757/2004 Z.z.
ZÁKON
z 9. decembra 2004
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zmena: 757/2004 Z.z.
Zmena: 757/2004 Z.z.
Zmena: 517/2008 Z.z.
Zmena: 59/2009 Z.z.
Zmena: 290/2009 Z.z., 291/2009 Z.z.
Zmena: 318/2009 Z.z.
Zmena: 400/2009 Z.z. (nepriama novela)
Zmena: 33/2011 Z.z.
Zmena: 192/2011 Z.z.
Zmena: 33/2011 Z.z., 467/2011 Z.z.
Zmena: 110/2012 Z.z.
Zmena: 335/2012 Z.z.
Zmena: 216/2014 Z.z.
Zmena: 195/2014 Z.z.
Zmena: 322/2014 Z.z.
Zmena: 322/2014 Z.z.
Zmena: 374/2015 Z.z.
Zmena: 87/2015 Z.z.
Zmena: 160/2015 Z.z. (nepriama novela), 125/2016 Z.z.
Zmena: 301/2016 Z.z.
Zmena: 301/2016 Z.z.
Zmena: 2/2017 Z.z.
Zmena: 152/2017 Z.z.
Zmena: 18/2018 Z.z.
Zmena: 275/2018 Z.z.
Zmena: 282/2019 Z.z.
Zmena: 62/2020 Z.z.
Zmena: 423/2020 Z.z.
Zmena: 432/2021 Z.z.
Zmena: 408/2021 Z.z.
Zmena: 398/2022 Z.z.
Zmena: 150/2022 Z.z., 151/2022 Z.z.
Zmena: 239/2023 Z.z.
Zmena: 8/2023 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl.I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet zákona
(1) Tento zákon upravuje
a) základné zásady činnosti súdov,
b) sústavu súdov a pôsobnosť súdov,
c) vnútornú organizáciu súdov,
d) riadenie a správu súdov,
e) sudcovskú samosprávu a
f) účasť súdov pri tvorbe rozpočtu súdov.
(2) Sídla súdov a obvody súdov upravuje osobitný zákon. 1)
§ 2
Výkon súdnictva
(1) Pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike
a) prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci v civilnom procese
(ďalej len "občianskoprávne veci"),
b) prejednávajú a rozhodujú trestné veci podľa predpisov o trestnom konaní
(ďalej len "trestnoprávne veci"),
c) konajú a rozhodujú o žalobách alebo o opravných prostriedkoch proti
rozhodnutiam, zásahom, iným opatreniam alebo nečinnosti v oblasti verejnej správy,
rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci a o ochrane pred
nezákonným zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci, v prípadoch ustanovených
zákonom rozhodujú vo volebných veciach, vo veciach referenda a vo veciach politických
strán a hnutí, ak tak ustanoví zákon, a v ďalších veciach, ak to ustanovuje zákon
(ďalej len "správne veci"),
d) rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom, právne záväzným
aktom Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná.
(2) Súdy vykonávajú aj inú činnosť súvisiacu s ich právomocou, ak tak ustanoví
zákon, právne záväzný akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodná
zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(3) Súd rozhoduje o tom, či vec predložená súdu patrí do právomoci súdu.
Súd nemôže vysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie
a rozhodnutie inému orgánu verejnej moci.
Základné zásady činnosti súdov
§ 3
(1) Účastníci konania 2) a strany v trestnom konaní 3) sú si v konaní
pred súdom rovní.
(2) Konanie pred súdom je ústne a verejné, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. V konaní pred súdom sudca, prokurátor a advokát používajú úradný odev.
(3) Zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom
súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie
o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia
určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo
strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu
spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.
(4) Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom
a s rozvrhom práce.
(5) Organizácia práce na súde musí rešpektovať špecializáciu sudcov na
hlavné súdne agendy, ktorými sú občianskoprávna agenda, obchodnoprávna agenda, trestnoprávna
agenda, rodinnoprávna agenda a agenda správneho súdnictva.
(6) Rozsudok sa vyhlasuje v mene Slovenskej republiky a vždy verejne.
Predpisy o konaní pred súdmi ustanovia spôsob verejného vyhlásenia rozsudkov.
(7) Súdnictvo vykonávajú sudcovia a v trestnoprávnych veciach spolu so
sudcami v senátoch aj prísediaci sudcovia z radov občanov (ďalej len "prísediaci").
Pri výkone súdnictva majú prísediaci rovnaké práva a povinnosti ako sudcovia okrem
oprávnenia predsedať senátu.
(8) Porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
možno namietať sťažnosťou podľa tohto alebo podľa osobitného zákona.
(9) Súčasťou práva každého na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a
práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom je za podmienok ustanovených zákonom
právo na prístup k súdnemu spisu vo svojich veciach.
(10) Člen senátu, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím senátu alebo s jeho odôvodnením,
má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko
sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia. V každom rozhodnutí
senátu musí byť uvedený výsledok hlasovania, a to uvedením pomeru hlasov.
(11) Súdy sú povinné používať pri výkone súdnictva, najmä pri prideľovaní
a prerozdeľovaní vecí, vedení súdnych registrov a vyhotovovaní rozhodnutí a iných
písomností programové a technické prostriedky schválené ministerstvom.
§ 5
Sústava súdov
(1) Sústavu súdov Slovenskej republiky tvoria súdy všeobecného súdnictva
a súdy správneho súdnictva.
(2) Súdmi všeobecného súdnictva sú
a) okresné súdy,
b) krajské súdy,
c) Špecializovaný trestný súd,
d) Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd").
(3) Mestský súd má postavenie okresného súdu.
(4) Súdmi správneho súdnictva sú
a) správne súdy,
b) Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší správny súd").
Pôsobnosť súdov
§ 6
Okresné súdy konajú a rozhodujú ako súdy prvého stupňa v občianskoprávnych
a v trestnoprávnych veciach, ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak.
§ 7
(1) Krajské súdy konajú a rozhodujú ako súdy druhého stupňa v občianskoprávnych
a v trestnoprávnych veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni okresné súdy.
(2) Predpisy o konaní pred súdmi ustanovujú, v ktorých občianskoprávnych
a v trestnoprávnych veciach konajú a rozhodujú krajské súdy ako súdy prvého stupňa.
(3) Krajské súdy konajú a rozhodujú aj v iných veciach, ak to ustanovia
osobitné zákony. 5)
§ 7a
(1) Správne súdy konajú a rozhodujú v správnych veciach v prvom stupni,
ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak.
(2) Správne súdy konajú a rozhodujú aj v iných veciach, ak tak ustanoví
osobitný zákon.
(3) Správny súd má postavenie krajského súdu.
§ 8
(1) Najvyšší súd koná a rozhoduje
a) o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských
súdov a Špecializovaného trestného súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred
súdmi,
b) o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných
súdov, krajských súdov, Špecializovaného trestného súdu a najvyššieho súdu, ak tak
ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,
c) o odňatí a prikázaní veci inému ako príslušnému súdu, ak tak ustanovuje
predpis o konaní pred súdmi,
d) v iných veciach, ak to zákon alebo medzinárodná zmluva ustanovuje.
(2) Najvyšší súd vykonáva prieskum rozhodovacej činnosti súdov v právoplatne
skončených veciach.
(3) Najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov
a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a
tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných
právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
§ 8a
(1) Najvyšší správny súd vykonáva súdnictvo rozhodovaním o kasačných
sťažnostiach proti rozhodnutiam správnych súdov za podmienok ustanovených Správnym
súdnym poriadkom.
(2) Najvyšší správny súd ďalej vykonáva súdnictvo v prvom stupni vo veciach,
ktoré ustanovuje Ústava Slovenskej republiky a Správny súdny poriadok.
(3) Osobitné predpisy ustanovujú, kedy najvyšší správny súd rozhoduje
o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam iných orgánov a kedy rozhoduje o iných
otázkach.
(4) Najvyšší správny súd vo veciach správneho súdnictva dbá o jednotný
výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov
vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje svoje právoplatné
súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky.
DRUHÁ ČASŤ
ORGANIZÁCIA SÚDOV
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 11
(1) Súdnictvo na súde vykonávajú sudcovia a v trestnoprávnych veciach,
ak tak ustanovuje tento zákon, aj prísediaci.
(2) Na výkone súdnictva sa podieľajú aj odborní justiční stážisti, súdni
úradníci a zamestnanci súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva (§ 92 ods. 1).
(3) Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje
jediný sudca (ďalej len "samosudca") alebo predseda senátu.
(4) Osobitný zákon 6) ustanovuje, v ktorých veciach môže konať a rozhodnúť
súdny úradník.
§ 12
(1) Sudcovia príslušného súdu tvoria plénum súdu.
(2) Plénum rozhoduje vo veciach ustanovených týmto zákonom alebo osobitným
zákonom.
(3) Plénum zvoláva a vedie predseda súdu. Plénum je uznášaniaschopné,
ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých sudcov príslušného súdu. Ak tento zákon
neustanovuje inak, na prijatie rozhodnutia pléna je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny prítomných sudcov.
(4) Predseda súdu je povinný zvolať plénum, ak o to písomne požiada najmenej
tretina sudcov alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady s návrhom
programu rokovania.
(5) Ak predseda súdu nezvolá plénum do 10 dní od doručenia písomnej žiadosti
podľa odseku 4, zvolá ho predseda sudcovskej rady alebo podpredseda sudcovskej rady
tohto súdu; na súde, kde sudcovská rada nie je zvolená, zvolá v tomto prípade plénum
iný sudca, ktorý je funkčne najstarší.
§ 13
(1) Základný článok vnútornej organizácie súdu je súdne oddelenie.
(2) Súdne oddelenie sa vytvára pre samosudcu alebo senát. Súdne oddelenie
možno vytvoriť aj pre vyššieho súdneho úradníka povereného konaním a rozhodovaním
alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona 6) vo veciach, v ktorých
nekoná a nerozhoduje sudca alebo senát.
(3) Súdne oddelenie sa skladá zo súdnych úradníkov a z ďalších zamestnancov
súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva. Zaradenie súdnych úradníkov a ďalších
zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do súdneho oddelenia sa
určí v rozvrhu práce.
(4) Súdne oddelenie riadi rozvrhom práce určený súdny úradník.
