmedziť právo na kolektívne vyjednávanie, na odmenu za vykonanú prácu, na platenú
dovolenku na zotavenie a na primeraný odpočinok po práci a povoliť prekročenie najvyššej
prípustnej dĺžky pracovného času,
s) obmedziť právo na súdnu ochranu v občianskoprávnych, obchodnoprávnych a pracovnoprávnych
veciach,
t) obmedziť právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia.
(4) V čase vojnového stavu môže prezident na návrh vlády
a) nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe
povolaným na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojakom
dobrovoľnej vojenskej prípravy,
b) povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe a registrovaných
občanov, ktorí sú na základe odvodného konania odvedení,
c) povolať na výkon alternatívnej služby registrovaných občanov a vojakov
v zálohe, ktorí v stave bezpečnosti odopreli výkon mimoriadnej služby, alebo
d) nariadiť čiastočnú alebo všeobecnú mobilizáciu ozbrojených síl.
(5) Časom vojnového stavu je obdobie odo dňa jeho vyhlásenia do dňa jeho skončenia
alebo do uplynutia času, na ktorý bol vyhlásený, alebo do dňa vypovedania vojny.
Článok 4
Výnimočný stav
(1) Výnimočný stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky,
že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym
pouličným nepokojom spojeným s útokmi na orgány verejnej moci, drancovaním obchodov
a skladov alebo s inými hromadnými útokmi na majetok alebo dôjde k inému hromadnému
násilnému protiprávnemu konaniu, ktoré svojím rozsahom alebo následkami podstatne
ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť
činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov;
výnimočný stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom
území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky.
(2) Výnimočný stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas,
najdlhšie na 60 dní. Ak vzniknú nové okolnosti bezprostredne súvisiace s dôvodmi,
pre ktoré bol výnimočný stav vyhlásený, možno výnimočný stav predĺžiť v nevyhnutnom
rozsahu a na nevyhnutný čas, najviac o ďalších 30 dní.
(3) Výnimočný stav nemožno vyhlásiť na potlačenie štrajku, o ktorom rozhodol
príslušný odborový orgán, alebo výluky, o ktorej rozhodol zamestnávateľ v súlade
s predpismi o kolektívnom vyjednávaní, ani na znemožnenie alebo na rozpustenie verejného
zhromaždenia občanov v súlade s predpismi upravujúcimi právo na zhromažďovanie, ak
na ňom alebo v súvislosti s ním nedôjde ku konaniu, ktoré spĺňa podmienku podľa odseku
1.
(4) V čase výnimočného stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný
čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti
na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie
Slovenskej republiky, a to najviac v tomto rozsahu:
a) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí
alebo evakuáciou na určené miesto,
b) uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných
komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií,
výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti alebo
udržiavania verejného poriadku,
c) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov,
príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení,
záchranných služieb a na umiestnenie zátarás a zábran proti davu,
d) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam odovzdaním zbraní
a streliva do povinnej úschovy ozbrojených zborov,
e) zakázať vjazd motorových vozidiel alebo obmedziť ich používanie na súkromné
účely a na podnikanie,
f) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,
g) obmedziť doručovanie poštových zásielok,
h) obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase,
i) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo
zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním,
j) obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu
a slobodu prejavu na verejnosti,
k) podriadiť vydávanie tlače povoľovaniu, obsah tlače a vysielania rozhlasu
a televízie podriadiť zavedením cenzúry a zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu
a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo,
l) zakázať uplatňovanie práva na štrajk.
(5) V čase výnimočného stavu môže prezident na návrh vlády
a) nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe
povolaným na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojakom
dobrovoľnej vojenskej prípravy,
b) povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe.
(6) Na obnovenie zákonného stavu možno použiť prostriedky, ktoré vzhľadom na
okolnosti zodpovedajú rozsahu narušenia alebo ohrozenia, intenzite útokov a nepokojov
a veľkosti postihnutého alebo bezprostredne ohrozeného územia, pričom ich použitie
vedie k obnoveniu zákonného stavu.
Článok 5
Núdzový stav
(1) Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne
hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti
so vznikom pandémie, k ohrozeniu životného prostredia alebo k ohrozeniu značných
majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej
alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo
na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky.