(5) Samosudca, predseda senátu alebo vyšší súdny úradník, pre ktorého
je súdne oddelenie vytvorené, ukladá úlohy súdnym úradníkom a ďalším zamestnancom
súdu zaradeným do príslušného oddelenia.
(6) Na súdoch sa na výkon súdnictva môžu zriaďovať ďalšie organizačné
útvary, ktoré plnia úlohy pre jedno alebo viac súdnych oddelení.
DRUHÁ HLAVA
OKRESNÝ SÚD
§ 14
Senát okresného súdu sa skladá z predsedu senátu a dvoch prísediacich.
Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.
§ 15
(1) Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu príslušného okresného
súdu zriadiť na okresnom súde v obvode tohto krajského súdu občianskoprávne grémium,
trestnoprávne grémium, prípadne ďalšie grémium. Na Mestskom súde Košice sa zriaďuje
občianskoprávne grémium, obchodnoprávne grémium, trestnoprávne grémium a rodinnoprávne
grémium. Sudca okresného súdu je členom grémia podľa prevažujúceho obsahu svojej
rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Predseda krajského súdu môže na návrh
predsedu niektorého z dotknutých okresných súdov zriadiť spoločné grémiá zo sudcov
okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. Na riešenie problémov viacerých grémií
môže predseda krajského súdu na návrh predsedu kolégia zvolať spoločné rokovanie
grémií okresných súdov v obvode tohto krajského súdu.
(2) Na čele grémia je predseda grémia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie
z funkcie predsedu grémia upravuje osobitný zákon. 7)
(3) Grémium
a) prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska
k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak
došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov
toho istého grémia,
b) oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou súdov vyššieho stupňa, a
to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora
Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre
ľudské práva,
c) vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich
organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,
d) prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4) Predseda grémia po odbornej stránke koordinuje činnosť grémia,
najmä
a) zvoláva aspoň štyrikrát do roka rokovanie grémia, vedie rokovanie
grémia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie grémia; program rokovania
určuje len na zabezpečenie pôsobnosti grémia podľa odseku 3,
b) sleduje rozhodovanie senátov a samosudcov, upozorňuje členov grémia
na rozpory v ich rozhodovaní,
c) na základe stanoviska grémia podáva podnety na zjednocovanie výkladu
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vyšším súdom,
d) sleduje rozhodovaciu činnosť súdov vyššieho stupňa a predkladá o
nej informáciu grémiu,
e) spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.
(5) Predseda príslušného grémia môže poveriť vykonávaním úloh podľa odseku
4 niektorého z členov tohto grémia.
(6) Na rokovaní grémia sa môžu zúčastniť aj členovia iných grémií príslušného
okresného súdu, ako aj odborní justiční stážisti a vyšší súdni úradníci poverení
konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona;
6) hlasovacie právo nemajú.
(7) Grémium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín
všetkých svojich členov. Podrobnosti o rokovaní grémia, o voľbách a odvolávaní predsedu
grémia upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok grémia, ktoré schvaľuje grémium.
TRETIA HLAVA
KRAJSKÝ SÚD
§ 16
(1) Senát krajského súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je
predsedom senátu. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.
(2) Ak má v senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu, určí predsedu
senátu, ktorý riadi a organizuje činnosť senátu, rozvrh práce. Každý predseda senátu
má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola pridelená ako spravodajcovi.
§ 17
(1) Na krajskom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium a trestnoprávne
kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda krajského súdu na základe predchádzajúceho
súhlasu pléna krajského súdu. Sudca krajského súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho
obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Kolégium musí mať aspoň
piatich členov, inak sa nezriaďuje. Kolégium krajského súdu je uznášaniaschopné,
ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. Sudcu možno zaradiť do
iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.
(2) Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a koordinuje
činnosť kolégia po odbornej stránke. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie
predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7) Ak funkcia predsedu kolégia nie je obsadená,
predseda krajského súdu poverí niektorého z predsedov senátov príslušného kolégia
s jeho súhlasom, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa odsekov
3 až 5.
(3) Kolégium krajského súdu
a) prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska
k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak
došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov
toho istého kolégia,
b) prerokúva a vyjadruje sa k podnetom predsedu krajského súdu, predsedov
okresných súdov a predsedu kolégia na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam
v právoplatných rozhodnutiach okresných súdov v obvode krajského súdu,
c) oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu a najvyššieho
správneho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou
Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho
súdu pre ľudské práva,
d) rozhoduje o predložení podnetu na zjednotenie výkladu zákonov a
iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu a najvyššiemu správnemu
súdu,
e) vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich
organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,
f) pripravuje podnety na zmeny právnych úprav týkajúcich sa konania
pred súdmi,
g) prerokúva návrh rozvrhu práce, ak o to požiada predseda súdu,
h) prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4) Predseda kolégia najmä
a) zvoláva štyrikrát do roka rokovanie kolégia, vedie rokovanie kolégia,
rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; program rokovania určuje
len na zabezpečenie pôsobnosti kolégia podľa odseku 3,
b) na základe právoplatných rozhodnutí krajského súdu, okresných súdov
v obvode krajského súdu a podnetov predsedov grémií alebo predsedov okresných súdov
v obvode krajského súdu dáva kolégiu pripravené podnety na prijatie stanoviska k
zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu
súdu a najvyššiemu správnemu súdu,
c) upozorňuje kolégium na rozpory v rozhodovaní senátov alebo samosudcov,
d) sleduje rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu a najvyššieho správneho
súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov
a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
e) spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.
(5) Predseda príslušného kolégia krajského súdu môže poveriť vykonávaním
niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento
člen kolégia súhlasí.
(6) Na rokovaní kolégia krajského súdu sa môžu zúčastniť aj členovia
iných kolégií príslušného krajského súdu, ako aj vyšší súdni úradníci poverení konaním
a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona; 6) hlasovacie
právo nemajú. Kolégium krajského súdu aspoň raz ročne organizuje porady so sudcami
okresných súdov v obvode príslušného krajského súdu, a to podľa prevažujúceho obsahu
ich rozhodovacej činnosti.
(7) Sporné otázky medzi kolégiami týkajúce sa výkladu zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov krajského súdu prerokúva plénum krajského
súdu.
(8) Ak niektoré z kolégií uvedených v odseku 1 nemožno zriadiť, sudcovia
sa zaradia so zreteľom na obsah svojej rozhodovacej činnosti do iného kolégia.
(9) Kolégium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín
všetkých svojich členov. Podrobnosti o rokovaní kolégia, o voľbách a odvolávaní predsedu
kolégia upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok kolégia, ktoré schvaľuje kolégium.
ŠTVRTÁ HLAVA
SPRÁVNY SÚD
§ 17a
(1) Ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak, senát správneho
súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Predseda senátu
riadi a organizuje činnosť senátu.
(2) Ak má v senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu, určí predsedu
senátu, ktorý riadi a organizuje činnosť senátu, rozvrh práce. Každý predseda senátu
má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola pridelená ako spravodajcovi.
§ 17b
(1) Kolégiá na správnom súde môže zriadiť predseda správneho súdu na
základe predchádzajúceho súhlasu pléna správneho súdu. Ak kolégiá na správnom súde
nie sú zriadené, vykonáva ich pôsobnosť plénum správneho súdu.
(2) Na kolégium správneho súdu sa vzťahuje § 17; ustanovenie odseku 1
tým nie je dotknuté.
PIATA HLAVA
NAJVYŠŠÍ SÚD
§ 18
(1) Senát najvyššieho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden
je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch
proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, skladá sa senát najvyššieho súdu z predsedu
a zo štyroch sudcov. Predpis o konaní pred súdmi môže ustanoviť, že senát najvyššieho
súdu sa skladá aj z väčšieho počtu sudcov. Senát musí byť vždy zložený z nepárneho
počtu sudcov. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu. Ustanovenie § 16
ods. 2 platí rovnako.
(2) Vo veciach, v ktorých koná najvyšší súd o riadnych opravných prostriedkoch
proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu, rozhodujú senáty najvyššieho
súdu, ktoré sú zložené výlučne zo sudcov, ktorí sú členmi trestnoprávneho kolégia
najvyššieho súdu. Každý člen trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktorý nevyjadrí
písomne a pred vznikom členstva v senáte podľa prvej vety svoj nesúhlas s takýmto
členstvom, musí byť členom aspoň v jednom senáte podľa prvej vety. Veci sa senátom
podľa prvej vety prideľujú rovnomerne.
§ 19
(1) Sudcovi najvyššieho súdu možno prideliť aspoň jedného asistenta.
(2) Asistent sudcu najvyššieho súdu je štátnym zamestnancom vykonávajúcim
štátnu službu podľa osobitného zákona. 8)
(3) Asistent sudcu najvyššieho súdu má práva a povinnosti vyššieho súdneho
úradníka podľa osobitného predpisu. 6)
§ 20
Plénum najvyššieho súdu
(1) Plénum najvyššieho súdu
a) uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho
súdu a na poriadku pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií, volí a odvoláva členov
sudcovskej rady najvyššieho súdu,
b) prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných
právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných
medzi kolégiami,
c) prerokúva správy o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov
a na ich podklade dáva ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
"minister") podnety na novú právnu úpravu,
d) prerokúva a schvaľuje správy predsedov kolégií najvyššieho súdu o činnosti týchto
kolégií a zaujíma stanoviská k závažným otázkam sporným medzi kolégiami,
e) prerokúva a schvaľuje správy o výsledkoch prieskumnej činnosti a na ich podklade
dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,
f) prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(2) Plénum najvyššieho súdu zvoláva predseda najvyššieho súdu, ktorý
navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Program rokovania schvaľuje plénum
najvyššieho súdu.
(3) Predseda najvyššieho súdu je povinný zvolať plénum najvyššieho súdu,
ak o to požiada najmenej tretina sudcov najvyššieho súdu alebo nadpolovičná väčšina
všetkých členov sudcovskej rady najvyššieho súdu s návrhom programu rokovania. Ak
predseda najvyššieho súdu nezvolá plénum najvyššieho súdu do desiatich dní od doručenia
písomnej žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady najvyššieho súdu alebo podpredseda
sudcovskej rady najvyššieho súdu.
(4) Plénum najvyššieho súdu sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej
dvoch tretín všetkých svojich členov.
(5) Na zasadnutí pléna sa môžu zúčastniť členovia Súdnej rady Slovenskej
republiky (ďalej len "súdna rada"), generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej
len "generálny prokurátor") a minister; predseda najvyššieho súdu im na požiadanie
udelí slovo. Na zasadnutie pléna môže predseda najvyššieho súdu prizvať aj iné osoby.
Zasadnutia pléna najvyššieho súdu sú neverejné.
§ 21
Kolégiá najvyššieho súdu
(1) Na najvyššom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne
kolégium a obchodnoprávne kolégium. Ak je to potrebné pre riadny výkon súdnictva,
môže predseda najvyššieho súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho
súdu zlúčiť občianskoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium a ak pominú dôvody
pre ich zlúčenie, môže predseda najvyššieho súdu za rovnakých podmienok zlúčené kolégiá
opätovne rozdeliť. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda súdu na základe predchádzajúceho
súhlasu pléna najvyššieho súdu. Sudca najvyššieho súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho
obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Sudca môže byť členom
len jedného kolégia; to nevylučuje možnosť konať a rozhodovať vo veciach patriacich
do iného kolégia, ak sudcovia príslušného kolégia nemôžu z dôvodu vylúčenia vo veci
konať a rozhodnúť. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo
za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.
(2) Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a po
odbornej stránke koordinuje činnosť kolégia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z
funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7) Ak funkcia predsedu kolégia nie
je obsadená, predseda najvyššieho súdu poverí niektorého z predsedov senátov príslušného
kolégia s jeho súhlasom, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa
odsekov 3 až 5.
(3) Kolégium najvyššieho súdu najmä
a) na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra
prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych
predpisov, ak došlo k rozdielnemu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych
predpisov v právoplatných rozhodnutiach veľkého senátu kolégia alebo senátov kolégia;
stanovisko kolégia je pre členov kolégia záväzné,
b) na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra
prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych
predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov
nižšieho stupňa,
c) oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie,
Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
d) prerokúva a schvaľuje návrhy rozhodnutí na uverejnenie v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,
e) prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o aplikácii zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov a podnety na novú právnu úpravu,
f) prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o výsledkoch prieskumnej
činnosti a z toho vyplývajúce podnety na novú právnu úpravu,
g) prerokúva správu o činnosti kolégia a schvaľuje jej predloženie
do pléna najvyššieho súdu,
h) môže zaujímať stanovisko k uchádzačom o funkciu sudcu na najvyššom
súde v príslušnom kolégiu; na tento účel si môže uchádzača predvolať a vypočuť ho,
i) prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4) Predseda kolégia najvyššieho súdu
a) zvoláva rokovanie kolégia, určuje jeho program, vedie rokovanie
kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; programom rokovania
kolégia je len realizácia jeho pôsobnosti podľa odseku 3,
b) navrhuje kolégiu prijatie stanovísk podľa odseku 3 písm. b) až e),
c) dáva návrhy predsedovi najvyššieho súdu na prijatie stanoviska pléna
najvyššieho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych
predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi
kolégiami,
d) sleduje rozhodovaciu činnosť senátov a upozorňuje členov kolégia
na rozpory v rozhodovaní senátov,
e) riadi prieskumnú činnosť kolégia,
f) spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.
(5) Predseda kolégia najvyššieho súdu môže poveriť vykonávaním niektorých
úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia
súhlasí.
§ 22
Zjednocovanie výkladu a používania zákonov a iných všeobecne záväzných
právnych predpisov
(1) Na zabezpečenie jednotného výkladu a jednotného používania zákonov
a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyšší súd zverejňuje súdne rozhodnutia
zásadného významu a prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne
záväzných právnych predpisov. Na tento účel
a) príslušné kolégium najvyššieho súdu
zhromažďuje prostredníctvom predsedov nižších súdov právoplatné rozhodnutia vydané
v zásadnej právnej otázke a vyžaduje k nim stanovisko jednotlivých sudcov príslušného
kolégia najvyššieho súdu,
b) plénum najvyššieho súdu alebo príslušné kolégium najvyššieho súdu prijíma stanoviská
k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak
je to potrebné v záujme odstránenia nejednotnosti súdneho rozhodovania alebo ak sa
senát najvyššieho súdu odchýlil od právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutí iného
senátu najvyššieho súdu.
(2) Pred prijatím stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov predseda najvyššieho súdu alebo predseda kolégia
najvyššieho súdu môže požiadať o vyjadrenie iné kolégium najvyššieho súdu, generálneho
prokurátora, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo")
alebo aj iné orgány verejnej moci, ako aj vedecké inštitúcie a vysoké školy.
(3) Na zasadnutí pléna najvyššieho súdu alebo kolégia najvyššieho súdu,
ktoré prijíma stanovisko k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných
právnych predpisov, sa zúčastňujú zástupcovia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
a ministerstva; predseda najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Iné osoby
sa na rokovaní môžu zúčastniť, len ak ich zvolávateľ na rokovanie prizval.
§ 23
(1) Najvyšší súd v záujme jednotného výkladu a jednotného používania
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydáva v občianskoprávnych,
trestnoprávnych, obchodnoprávnych a správnych veciach Zbierku stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, v ktorej zverejňuje
a) stanoviská najvyššieho
súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktoré zaujalo plénum najvyššieho súdu alebo kolégium najvyššieho súdu,
b) vybrané rozhodnutia najvyššieho súdu alebo ostatných súdov.
(2) Najvyšší súd zabezpečuje uverejňovanie Zbierky stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky na internete.
§ 24
Podrobnosti o rokovaní pléna a kolégií najvyššieho súdu upravuje rokovací
poriadok, ktorý schvaľuje plénum najvyššieho súdu; rokovací poriadok najvyššieho
súdu sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
§ 24a
Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(1) Zriaďuje sa Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
len "kancelária najvyššieho súdu").
(2) Kancelária najvyššieho súdu plní úlohy spojené s odborným, organizačným,
personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti najvyššieho
súdu podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
(3) Kancelária najvyššieho súdu vo vzťahu k najvyššiemu súdu zabezpečuje
aj výkon činností uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) prvom a druhom bode, písm. c)
druhom a treťom bode, písm. d) prvom, štvrtom a piatom bode, v § 74 ods. 1 písm.
a), c) až h) a j) okrem vybavovania personálnych vecí sudcov najvyššieho súdu a výkon
činností uvedených v § 78 ods. 1 a 2.
(4) Kancelária najvyššieho súdu je štátna rozpočtová organizácia. Kanceláriu
najvyššieho súdu riadi a v jej mene vystupuje vedúci kancelárie najvyššieho súdu.
Vedúceho kancelárie najvyššieho súdu vymenúva a odvoláva predseda najvyššieho súdu,
ktorému zodpovedá za jej činnosť.
(5) Vedúcemu kancelárie najvyššieho súdu určuje plat, paušálnu náhradu
výdavkov spojených s výkonom funkcie a ďalšie náležitosti predseda najvyššieho súdu.
(6) Úlohy kancelárie najvyššieho súdu plnia štátni zamestnanci7a) a zamestnanci
pri výkone práce vo verejnom záujme.7b)
(7) Podrobnosti o organizácii a činnosti kancelárie najvyššieho súdu,
o postavení štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
upravuje organizačný poriadok, ktorý vydáva vedúci kancelárie najvyššieho súdu.
ŠIESTA HLAVA
NAJVYŠŠÍ SPRÁVNY SÚD
§ 24b
Senát najvyššieho správneho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých
jeden je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch
proti rozhodnutiam senátov vrátane disciplinárnych senátov najvyššieho správneho
súdu, skladá sa senát najvyššieho správneho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov.
Predpis o konaní pred súdmi môže ustanoviť, že senát najvyššieho správneho súdu sa
skladá aj z väčšieho počtu sudcov. Senát musí byť vždy zložený z nepárneho počtu
sudcov. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu. Ustanovenie § 16 ods.
2 platí rovnako.
§ 24c
(1) Sudcovi najvyššieho správneho súdu možno prideliť aspoň jedného asistenta.
(2) Na asistenta sudcu najvyššieho správneho súdu sa vzťahuje § 19 ods.
2 a 3 rovnako.
§ 24d
Plénum najvyššieho správneho súdu
(1) Plénum najvyššieho správneho súdu
a) uznáša sa na rokovacom poriadku
najvyššieho správneho súdu a na poriadku pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií,
volí a odvoláva členov sudcovskej rady najvyššieho správneho súdu,
b) prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných
právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných
medzi kolégiami,
c) prerokúva správy o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov
a na ich podklade dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,
d) prerokúva a schvaľuje správy predsedov kolégií najvyššieho správneho súdu o činnosti
týchto kolégií a zaujíma stanoviská k závažným otázkam sporným medzi kolégiami,
e) prerokúva a schvaľuje správy o výsledkoch prieskumnej činnosti a na ich podklade
dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,
f) prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(2) Plénum najvyššieho správneho súdu zvoláva predseda najvyššieho správneho
súdu, ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Program rokovania schvaľuje
plénum najvyššieho správneho súdu.
(3) Predseda najvyššieho správneho súdu je povinný zvolať plénum najvyššieho
správneho súdu, ak o to požiada najmenej tretina sudcov najvyššieho správneho súdu
alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady najvyššieho správneho
súdu s návrhom programu rokovania. Ak predseda najvyššieho správneho súdu nezvolá
plénum najvyššieho súdu do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho
predseda sudcovskej rady najvyššieho správneho súdu alebo podpredseda sudcovskej
rady najvyššieho správneho súdu.
(4) Plénum najvyššieho správneho súdu sa môže platne uznášať za prítomnosti
najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov.
(5) Na zasadnutí pléna sa môžu zúčastniť členovia súdnej rady, generálny
prokurátor a minister; predseda najvyššieho správneho súdu im na požiadanie udelí
slovo. Na zasadnutie pléna môže predseda najvyššieho správneho súdu prizvať aj iné
osoby. Zasadnutia pléna najvyššieho správneho súdu sú neverejné.
(6) Podrobnosti o rokovaní pléna a kolégií najvyššieho správneho súdu
upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje plénum najvyššieho správneho súdu; rokovací
poriadok najvyššieho správneho súdu sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky.