(2) Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas,
najdlhšie na 90 dní. Núdzový stav vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb
v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný
čas predĺžiť najviac o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. S predĺžením núdzového
stavu podľa druhej vety musí vysloviť súhlas národná rada, a to do 20 dní od prvého
dňa predĺženého núdzového stavu. Ak národná rada nevysloví súhlas, predĺžený núdzový
stav zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením núdzového
stavu, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu. Súhlas
národnej rady je potrebný aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak
od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu vyhláseného z tých istých dôvodov neuplynulo
90 dní; tretia a štvrtá veta sa použijú rovnako.
(3) V čase núdzového stavu, okrem núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia
života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, možno v nevyhnutnom
rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a
slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území,
ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v tomto rozsahu:
a) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí
alebo evakuáciou na určené miesto,
b) uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných
komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií,
výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, poskytovania
sociálnych služieb, vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd,
c) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov,
príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení,
záchranných služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení,
d) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu motorových
vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie,
e) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,
f) obmedziť doručovanie poštových zásielok,
g) obmedziť slobodu pohybu a pobytu,
h) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo
zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním,
i) obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu
a slobodu prejavu na verejnosti,
j) zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami
a informáciami pre obyvateľstvo,
k) zakázať uplatňovanie práva na štrajk,
l) vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze.
(4) V čase núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia
osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na
nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť
povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť
aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v rozsahu podľa odseku 3 písm.
a), b), e), g), h) alebo písm. j).
(5) V čase núdzového stavu môže prezident na návrh vlády
a) nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe
povolaným na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojakom
dobrovoľnej vojenskej prípravy,
b) povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe.
Činnosť ústavných orgánov
Článok 6
(1) Ak v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu nemôžu ústavné
orgány vykonávať činnosť v mieste svojho sídla, vykonávajú ju v záložnom mieste.
(2) Vláda
a) zodpovedá za obranu a bezpečnosť štátu,
b) určuje základnú koncepciu obrany a bezpečnosti štátu,
c) organizuje prípravu ústavných orgánov na čas vojny, vojnového stavu
a výnimočného stavu,
d) organizuje prípravu hospodárstva, zásobovania obyvateľstva a štátnych
hmotných rezerv na čas vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu,
e) organizuje prípravu krajov a prípravu okresov v územnom obvode okresného
úradu na čas vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu,
f) prijíma opatrenia na zmiernenie a odstraňovanie škôd a iných následkov
spôsobených v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu,
g) koordinuje činnosť ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru
a záchranných služieb v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu,
h) na návrh Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky určuje výšku zásob
základných komodít na zachovanie bezpečnosti a obrany štátu a spôsob finančného zabezpečenia
plnenia úloh súvisiacich s časom vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového
stavu.
(3) Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, okresné úrady v
sídle kraja, okresné úrady, obce a vyššie územné celky v čase mieru zodpovedajú za
organizáciu prípravy Slovenskej republiky na obdobie vojny, vojnového stavu a výnimočného
stavu.
Článok 7
(1) Zriaďuje sa Parlamentná rada Slovenskej republiky (ďalej len "Parlamentná
rada").
(2) Ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená
činnosť národnej rady, vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti Parlamentná
rada s výnimkou
a) uznášania sa na ústave a ústavných zákonoch, volebných zákonoch,
zákonoch o politických stranách a politických hnutiach a na zákonoch o spôsobe vykonania
referenda,
b) vyslovovania súhlasu s medzinárodnou zmluvou,
c) uznášania sa na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a na návrhoch na vyhlásenie
referenda,
d) podania obžaloby na prezidenta.
(3) Predsedom Parlamentnej rady je predseda národnej rady; ďalšími členmi
Parlamentnej rady sú podpredsedovia národnej rady, predsedovia a podpredsedovia výborov
národnej rady a predsedovia poslaneckých klubov.
(4) Parlamentná rada zodpovedá za svoju činnosť národnej rade.
(5) Parlamentná rada rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov.
(6) Ak národná rada opätovne začne vykonávať svoju činnosť, na prvej schôdzi
po obnovení činnosti schváli alebo zruší uznesenie Parlamentnej rady. Ak národná
rada neschváli alebo zruší uznesenie prijaté Parlamentnou radou, takéto uznesenie
stráca platnosť.