§ 24e
Kolégiá najvyššieho správneho súdu
(1) Na najvyššom správnom súde môže predseda súdu zriadiť kolégiá na
základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho správneho súdu. Sudca najvyššieho
správneho súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti
určeného rozvrhom práce. Sudca môže byť členom len jedného kolégia; to nevylučuje
možnosť konať a rozhodovať vo veciach patriacich do iného kolégia, ak sudcovia príslušného
kolégia nemôžu z dôvodu vylúčenia vo veci konať a rozhodnúť. Sudcu možno zaradiť
do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.
(2) Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a po
odbornej stránke koordinuje činnosť kolégia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z
funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7) Ak funkcia predsedu kolégia nie
je obsadená, predseda najvyššieho správneho súdu poverí niektorého z predsedov senátov
príslušného kolégia s jeho súhlasom, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil
úlohy podľa odsekov 3 až 5.
(3) Kolégium najvyššieho správneho súdu najmä
a) na návrh predsedu
kolégia, predsedu najvyššieho správneho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k
zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak
došlo k rozdielnemu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov
v právoplatných rozhodnutiach veľkého senátu kolégia alebo senátov kolégia; stanovisko
kolégia je pre členov kolégia záväzné,
b) na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho správneho súdu alebo ministra
prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych
predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach správnych
súdov,
c) oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho
súdu pre ľudské práva,
d) prerokúva a schvaľuje návrhy rozhodnutí na uverejnenie v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,
e) prerokúva návrh správy najvyššieho správneho súdu o aplikácii zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov a podnety na novú právnu úpravu,
f) prerokúva návrh správy najvyššieho správneho súdu o výsledkoch prieskumnej činnosti
a z toho vyplývajúce podnety na novú právnu úpravu,
g) prerokúva správu o činnosti kolégia a schvaľuje jej predloženie do pléna najvyššieho
správneho súdu,
h) môže zaujímať stanovisko k uchádzačom o funkciu sudcu na najvyššom správnom súde
v príslušnom kolégiu; na tento účel si môže uchádzača predvolať a vypočuť ho,
i) prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4) Predseda kolégia najvyššieho správneho súdu
a) zvoláva rokovanie
kolégia, určuje jeho program, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších
osôb na rokovanie kolégia; programom rokovania kolégia je len realizácia jeho pôsobnosti
podľa odseku 3,
b) navrhuje kolégiu prijatie stanovísk podľa odseku 3 písm. b) až e),
c) dáva návrhy predsedovi najvyššieho správneho súdu na prijatie stanoviska pléna
najvyššieho správneho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných
právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných
medzi kolégiami,
d) sleduje rozhodovaciu činnosť senátov a upozorňuje členov kolégia na rozpory v
rozhodovaní senátov,
e) riadi prieskumnú činnosť kolégia,
f) spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.
(5) Predseda kolégia najvyššieho správneho súdu môže poveriť vykonávaním
niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento
člen kolégia súhlasí.
(6) Ak na najvyššom správnom súde nie je zriadené ani jedno kolégium,
plní úlohy kolégia plénum najvyššieho správneho súdu a úlohy predsedu kolégia plní
podpredseda najvyššieho správneho súdu.
§ 24f
Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
(1) Zriaďuje sa Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len "kancelária najvyššieho správneho súdu").
(2) Kancelária najvyššieho správneho súdu plní úlohy spojené s odborným,
organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením
činnosti najvyššieho správneho súdu podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
(3) Kancelária najvyššieho správneho súdu vo vzťahu k najvyššiemu správneho
súdu zabezpečuje aj výkon činností uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) prvom a druhom
bode, písm. c) druhom a treťom bode, písm. d) prvom, štvrtom a piatom bode, v § 74
ods. 1 písm. a), c) až h) a j) okrem vybavovania personálnych vecí sudcov najvyššieho
správneho súdu a výkon činností uvedených v § 78 ods. 1 a 2.
(4) Kancelária najvyššieho správneho súdu je štátna rozpočtová organizácia.
Kanceláriu najvyššieho správneho súdu riadi a v jej mene vystupuje vedúci kancelárie
najvyššieho správneho súdu. Vedúceho kancelárie najvyššieho správneho súdu vymenúva
a odvoláva predseda najvyššieho správneho súdu, ktorému zodpovedá za jej činnosť.
(5) Vedúcemu kancelárie najvyššieho správneho súdu určuje plat, paušálnu
náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie a ďalšie náležitosti predseda najvyššieho
správneho súdu.
(6) Úlohy kancelárie najvyššieho správneho súdu plnia štátni zamestnanci7a)
a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme.7b)
(7) Podrobnosti o organizácii a činnosti kancelárie najvyššieho správneho
súdu, o postavení štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme upravuje organizačný poriadok, ktorý vydáva vedúci kancelárie najvyššieho
správneho súdu.
SIEDMA HLAVA
ŠPECIALIZOVANÝ TRESTNÝ SÚD
ÔSMA HLAVA
OSOBITNÉ USTANOVENIA O VÝKONE SÚDNICTVA V TRESTNOPRÁVNYCH VECIACH V ČASE
VOJNY A VOJNOVÉHO STAVU
Vojenský obvodový súd
§ 27
(1) Určené počty sudcov poverených konaním a rozhodovaním vo veciach
podľa osobitného predpisu 8a) sa v čase vojny a vojnového stavu 9) zvyšujú na dvojnásobok,
ak minister po dohode s ministrom obrany Slovenskej republiky nerozhodne inak.
(2) V čase vojny alebo vojnového stavu sa doplnia počty sudcov súdov
s pôsobnosťou podľa osobitného predpisu 8a) podľa odseku 1 sudcami okresných súdov
a sudcami krajských súdov.
(3) Zoznam sudcov okresných súdov a krajských súdov, ktorí majú podľa
odsekov 1 a 2 v čase vojny a vojnového stavu 9) vykonávať funkciu sudcu na súdoch
uvedených v odseku 2, vyhotovuje k 1. januáru každého kalendárneho roka minister
po dohode s predsedom príslušného krajského súdu; s preložením z iného okresného
súdu alebo krajského súdu musí pred zaradením do zoznamu súhlasiť dotknutý sudca
a súdna rada.
TRETIA ČASŤ
ORGÁNY RIADENIA A SPRÁVY SÚDOV
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 32
(1) Úlohou riadenia a správy súdov je vytvárať súdom Slovenskej republiky
podmienky na riadny výkon súdnictva najmä v oblasti personálnej, organizačnej, ekonomickej,
finančnej, odbornej a dohliadať na riadny výkon súdnictva spôsobom a v medziach ustanovených
zákonom.
(2) Riadenie a správa súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti
súdov.
§ 33
(1) Riadenie a správu súdov vykonávajú orgány riadenia a správy súdov
v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom.
(2) Orgánmi riadenia a správy súdu sú predseda súdu a podpredseda súdu.
Predsedovia súdov a podpredsedovia súdov sú sudcovia, ktorí sú počas funkčného obdobia
na jednotlivých súdoch orgánmi správy súdu, ktorej výkon zabezpečujú a za výkon ktorej
zodpovedajú. Predsedovia súdov a podpredsedovia súdov sú povinní pri riadení a správe
súdov dodržiavať právny poriadok Slovenskej republiky. Funkcia predsedu súdu a podpredsedu
súdu je nezlučiteľná s funkciou člena súdnej rady.
(3) V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú
aj súdna rada a orgány sudcovskej samosprávy podľa tohto zákona.
§ 34
(1) Ministerstvo vykonáva správu súdov ako ústredný orgán štátnej správy
pre súdy.
(2) Orgánom správy súdov je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj riaditeľ
správy okresného súdu, riaditeľ správy krajského súdu, riaditeľ správy správneho
súdu a riaditeľ správy Špecializovaného trestného súdu.
DRUHÁ HLAVA
PREDSEDA SÚDU A PODPREDSEDA SÚDU
Predseda súdu
§ 35
Pôsobnosť predsedu súdu
(1) Predseda súdu zabezpečuje riadenie a správu súdu podľa tohto zákona
a podľa osobitných zákonov. Predseda najvyššieho súdu zabezpečuje správu najvyššieho
súdu prostredníctvom kancelárie najvyššieho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Predseda najvyššieho správneho súdu zabezpečuje správu najvyššieho správneho súdu
prostredníctvom kancelárie najvyššieho správneho súdu, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(2) Predseda súdu koná v mene súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Predseda súdu vykonáva súdnictvo ako predseda senátu, člen senátu
alebo sudca podľa rozvrhu práce v rozsahu určenom tak, aby mu to nebránilo plniť
povinnosti podľa odsekov 1 a 2.
§ 36
Ustanovenie do funkcie predsedu súdu
Predsedu súdu, okrem predsedu najvyššieho súdu a predsedu najvyššieho
správneho súdu, vymenúva minister na päť rokov zo sudcov, ktorí boli úspešní vo výberovom
konaní a ktorí nie sú členmi súdnej rady. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu
súdu aj opakovane.
§ 37
Výberové konanie na funkciu predsedu súdu
(1) Výberové konanie na funkciu predsedu súdu podľa § 36 (ďalej len
"výberové konanie") vyhlasuje minister.
(2) Výberové konanie sa vyhlasuje verejne na webovom sídle ministerstva,
v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo aj v iných verejnosti všeobecne
prístupných prostriedkoch komunikácie a oznámením na všetky súdy v Slovenskej republike.
Na základe oznámenia ministerstva sú predsedovia súdov povinní informovať o výberovom
konaní všetkých sudcov. Minister vyhlási výberové konanie najneskôr
a) 90 dní pred uplynutím funkčného obdobia predsedu súdu,
b) do 30 dní odo dňa zániku funkcie predsedu súdu z dôvodov podľa
§ 38 ods. 1.
(3) Uchádzať sa o funkciu predsedu súdu môže ktorýkoľvek sudca súdu
toho istého stupňa alebo súdu vyššieho stupňa (ďalej len "uchádzač").
(4) Účelom výberového konania je overiť predpoklady a schopnosti zabezpečiť
riadny výkon súdnictva a správu súdu podľa tohto a podľa osobitných zákonov a určiť
konečné poradie úspešných uchádzačov. Výberové konanie sa vykonáva formou pohovoru
s uchádzačom. Ak minister do 30 dní od skončenia výberového konania nevymenuje predsedu
súdu, vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo
do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania; tieto lehoty počas
výkonu pôsobnosti súdnej rady podľa osobitného zákona 9a) neplynú.