Článok 8
(1) Zriaďuje sa Bezpečnostná rada Slovenskej republiky (ďalej len "Bezpečnostná
rada").
(2) Bezpečnostná rada v mieri sa ako poradný orgán podieľa na vytváraní a
realizácii bezpečnostného systému Slovenskej republiky, plnení medzinárodných záväzkov
v oblasti bezpečnosti, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a
vo svete; pripravuje pre vládu návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti Slovenskej
republiky, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhy na riešenie vzniknutej
krízovej situácie; podrobnosti jej fungovania v čase mieru ustanoví osobitný zákon.
(3) Ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená
činnosť vlády, vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti Bezpečnostná
rada s výnimkou rozhodovania o programe vlády a jeho plnení, o požiadaní o vyslovenie
dôvery a o udelení amnestie vo veciach priestupkov.
(4) Bezpečnostná rada má deväť členov. Predsedom Bezpečnostnej rady je predseda
vlády. Podpredsedom Bezpečnostnej rady je podpredseda vlády poverený predsedom Bezpečnostnej
rady; ďalšími členmi Bezpečnostnej rady sú minister obrany Slovenskej republiky,
minister vnútra Slovenskej republiky, minister financií Slovenskej republiky, minister
zahraničných vecí Slovenskej republiky. Ďalších členov Bezpečnostnej rady vymenúva
a odvoláva prezident na návrh predsedu vlády najneskôr do 48 hodín. Členovia Bezpečnostnej
rady sú pri výkone funkcie nezastupiteľní.
(5) Bezpečnostná rada na prípravu a plnenie svojich úloh zriaďuje najmä
tieto výbory:
a) výbor pre zahraničnú politiku,
b) výbor pre obranné plánovanie,
c) výbor pre civilné núdzové plánovanie,
d) výbor pre koordináciu spravodajských služieb.
(6) Bezpečnostná rada rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
(7) Úlohy spojené s činnosťou Bezpečnostnej rady zabezpečuje kancelária,
ktorá je súčasťou organizačnej štruktúry Úradu vlády Slovenskej republiky. Riaditeľa
kancelárie vymenúva a odvoláva predseda Bezpečnostnej rady.
(8) Štatút Bezpečnostnej rady, úlohy jej kancelárie a rokovacie poriadky
výborov schvaľuje vláda.
(9) Prezident má právo
a) navrhovať zvolanie Bezpečnostnej rady a zúčastňovať
sa na jej zasadnutiach; ak prezident navrhne zvolanie Bezpečnostnej rady, predseda
Bezpečnostnej rady zvolá Bezpečnostnú radu tak, aby sa jej zasadnutie uskutočnilo
najneskôr do 48 hodín od okamihu, keď sa o návrhu dozvedel,
b) vyžadovať od predsedu Bezpečnostnej rady a ďalších jej členov informácie potrebné
na plnenie svojich úloh,
c) predkladať Bezpečnostnej rade návrhy v záležitostiach bezpečnosti štátu.
(10) Ak vláda opätovne začne vykonávať svoju činnosť, na prvej schôdzi po
obnovení činnosti schváli alebo zruší uznesenie Bezpečnostnej rady. Ak vláda uznesenie
neschváli alebo ak zruší uznesenie prijaté Bezpečnostnou radou, takéto uznesenie
stráca platnosť.
Článok 9
(1) Podľa územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky sa zriaďuje
bezpečnostná rada kraja.
(2) Bezpečnostná rada kraja vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v územnom obvode
kraja v súčinnosti s bezpečnostnými radami okresov, inými štátnymi orgánmi a vyšším
územným celkom, pripravuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti kraja a opatrenia
na predchádzanie krízovej situácii a predkladá ich Bezpečnostnej rade.
(3) Bezpečnostná rada kraja v období krízovej situácie plní úlohy súvisiace
a) so zachovávaním alebo obnovou demokratického poriadku,
b) s organizovaním činnosti na obnovu zákonného stavu, na ochranu života a zdravia
osôb, majetku a životného prostredia,
c) so zabezpečovaním riadneho fungovania hospodárstva, zásobovania, dopravy, zdravotnej
starostlivosti a verejného poriadku,
d) s obmedzovaním základných práv a slobôd, ukladaním povinností právnickým osobám
a fyzickým osobám v rozsahu podľa tohto ústavného zákona.