(5) Výberové konanie uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov
výberovej komisie vymenuje minister z databázy kandidátov na členov výberovej komisie
vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených
súdnou radou a traja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Jedného člena
výberovej komisie zvolí na žiadosť ministra sudcovská rada súdu, na ktorom sa funkcia
predsedu obsadzuje. Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie
súdna rada volí aspoň dvoch kandidátov a minister vymenúva aspoň šiestich kandidátov;
databáza sa zverejňuje na webovom sídle súdnej rady a ministerstva.
(6) Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť alebo vymenovať
len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena
výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa odseku 4 a ktorá pôsobí
najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie;
to platí aj pre voľbu člena výberovej komisie voleného sudcovskou radou.
(7) Členovia výberovej komisie volia spomedzi seba predsedu výberovej
komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň
štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina
všetkých jej členov.
(8) Na základe výsledkov výberového konania navrhne výberová komisia
súdnej rade preverenie majetkových pomerov úspešných uchádzačov o funkciu predsedu
súdu a vykonanie dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti podľa
osobitného zákona. 9a) Ak výberová komisia na základe výsledkov výberového konania
nevyberie uchádzača na funkciu predsedu súdu, pretože žiaden uchádzač nespĺňa predpoklady
podľa odseku 4, minister vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie
tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho neúspešného
výberového konania.
(9) Ak úspešný uchádzač po oznámení výsledkov výberového konania ešte
pred vymenovaním do funkcie predsedu súdu odmietne vymenovanie do funkcie predsedu
súdu, minister môže vymenovať do funkcie predsedu súdu niektorého zo zostávajúcich
úspešných uchádzačov alebo vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie
tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania.
(10) Ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle aspoň 30 dní pred
výberovým konaním všetky žiadosti o zaradenie do výberového konania, profesijné životopisy
uchádzačov a ich motivačné listy. Ministerstvo oznámi zverejnenie písomností podľa
predchádzajúcej vety spolu s príslušným odkazom na webovom sídle ministerstva, kde
boli tieto písomnosti zverejnené, v deň ich zverejnenia aj Ústavnoprávnemu výboru
Národnej rady Slovenskej republiky. Do 20 dní od zverejnenia písomností podľa prvej
vety môže každý vzniesť odôvodnené výhrady voči uchádzačom; ministerstvo ich spolu
so žiadosťami predloží výberovej komisii. Výberová komisia môže požadovať vyjadrenie
od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada. Ministerstvo na svojom webovom
sídle ďalej zverejní termín a miesto výberového konania a zoznam členov výberovej
komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním.
(11) Uchádzač je povinný spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového
konania predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb,
10) ktoré sú členmi výberovej komisie, a to v rozsahu meno a priezvisko. Vyhlásenie
sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania.
(12) Výberové konanie je verejné, okrem hlasovania výberovej komisie.
Výberové konanie administratívne a organizačne zabezpečuje ministerstvo. Ministerstvo
je povinné vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na výberovom konaní. Ak možno
očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie väčší záujem, je ministerstvo povinné
uskutočniť výberové konanie vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného
záujmu i možnosti.
(13) Predseda výberovej komisie je povinný zabezpečiť zverejnenie zápisnice
o priebehu výberového konania na webovom sídle ministerstva do 24 hodín od ukončenia
výberového konania.
§ 38
Zánik funkcie predsedu súdu
(1) Výkon funkcie predsedu súdu sa skončí uplynutím jeho funkčného
obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie predsedu súdu
a) vzdaním sa funkcie,
b) zánikom funkcie sudcu, 11)
c) odvolaním z funkcie,
d) zánikom súdu,
e) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
f) zvolením alebo vymenovaním za člena súdnej rady.
(2) Sudca sa môže vzdať funkcie predsedu súdu písomným oznámením ministrovi.
Výkon funkcie predsedu súdu v tomto prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca,
v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.
(3) Odvolanie predsedu súdu môže ministrovi navrhnúť
a) súdna rada,
b) sudcovská rada príslušného súdu,
c) predseda súdu vyššieho stupňa.
(4) Návrhom podľa odseku 3 minister nie je viazaný; rozhodne o ňom
do 60 dní odo dňa jeho doručenia.
(5) Minister môže aj bez návrhu odvolať sudcu z funkcie predsedu súdu,
ak si neplní povinnosti predsedu súdu ustanovené zákonom. Na konanie o odvolaní predsedu
súdu podľa prvej vety sa nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní;11a) rozhodnutie
ministra musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o tom, že rozhodnutie je preskúmateľné
správnym súdom. Proti rozhodnutiu ministra podľa prvej vety nie je prípustný opravný
prostriedok. Proti rozhodnutiu ministra podľa prvej vety možno podať správnu žalobu
do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia ministra o odvolaní z funkcie predsedu súdu.
(6) Výkon funkcie predsedu súdu v prípade odvolania zaniká dňom nasledujúcim
po dni, keď mu bolo doručené rozhodnutie ministra o odvolaní z funkcie, ak nie je
v rozhodnutí určený neskorší deň.
(7) Ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená, minister poverí niektorého
zo sudcov príslušného súdu, aby do vymenovania nového predsedu súdu plnil úlohy podľa
§ 35.
Podpredseda súdu
§ 39
(1) Predsedu súdu v čase jeho neprítomnosti alebo keď funkcia predsedu
súdu nie je obsadená zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností podpredseda súdu;
ak na súde pôsobia viacerí podpredsedovia súdu, predseda súdu určí, v ktorých otázkach
a v akom poradí ho podpredsedovia súdu zastupujú. Predseda súdu môže poveriť aj v
iných prípadoch podpredsedu súdu, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností.
(2) Funkcia podpredsedu súdu sa zriaďuje na všetkých súdoch. Na okresných
súdoch a krajských súdoch pôsobí jeden podpredseda súdu a na Mestskom súde Košice
pôsobí podpredseda súdu pre občianskoprávnu agendu, obchodnoprávnu agendu, trestnoprávnu
agendu a rodinnoprávnu agendu. Ak je to potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu
súdnictva, minister môže na návrh predsedu súdu vymenovať aj viac podpredsedov súdu.
(3) Ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená alebo ak ide o dlhodobú
neprítomnosť podpredsedu súdu presahujúcu šesť týždňov, môže predseda súdu poveriť
ktoréhokoľvek sudcu príslušného súdu s jeho súhlasom vykonávaním niektorých úkonov
patriacich do pôsobnosti predsedu súdu.
§ 40
(1) Podpredsedu súdu vymenúva na návrh predsedu súdu zo sudcov, ktorí
nie sú členmi súdnej rady, minister na päť rokov. Tú istú osobu možno vymenovať za
podpredsedu súdu aj opakovane.
(2) Ak ide o funkciu podpredsedu súdu na Mestskom súde Košice, návrh
predsedu súdu a rozhodnutie o vymenovaní podpredsedu súdu musí obsahovať aj označenie
oblasti výkonu súdnictva, ktorú má podpredseda súdu riadiť.
§ 42
Povinnosti predsedu súdu a podpredsedu súdu
(1) Predseda súdu a podpredseda súdu sa musia zdržať všetkého, čo by
mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu alebo
ohroziť dôveru v nestranný a spravodlivý výkon tejto funkcie.
(2) Predseda súdu a podpredseda súdu sú povinní
a) vykonávať svoju
funkciu svedomito, riadne a včas plniť svoje povinnosti orgánu riadenia a správy
súdov,
b) voči sudcom súdu, ktorého správu vykonávajú, pristupovať nezaujato a zachovávať
za rovnakých podmienok ich rovnaké práva a povinnosti; nemôžu zvýhodňovať alebo znevýhodňovať
sudcu pre jeho právne názory vyjadrené v rozhodovaní,
c) nenechať sa pri výkone svojej funkcie ovplyvniť osobnými záujmami alebo záujmami
politických strán, politických hnutí, verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami,
d) kontrolovať dodržiavanie pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa
osobitného zákona; 12) na účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa predseda
súdu a podpredseda súdu považujú za zamestnávateľa,
e) zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdom;
ustanovenie § 74 ods. 1 písm. e) tým nie je dotknuté.
(3) Predseda súdu je povinný dohliadať na dodržiavanie povinností ustanovených
sudcom týmto zákonom a osobitnými zákonmi a v prípade dôvodného podozrenia z ich
porušovania je povinný vykonať opatrenia nevyhnutné na zistenie skutkového stavu,
odstránenie zistených nedostatkov a vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti alebo
trestnej zodpovednosti.
(4) Povinnosti podľa odseku 3 vykonáva na Mestskom súde Košice popri
predsedovi súdu aj podpredseda súdu v ním riadenej oblasti výkonu súdnictva; na tento
účel je podpredseda súdu navrhovateľom v disciplinárnom konaní, ak ide o sudcu v
ním riadenej oblasti výkonu súdnictva.
Osobitné ustanovenia
§ 43
Predseda najvyššieho súdu a podpredseda najvyššieho súdu
(1) Ustanovenie do funkcie a zánik funkcie predsedu najvyššieho súdu
a podpredsedu najvyššieho súdu upravuje Ústava Slovenskej republiky a osobitný zákon.
13)
(2) Na predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu sa
nevzťahujú § 36 až 38, § 39 ods. 2 a 3, § 40 a 41 tohto zákona.
(3) Ak nie je nikto vymenovaný do funkcie predsedu najvyššieho súdu
ani do funkcie podpredsedu najvyššieho súdu, alebo ak má podpredseda najvyššieho
súdu v čase, keď zastupuje predsedu najvyššieho súdu dočasne pozastavený výkon funkcie
sudcu, neodkladné úlohy predsedu najvyššieho súdu vykonáva vekom najstarší sudca
najvyššieho súdu.
§ 44
Predseda najvyššieho správneho súdu a podpredseda najvyššieho správneho
súdu
(1) Ustanovenie do funkcie a zánik funkcie predsedu najvyššieho správneho
súdu a podpredsedu najvyššieho správneho súdu upravuje Ústava Slovenskej republiky
a osobitný zákon.13)
(2) Na predsedu najvyššieho správneho súdu a podpredsedu najvyššieho
správneho súdu sa nevzťahujú § 36 až 38, § 39 ods. 2 a 3, § 40 a 41.
(3) Ak nie je nikto vymenovaný do funkcie predsedu najvyššieho správneho
súdu ani do funkcie podpredsedu najvyššieho správneho súdu, alebo ak má podpredseda
najvyššieho správneho súdu v čase, keď zastupuje predsedu najvyššieho správneho súdu,
dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, neodkladné úlohy predsedu najvyššieho správneho
súdu vykonáva vekom najstarší sudca najvyššieho správneho súdu.
TRETIA HLAVA
SUDCOVSKÁ SAMOSPRÁVA
§ 45
Sudcovská rada
(1) Na riadení a správe súdov sa podieľa sudcovská rada ako orgán sudcovskej
samosprávy. Sudcovská rada sa zriaďuje na okresnom súde, krajskom súde, správnom
súde, najvyššom súde, najvyššom správnom súde a Špecializovanom trestnom súde. Ak
nie je sudcovská rada zvolená, pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum súdu.
(2) Sudcovská rada má najmenej troch členov a najviac deväť členov. Členov
sudcovskej rady volí a odvoláva plénum príslušného súdu spomedzi seba v tajnom hlasovaní.
Výkon funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľný s členstvom v sudcovskej
rade; tým nie je dotknuté právo predsedu súdu a podpredsedu súdu zúčastniť sa hlasovaním
na voľbe členov sudcovskej rady. Ak pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum, predseda
súdu a podpredseda súdu nemajú hlasovacie právo pri rozhodovaní pléna vo veciach,
ktoré sú v pôsobnosti sudcovskej rady.
(3) Podrobnosti o rokovaní pléna a o voľbách a odvolávaní členov sudcovskej
rady upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok pléna schválený plénom. Pri schvaľovaní
rokovacieho poriadku a volebného poriadku pléna plénum zároveň určí počet členov
sudcovskej rady v súlade s odsekom 2.
(4) Sudcovská rada si zo svojich členov volí a odvoláva predsedu sudcovskej
rady a aspoň jedného podpredsedu sudcovskej rady. Plénum okresného súdu, na ktorom
nie je zvolená sudcovská rada, si volí a odvoláva zástupcu pléna súdu, ktorý vykonáva
pôsobnosť predsedu sudcovskej rady.
(5) Rokovanie sudcovskej rady zvoláva, navrhuje jeho program a vedie
predseda sudcovskej rady alebo ním poverený podpredseda sudcovskej rady. Ak predseda
sudcovskej rady alebo podpredsedovia sudcovskej rady nie sú ešte zvolení, zasadanie
sudcovskej rady zvoláva prípravný výbor zložený z troch funkčne najstarších členov
sudcovskej rady; zasadanie sudcovskej rady vedie funkčne najstarší sudca. Program
rokovania schvaľuje sudcovská rada.
(6) Člen sudcovskej rady má právo na zabezpečenie primeraného času na
prípravu na zasadnutie sudcovskej rady a na prípravu materiálov na rokovanie sudcovskej
rady.
(7) Sudcovská rada
a) vyjadruje sa k návrhom rozpočtov súdov,
b) prerokúva správu predsedu súdu o použití rozpočtových prostriedkov,
c) prerokúva návrh rozvrhu práce súdu a zaujíma k nemu stanovisko,
d) rozhoduje o námietkach sudcov vo veciach podľa osobitného zákona,
14)
e) volí členov výberovej komisie podľa § 37 ods. 5 písm. a),
f) podáva disciplinárny návrh,
g) spolurozhoduje o niektorých platových veciach sudcov podľa osobitného
zákona, 15)
h) schvaľuje rokovací poriadok sudcovskej rady,
i) na požiadanie predsedu súdu zaujíma stanoviská vo veciach patriacich
do pôsobnosti predsedu súdu,
j) rozhoduje v iných veciach, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
(8) Predseda súdu a podpredseda súdu majú právo byť prítomní na rokovaní
sudcovskej rady a vyjadrovať sa k prerokúvaným otázkam. Sudcovská rada môže prizvať
na rokovanie riaditeľa správy súdu, ak je predmetom rokovania rozpočet súdu, a vedúceho
zamestnanca organizačného útvaru ministerstva podľa § 73, ak je predmetom rokovania
rozvrh práce; ak sú tieto osoby prizvané na rokovanie sudcovskej rady, predseda sudcovskej
rady im na požiadanie udelí slovo. Na rokovanie sudcovskej rady možno prizvať aj
iné osoby, ak tak rozhodne sudcovská rada.
(9) Hlasovanie sudcovskej rady je verejné; to neplatí, ak sudcovská rada
volí predsedu sudcovskej rady a podpredsedu sudcovskej rady. Člen sudcovskej rady
nemá hlasovacie právo pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ho priamo týkajú. Sudcovská
rada je uznášaniaschopná, ak sa na jej rokovaní zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých
jej členov. Na platnosť uznesenia sudcovskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny prítomných členov.
(10) Podrobnosti o spôsobe rokovania sudcovskej rady, o hlasovaní a o
prijímaní uznesení sudcovskej rady upraví ňou schválený rokovací poriadok sudcovskej
rady.
(11) Predseda sudcovskej rady vhodným spôsobom zabezpečí zverejnenie
informácií o činnosti sudcovskej rady, najmä termín zasadnutia sudcovskej rady, návrh
programu, uznesenia sudcovskej rady a zápisnicu zo zasadnutia sudcovskej rady. Predseda
súdu je povinný na žiadosť predsedu sudcovskej rady zverejniť informácie o činnosti
sudcovskej rady.
Funkčné obdobie a zánik členstva v sudcovskej rade
§ 46
(1) Funkčné obdobie sudcovských rád je päťročné. Funkcia člena sudcovskej
rady je čestná funkcia.
(2) Člen sudcovskej rady sa môže svojho členstva a funkcie v sudcovskej
rade vzdať.
(3) Členstvo v sudcovskej rade zaniká
a) preložením člena sudcovskej rady na súd mimo obvodu sudcovskej
rady,
b) zánikom funkcie sudcu, 11)
c) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
d) uplynutím funkčného obdobia,
e) odvolaním podľa § 45 ods. 2.
(4) Sudcovi, ktorý vykonáva stáž podľa osobitného zákona, členstvo
v sudcovskej rade počas výkonu stáže nezaniká.
(5) zrušený od 1.1.2009.
§ 47
Ak v priebehu funkčného obdobia sudcovskej rady zanikne sudcovi členstvo
v sudcovskej rade, vykoná plénum doplňovacie voľby potrebného počtu členov sudcovskej
rady. Namiesto voľby nového člena sudcovskej rady podľa predchádzajúcej vety môže
plénum rozhodnúť o znížení počtu členov sudcovskej rady; to však neplatí, ak by tým
počet členov sudcovskej rady bol menší ako traja sudcovia.
§ 48
Kolégium predsedov sudcovských rád
(1) Kolégium predsedov sudcovských rád sa zriaďuje na krajskom súde a
tvorí ho predseda sudcovskej rady krajského súdu, predsedovia sudcovských rád okresných
súdov v obvode tohto krajského súdu a zástupcovia pléna okresných súdov v obvode
tohto krajského súdu podľa § 45 ods. 4 druhej vety. Rokovanie kolégia predsedov sudcovských
rád zvoláva, navrhuje jeho program a vedie predseda sudcovskej rady krajského súdu
alebo ním poverený predseda sudcovskej rady okresného súdu.
(2) Do pôsobnosti kolégia predsedov sudcovských rád patrí
a) vyjadrovať sa k návrhu rozpočtu a po pridelení prostriedkov zo štátneho
rozpočtu aj k ich navrhovanému rozpisu pre krajský súd a okresné súdy v jeho obvode,
b) vyjadrovať sa k správe o čerpaní rozpočtu za uplynulý rok,
c) navrhovať programové priority pre oblasť výkonu súdnictva,
d) na požiadanie predsedu krajského súdu zaujímať stanoviská vo veciach
patriacich do pôsobnosti predsedu súdu,
e) rozhodovať o ďalších otázkach, ak tak ustanoví osobitný zákon.
ŠTVRTÁ ČASŤ
RIADENIE SÚDOV
§ 49
Predsedovia súdov zabezpečujú riadenie súdov v oblasti výkonu súdnictva
najmä
a) rozvrhom práce,
b) výkonom dohľadu nad dodržiavaním dôstojnosti a plynulosti súdneho konania a zásad
sudcovskej etiky,
c) využívaním výsledkov vnútornej revízie,
d) vybavovaním sťažností.
PRVÁ HLAVA
ROZVRH PRÁCE
§ 50
(1) Na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu
súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na
príslušný kalendárny rok.
(2) Rozvrh práce obsahuje
a) určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených
vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd,
b) zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v
rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho
istého senátu riadi a organizuje činnosť senátu,
c) určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov
senátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými
zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo
súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi
vykonať jednotlivé úkony,
d) spôsob a podmienky zaraďovania hosťujúcich sudcov do rozvrhu práce
s odkazom na zoznam hosťujúcich sudcov pre obvod príslušného krajského súdu,
e) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej
neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne obsadenie súdu,
f) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných
rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli
z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka,
g) spôsob prideľovania vecí samosudcom a senátom v prípade nemožnosti
využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov spôsobenej v dôsledku
ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní
najmenej dvoch pracovných dní,
h) rozvrh služieb určujúci samosudcov alebo senáty a spôsob ich zastupovania
v prípade, ak ide o nemožnosť prideľovania vecí náhodným výberom, ak ide o rozhodovanie
o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku,
o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie
obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu,
o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitného zákona
5) a o neodkladnom opatrení podľa osobitného predpisu,
i) ustanovenie maximálneho rozdielu v počte pridelených vecí podľa
§ 51 medzi senátmi, samosudcami a súdnymi úradníkmi,
j) zaradenia sudcov do jednotlivých grémií a kolégií,
k) spôsob poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve a ich zastupovanie
16) (ďalej len "notársky rozvrh"),
l) zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia
úlohy pri výkone súdnictva, do jednotlivých súdnych oddelení,
m) ďalšie náležitosti, ak tak ustanoví osobitný zákon.
(3) Rozvrh práce musí rešpektovať zásadu špecializácie sudcov na hlavné
súdne agendy.
(4) Ak sudca vykonáva iné činnosti vyplývajúce z tohto zákona alebo osobitného
zákona, 16a) rozvrh práce môže obsahovať aj zníženie rozsahu, v akom sa tento sudca
podieľa na výkone súdnictva. Sudca, ktorý je členom súdnej rady, vykonáva súdnictvo
v rozsahu najviac jednej polovice zaťaženia sudcu príslušného súdu.