(4) Bezpečnostná rada kraja na zabezpečenie plnenia úloh uvedených v odseku
3 ukladá úlohy bezpečnostným radám okresov, iným štátnym orgánom a vyššiemu územnému
celku v obvode svojej územnej pôsobnosti.
(5) Informácie o prijatých opatreniach podľa odsekov 3 a 4, ako aj ďalšie
návrhy na riešenie krízovej situácie predkladá bezpečnostná rada kraja Bezpečnostnej
rade.
(6) Predsedom bezpečnostnej rady kraja je prednosta okresného úradu v sídle
kraja. Ďalšími členmi bezpečnostnej rady kraja sú zástupca ozbrojených síl určený
Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, zástupca Policajného zboru, zástupca Hasičského
a záchranného zboru a predseda vyššieho územného celku.
(7) Úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady kraja spojené s jej činnosťou zabezpečuje
okresný úrad v sídle kraja.
(8) Členovia bezpečnostnej rady kraja sú pri výkone funkcie nezastupiteľní.
(9) Rokovanie bezpečnostnej rady kraja a úlohy jej sekretariátu upravuje
rokovací poriadok, ktorý schvaľuje vláda.
(10) Bezpečnostná rada kraja rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je
potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
(11) Bezpečnostná rada kraja zodpovedá za výkon svojej funkcie vláde; ak
ústavné právomoci vlády vykonáva Bezpečnostná rada, zodpovedá bezpečnostná rada kraja
za výkon svojej funkcie Bezpečnostnej rade.
Článok 10
(1) Podľa územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky sa zriaďuje
bezpečnostná rada okresu.
(2) Bezpečnostná rada okresu vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v územnom
obvode okresného úradu v súčinnosti s inými štátnymi orgánmi a obcami, pripravuje
návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti okresu v územnom obvode okresného úradu
a opatrenia na predchádzanie krízovej situácie a predkladá ich bezpečnostnej rade
kraja.
(3) Bezpečnostná rada okresu v období krízovej situácie plní úlohy súvisiace
a) so zachovávaním alebo s obnovou demokratického poriadku,
b) s organizovaním činnosti na obnovu zákonného stavu, na ochranu života
a zdravia osôb, majetku a životného prostredia,
c) so zabezpečovaním riadneho fungovania hospodárstva, zásobovania, dopravy,
zdravotnej starostlivosti a verejného poriadku,
d) s obmedzovaním základných práv a slobôd, ukladaním povinností právnickým
osobám a fyzickým osobám v rozsahu podľa tohto ústavného zákona.
(4) Bezpečnostná rada okresu na zabezpečenie plnenia úloh uvedených v odseku
3 ukladá úlohy iným štátnym orgánom a obciam v obvode svojej územnej pôsobnosti.
(5) Informácie o prijatých opatreniach podľa odsekov 3 a 4, ako aj ďalšie
návrhy na riešenie krízovej situácie predkladá bezpečnostná rada okresu bezpečnostnej
rade kraja.
(6) Predsedom bezpečnostnej rady okresu je prednosta okresného úradu. Ďalšími
členmi bezpečnostnej rady okresu sú zástupca ozbrojených síl určený Ministerstvom
obrany Slovenskej republiky, zástupca Policajného zboru a zástupca Hasičského a záchranného
zboru.
(7) Úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady okresu spojené s jej činnosťou
zabezpečuje okresný úrad.
(8) Členovia bezpečnostnej rady okresu sú pri výkone funkcie nezastupiteľní.
(9) Rokovanie bezpečnostnej rady okresu a úlohy jej sekretariátu upravuje
rokovací poriadok, ktorý schvaľuje bezpečnostná rada kraja.
(10) Bezpečnostná rada okresu rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je
potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
(11) Bezpečnostná rada okresu zodpovedá za výkon svojej funkcie bezpečnostnej
rade kraja.