(5) Rozvrh práce okresného súdu, ktorý má zriadené pracovisko, obsahuje
aj informáciu o tom, či sudca vykonáva funkciu v sídle súdu alebo na pracovisku.
(6) Rozvrh práce spolu so stanoviskom sudcovskej rady sú verejne prístupné.
Predseda príslušného súdu je povinný zabezpečiť rozvrh práce každému sudcovi tohto
súdu. Každý má právo nazrieť do rozvrhu práce a robiť si z neho výpisy a odpisy.
§ 51
Spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania
sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených
ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym
úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné
zaťaženie a riadny chod súdu.
(2) Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa
má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.
(3) Ak nie je možné prideliť vec náhodným výberom a ide o potrebu pridelenia
veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu v prípadoch rozhodovania o ustanovení
obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze
na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových,
zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase
na použitie informačno-technických prostriedkov, 5) o neodkladnom opatrení podľa
osobitného zákona a v ďalších prípadoch ustanovených osobitným zákonom, veci sa prideľujú
v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená
možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Na príslušnom mestskom súde sa do rozvrhu
služieb podľa § 50 ods. 2 písm. h) zaraďujú všetci sudcovia, ktorých prevažujúci
obsah ich rozhodovacej činnosti tvorí trestnoprávna agenda.
(4) Ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu
práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade
a) dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu,
ktorému bola vec pridelená,
b) zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného
pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte,
alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením
veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde,
c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a
d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania
vo veci vylúčený.
(5) Ak sa zastupovanie zákonného sudcu, ktorý koná a rozhoduje ako samosudca,
zabezpečuje hosťujúcim sudcom alebo dočasným pridelením sudcu, veci pôvodne pridelené
zastupovanému zákonnému sudcovi sa pridelia hosťujúcemu sudcovi alebo dočasne pridelenému
sudcovi a dňom, keď zastupovaný zákonný sudca začne znovu vykonávať funkciu sudcu
alebo zanikne dočasné pridelenie, sa takto pridelené veci pridelia pôvodnému zákonnému
sudcovi.
(6) V konaní na Špecializovanom trestnom súde, krajskom súde podľa osobitného
zákona 17) alebo v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch vec
vybaví senát, ktorému bola v súlade s rozvrhom práce pridelená náhodným výberom,
ak sa skutočnosti odôvodňujúce prerozdelenie veci podľa odseku 4 netýkajú všetkých
sudcov.
(7) Ak vznikne náhla prekážka, ktorá bráni zákonnému sudcovi, ktorému
bola vec pridelená, vykonávať úkony a rozhodovať vo veci po kratší čas ako šesť týždňov,
vec bude pridelená sudcovi určenému rozvrhom práce na zastupovanie tohto zákonného
sudcu; pridelenie sa vykonáva v čase, keď sa zistí náhla prekážka. Na účely tohto
ustanovenia sa za náhlu prekážku v práci považuje aj čerpanie dovolenky.
(8) Ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci,
bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak
takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu
práce.
(9) Ak nie je možné použiť technické prostriedky a programové prostriedky
na pridelenie veci v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným
na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, veci budú prideľované
v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená
možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
(10) Súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci.
Evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly,
aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných
pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.
(11) Notársky rozvrh môže byť založený na
a) systéme náhodného výberu,
podľa ktorého sa notári poverujú konaním a rozhodovaním v konaní o dedičstve spôsobom
uvedeným v odseku 1,
b) časovom systéme, podľa ktorého sú notári poverovaní konaním a rozhodovaním v konaní
o dedičstve v závislosti od času smrti poručiteľa v rámci kalendárneho roka,
c) obvodovom systéme, ktorý delí obvod okresného súdu na notárske obvody, pričom
notársky obvod môže byť vytvorený pre jeden notársky úrad alebo viaceré notárske
úrady so sídlom v tej istej obci,
d) kombinácii systémov podľa písmen a) a c) alebo podľa písmen b) a c).
§ 51a
(1) Sudcovi možno rozvrhom práce prideliť na konanie a rozhodovanie
veci patriace do inej agendy, ak bude tvoriť prevažujúci obsah jeho rozhodovacej
činnosti
a) len s jeho predchádzajúcim súhlasom alebo
b) bez jeho súhlasu len po predchádzajúcom prerokovaní sudcovskej rady v prípade
zmeny rozvrhu práce v dôsledku nerovnomerného zaťaženia sudcov či zabezpečenia riadneho
chodu súdu.
(2) Predseda súdu musí v prípadoch podľa odseku 1 prihliadať na uvedené
skutočnosti pri výkone súdnictva dotknutého sudcu najmenej v období troch mesiacov
po pridelení veci.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak ide o hosťujúceho sudcu
alebo dočasne prideleného sudcu.
§ 51b
(1) Rozvrh práce okresného súdu môže byť založený na obvodovom systéme,
ktorým sa vytvára obvod pracoviska zriadeného zákonom v rámci obvodu okresného súdu
pre určenú hlavnú súdnu agendu, ak sú na vybavovanie výlučne tejto agendy rozvrhom
práce určené aspoň tri senáty alebo aspoň traja samosudcovia; obvod pracoviska musí
rešpektovať územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky a v prípade trestnoprávnej
agendy aj obvod okresnej prokuratúry, ak majú v obvode okresného súdu sídlo dve alebo
viaceré okresné prokuratúry.
(2) Ak je podľa odseku 1 vytvorený obvod pracoviska, veci, v ktorých
je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu v obvode pracoviska,
sa prideľujú senátom alebo samosudcom podľa odseku 1; tým nie je dotknuté prideľovanie
alebo prerozdeľovanie vecí, v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti
okresného súdu mimo obvodu pracoviska, týmto sudcom, ak je to potrebné z dôvodu zabezpečenia
rovnomernej zaťaženosti sudcov okresného súdu.
(3) Ak je podľa odseku 1 vytvorený obvod pracoviska a ak je to potrebné
z dôvodu zabezpečenia rovnomernej zaťaženosti sudcov okresného súdu, môžu byť veci,
v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu v
obvode pracoviska, prideľované všetkým sudcom okresného súdu, ktorí podľa rozvrhu
práce vybavujú príslušnú hlavnú agendu.
(4) Zmeniť miesto výkonu funkcie sudcu v rozvrhu práce zo sídla súdu
na pracovisko alebo naopak možno len s predchádzajúcim súhlasom dotknutého sudcu;
tým nie sú dotknuté ustanovenia predpisov o konaní pred súdmi o mieste vykonávania
úkonov súdu. Bez súhlasu podľa prvej vety možno zmeniť miesto jeho výkonu funkcie
len s predchádzajúcim súhlasom súdnej rady, ak je to potrebné pre riadny chod súdu;
návrh súdnej rade podáva predseda súdu.
§ 52
Tvorba rozvrhu práce
(1) Rozvrh práce zostavuje predseda súdu tak, aby bol zabezpečený výkon
súdnictva. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný rešpektovať zásadu rovnomernej zaťaženosti
sudcov a súdnych úradníkov, ako aj zásadu špecializácie sudcov na hlavné súdne agendy
s cieľom efektívneho výkonu súdnictva. Na Mestskom súde Košice zodpovedá za prípravu
návrhu rozvrhu práce podpredseda súdu v ním riadenej oblasti výkonu súdnictva.
(2) Predseda súdu je povinný návrh rozvrhu práce, predtým než ho predloží
sudcovskej rade podľa odseku 3, prerokovať so sudcami.
(3) Predseda súdu predkladá návrh rozvrhu práce na nasledujúci kalendárny
rok sudcovskej rade na prerokovanie najneskôr do 1. decembra kalendárneho roka spolu
s pripomienkami a výhradami sudcov vznesenými podľa odseku 2.
(4) Rozvrh práce vydá predseda súdu s uvedením pripomienok a výhrad sudcovskej
rady bezodkladne po jeho prerokovaní v sudcovskej rade, najneskôr však do 15. decembra
kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý je rozvrh práce určený.
Rozvrh práce sa zverejňuje spolu so stanoviskom sudcovskej rady.
(5) Ak predseda súdu nepredloží sudcovskej rade na prerokovanie návrh
rozvrhu práce v lehote podľa odseku 3 alebo nevydá rozvrh práce v lehote podľa odseku
4, považuje sa takéto konanie predsedu súdu za závažné disciplinárne previnenie podľa
osobitného zákona. 18)
(6) Ak predseda súdu nevydá rozvrh práce riadne a včas, organizácia práce
súdu sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva riadi pôvodným rozvrhom práce
do vydania nového rozvrhu práce.
(7) Zmeny a dodatky rozvrhu práce, ktoré sa dotýkajú sudcov a súdnych
úradníkov poverených konaním a rozhodovaním, vykoná predseda súdu spôsobom určeným
v rozvrhu práce po ich prerokovaní v sudcovskej rade a v prípade Mestského súdu Košice
aj s príslušným podpredsedom súdu. Po každej zmene rozvrhu práce je predseda súdu
povinný zabezpečiť vyhotovenie úplného znenia rozvrhu práce. Úplne znenie rozvrhu
práce zverejní predseda súdu rovnako ako rozvrh práce.
(8) V záujme zabezpečenia technickej realizácie rozvrhu práce predseda
súdu konzultuje prípravu návrhu rozvrhu práce so zamestnancami súdu, ktorí plnia
úlohy v oblasti informatiky.
§ 52a
(1) Notárska komora Slovenskej republiky (ďalej len "notárska komora")
predloží najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka predsedom okresných súdov návrh
notárskeho rozvrhu na nasledujúci kalendárny rok.
(2) Predsedovia okresných súdov oznámia svoje stanovisko k návrhu notárskeho
rozvrhu najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka prezídiu notárskej komory.
(3) Predseda okresného súdu vydá notársky rozvrh najneskôr do 10. decembra
kalendárneho roka a zašle ho predsedovi krajského súdu a prezídiu notárskej komory.
(4) Ak v priebehu kalendárneho roka dôjde k zrušeniu alebo zriadeniu
notárskeho úradu, notárska komora predloží najneskôr do 15 dní odo dňa zriadenia
alebo zrušenia notárskeho úradu predsedovi okresného súdu, v ktorého obvode sa zriadil
alebo zrušil notársky úrad, návrh na zmenu notárskeho rozvrhu.