Článok 11
Spoločné ustanovenia
(1) Rozhodnutia o vypovedaní vojny a o uzavretí mieru, o vyhlásení vojnového
stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a o ich skončení, o predĺžení výnimočného
stavu a o predĺžení núdzového stavu a o obmedzení základných práv a slobôd a uložení
povinností, uznesenie národnej rady podľa čl. 5 ods. 2, ako aj uznesenia Parlamentnej
rady, Bezpečnostnej rady a bezpečnostných rád krajov a bezpečnostných rád okresov
sa bezodkladne vyhlasujú v tlači a vo vysielaní rozhlasu a televízie a ich vydanie
sa oznamuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(2) Ak v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu nemožno uskutočniť
voľby do národnej rady, do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších
územných celkov alebo voľbu prezidenta v pravidelných volebných obdobiach, volebné
obdobia týchto orgánov sa skončia v deň zloženia sľubu novozvolených poslancov národnej
rady, poslancov obecných zastupiteľstiev, starostov obcí, poslancov zastupiteľstiev
vyšších územných celkov, predsedov vyšších územných celkov a novozvoleného prezidenta
na základe volieb uskutočnených po skončení vojny, vojnového stavu alebo výnimočného
stavu, najneskôr však po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa uzavretia mieru alebo
skončenia vojnového stavu, alebo výnimočného stavu.
(3) Zákonné nároky na náhrady za
a) obmedzenie vlastníckeho práva,
b) škody spôsobené ozbrojenými silami, ozbrojenými zbormi, Hasičským a záchranným
zborom a záchrannými službami,
c) porušenie povinností orgánov verejnej moci,
d) škody spôsobené orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
e) dovolenku na zotavenie,
f) splnenie pracovnej povinnosti a za iné vykonané práce a služby uložené na plnenie
úloh podľa tohto ústavného zákona,
g) prácu nadčas,
ktoré vznikli v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu, stávajú sa splatné
oprávneným až po skončení vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu. Zákonné lehoty
na ich uplatňovanie počas vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu neplynú.
(4) Zákonné lehoty, ktoré začali plynúť pred vypovedaním vojny alebo pred vyhlásením
vojnového stavu, alebo výnimočného stavu, v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného
stavu spočívajú.
(5) Súdne konania, správne konania, colné konania, daňové konania, konania
vo veciach poplatkov a výkon rozhodnutí a exekúcie začaté pred vypovedaním vojny
a pred vyhlásením vojnového stavu alebo výnimočného stavu možno v čase vojny, vojnového
stavu a výnimočného stavu prerušiť, ak súd alebo orgán verejnej správy, ktorý vo
veci koná, rozhodne, že mu okolnosti bezprostredne súvisiace s vypovedaním vojny
a vyhlásením vojnového stavu alebo výnimočného stavu bránia v riadnom prejednaní
a rozhodnutí veci alebo v riadnom výkone rozhodnutia zákonom ustanoveným postupom.
(6) Štátne orgány sú pri plnení úloh podľa tohto ústavného zákona finančnými
vzťahmi zapojené na štátny rozpočet; obce a vyššie územné celky sú pri plnení úloh
podľa tohto ústavného zákona financované formou štátnych dotácií.
(7) Tam, kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem "Rada
obrany štátu", "rady obrany okresov a miest" a "branná pohotovosť štátu", rozumie
sa tým "Bezpečnostná rada Slovenskej republiky", "bezpečnostná rada kraja", "bezpečnostná
rada okresu" a "vojnový stav".
Článok 11a
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej dňom vyhlásenia
Predĺžiť možno aj núdzový stav vyhlásený pred účinnosťou tohto ústavného zákona.
Článok 12
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa ústavný zákon č. 10/1969 Zb. o Rade obrany štátu v znení ústavného
zákona č. 160/1990 Zb., ústavného zákona č. 133/1991 Zb. a čl. V ústavného zákona
č. 493/1992 Zb.
Článok 13
Účinnosť
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2002.
Ústavný zákon č. 113/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2004.
Ústavný zákon č. 566/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2006.
Ústavný zákon č. 181/2006 Z.z. nadobudol účinnosť 11. aprílom 2006.
Ústavný zákon č. 344/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 2. januárom 2016.
Ústavný zákon č. 414/2020 Z.z. nadobudol účinnosť 29. decembrom 2020.
Rudolf Schuster v.r.
Jozef Migaš v.r.
Mikuláš Dzurinda v.r.