(5) Predseda okresného súdu podľa odseku 4 oznámi svoje stanovisko k
návrhu zmeny notárskeho rozvrhu najneskôr do 20 dní odo dňa jeho predloženia.
(6) Predseda okresného súdu vydá rozhodnutie o zmene notárskeho rozvrhu
najneskôr do 30 dní od predloženia návrhu na jeho zmenu.
DRUHÁ HLAVA
DOHĽAD PREDSEDU SÚDU
§ 53
(1) Predseda súdu dohliada na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky,
zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania a na tento účel
a) dohliada na riadny chod súdnych oddelení,
b) sleduje a hodnotí pravidelnosť práce sudcov a senátov v oblasti
organizácie a efektivity práce senátov a oddelení, efektivity využívania pridelených
prostriedkov a efektivity využívania pojednávacích dní,
c) vykonáva previerky súdnych spisov a manipulácie s nimi,
d) sleduje dodržiavanie sudcovskej etiky a správanie súdnych úradníkov
a zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva,
e) zúčastňuje sa na niektorých pojednávaniach,
f) sleduje rozhodovaciu činnosť sudcov z hľadiska plynulosti súdneho
konania, osobitne sleduje plynulosť súdneho konania v prípadoch rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti sudcu a ktorými
Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov alebo porušenie iných základných práv a slobôd,
g) vybavuje sťažnosti.
(2) Pri vykonávaní dohľadu spolupracuje predseda súdu s predsedom grémia
alebo predsedom kolégia.
(3) Ak predseda súdu zistí, že došlo k porušeniu zásad sudcovskej etiky,
zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania, je povinný prerokovať
zistené nedostatky s dotknutým sudcom, súdnym úradníkom alebo zamestnancom súdu,
ktorý plní úlohy pri výkone súdnictva, a podľa potreby uložiť opatrenia v jeho pôsobnosti
vedúce k náprave zistených nedostatkov a k odstráneniu ich príčin. Sudcovia v rozsahu
svojich povinností podľa osobitných predpisov, 18a) odborní justiční stážisti, súdni
úradníci a zamestnanci súdu sú povinní postupovať v súlade s opatreniami predsedu
súdu uloženými podľa prechádzajúcej vety.
(4) V rámci vykonávania dohľadu podľa odseku 1 písm. c) až f) podáva
predseda súdu ministerstvu podnety k dovolaniam, ak je toho názoru, že sú splnené
podmienky podľa predpisu o konaní pred súdmi.
TRETIA HLAVA
VNÚTORNÁ REVÍZIA
§ 54
Vnútorná revízia súdu (ďalej len "revízia") je druh kontroly súdu a sudcov,
ktorý smeruje k prevereniu aktuálneho stavu výkonu súdnictva, k zisteniu príčin nedostatkov
pri výkone súdnictva a k návrhu opatrení na ich odstránenie. Revízia je súčasťou
výkonu súdnictva.
§ 55
(1) Revízia sa vykonáva
a) v päťročných časových intervaloch podľa vopred stanoveného harmonogramu
revízií, ktorý schvaľuje na návrh príslušného predsedu krajského súdu, predsedu najvyššieho
súdu a predsedu najvyššieho správneho súdu súdna rada,
b) mimo rámca harmonogramu revízií (ďalej len "mimoriadna revízia"),
ak je to nevyhnutné na prijatie opatrení v určitej oblasti výkonu súdnictva na niektorých
alebo na všetkých súdoch.
(2) Revízia podľa odseku 1 písm. a) je zameraná na
a) výsledky práce
súdu a jeho sudcov so zreteľom na vytvorené personálne a materiálne podmienky a zaťaženosť
sudcov,
b) na stav a príčiny starších nevybavených vecí a prieťahy v konaní,
c) dodržiavanie procesných predpisov, náležitostí zápisníc a rozhodnutí, zákonných
lehôt na konanie a rozhodnutie,
d) včasnosť vyhotovovania a vypravovania súdnych rozhodnutí,
e) úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní, využívanie
pojednávacích dní a príčiny odročovania pojednávaní,
f) úroveň práce súdnych oddelení a kancelárií, úroveň súdnych písomností,
g) preskúmateľnosť prideľovania spisov podľa rozvrhu práce,
h) dôvodnosť zmien rozvrhu práce a dodržiavanie postupu tvorby rozvrhu práce,
i) zachovávanie požiadaviek na špecializáciu sudcov,
j) dôstojnosť správania sa sudcov, súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu,
ako aj na dôstojnosť prostredia súdu,
k) účinnosť vybavovania sťažností.
(3) Rozsah revízie podľa odseku 2 nemožno zúžiť.
(4) Zameranie mimoriadnych revízií na určité oblasti výkonu súdnictva
určí raz ročne súdna rada na návrh ministra, predsedov krajských súdov, predsedu
najvyššieho súdu a predsedu najvyššieho správneho súdu. Vychádza pritom aj z vlastných
poznatkov z vybavovania sťažností a podnetov fyzických osôb a právnických osôb o
úrovni výkonu súdnictva.
(5) Predsedovia krajských súdov, predseda najvyššieho súdu a predseda
najvyššieho správneho súdu môžu z vlastného podnetu alebo na návrh príslušného predsedu
súdu nižšieho stupňa nariadiť alebo na podnet ministra nariadia mimoriadnu revíziu
aj nad rámec revízií podľa odseku 2, ak je to nevyhnutné na overenie podnetov o závažných
nedostatkoch vo výkone súdnictva alebo zistenie ich príčin.
(6) Na výkon revízie sa nepoužije osobitný zákon. 19)
§ 56
(1) Výkonom revízie sa nesmie zasahovať do rozhodovacej činnosti súdu
a sudcu.
(2) Členovia oddelení vnútornej revízie (ďalej len "revízne oddelenie)
sú povinní vykonávať revíziu nestranne, objektívne a v súlade s týmto zákonom alebo
osobitným predpisom. Za člena revízneho oddelenia môže byť vymenovaný len ten, kto
s vymenovaním vyslovil súhlas.
(3) Pri revízii môžu členovia revízneho oddelenia nahliadať do spisov
v právoplatne vybavených veciach, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Spis
môže byť vyžiadaný na revíziu aj na revízne oddelenie.
(4) Vo veciach, kde konanie nebolo právoplatne skončené, môžu členovia
revízneho oddelenia nahliadať do spisov len na účel zistenia stavu starších nevybavených
vecí, zistenia prieťahov v konaní a zistenia dôvodov odročovania pojednávaní alebo
ak je revízia nariadená podľa § 55 ods. 5. Súdny spis musí byť preverený na súde,
na ktorom je evidovaný, a v prítomnosti osoby zodpovednej za úplnosť a neporušiteľnosť
spisu a jeho príloh.
§ 57
(1) Revíziu okresného súdu vykonáva revízne oddelenie príslušného krajského
súdu.
(2) Revízne oddelenie sa skladá z vedúceho revízneho oddelenia, podpredsedu
krajského súdu a dvoch ďalších sudcov. Členom revízneho oddelenia môže byť aj sudca,
ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu, 19a)
ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky.
Členom revízneho oddelenia môže byť aj člen hodnotiacej komisie.
(3) Úlohou vedúceho revízneho oddelenia je organizovať výkon revízie
v súlade s harmonogramom, dbať o včasnosť revízie a dodržanie jej zamerania, koordinovať
činnosť ostatných členov revízneho oddelenia a prideľovať im konkrétne úlohy, prerokovať
v mene revízneho oddelenia správu z revízie s predsedom preverovaného súdu.
(4) Vedúceho revízneho oddelenia vymenúva na tri roky predseda krajského
súdu z dvoch kandidátov navrhnutých kolégiom predsedov sudcovských rád. Tú istú osobu
možno vymenovať za vedúceho revízneho oddelenia najviac na dve po sebe nasledujúce
funkčné obdobia.
(5) Ďalších členov revízneho oddelenia vymenúva predseda krajského súdu
na návrh vedúceho oddelenia.
(6) Predseda súdu určí v rozvrhu práce potrebný počet súdnych úradníkov
v štátnozamestnaneckom pomere na vykonávanie revízie administratívnych činností na
súdoch a na zabezpečenie administratívneho chodu revízneho oddelenia.
(7) Na žiadosť vedúceho revízneho oddelenia môže predseda súdu určiť
na vykonanie revízie aj ďalšie osoby, ak to vyžaduje rozsah a zameranie revízie.
§ 58
(1) Revíziu krajského súdu vykonáva revízne oddelenie najvyššieho súdu.
V rámci revízie krajského súdu môže preveriť aj ktorýkoľvek okresný súd v jeho obvode.
(2) Revízne oddelenie sa skladá z vedúceho revízneho oddelenia a z jedného
stáleho člena, ktorých vymenúva predseda najvyššieho súdu na návrh predsedov kolégií
na tri roky z radov sudcov najvyššieho súdu. Tú istú osobu možno vymenovať najviac
na dve po sebe nasledujúce obdobia. Vedúci revízneho oddelenia a stály člen revízneho
oddelenia vykonávajú súdnictvo podľa rozvrhu práce v rozsahu jednej pätiny zaťaženia
sudcu najvyššieho súdu.
(3) Ďalších členov revízneho oddelenia vymenúva predseda najvyššieho
súdu na návrh vedúceho revízneho oddelenia na určitý čas alebo na určitú revíziu;
členom revízneho oddelenia môže byť aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a
poberá príplatok za výkon funkcie sudcu, 19a) ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia
podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky. Počas výkonu revízie určení členovia revízneho
oddelenia vykonávajú súdnictvo podľa rozvrhu práce a v rozsahu, ktorý zohľadňuje
časovú náročnosť revízie.
(4) Ustanovenia § 57 ods. 3, 6 a 7 platia primerane.
§ 58a
(1) Revíziu správneho súdu vykonáva revízne oddelenie najvyššieho správneho
súdu.
(2) Revízne oddelenie sa skladá z vedúceho revízneho oddelenia a z jedného
stáleho člena, ktorých vymenúva predseda najvyššieho správneho súdu na tri roky z
radov sudcov najvyššieho správneho súdu. Tú istú osobu možno vymenovať najviac na
dve po sebe nasledujúce obdobia. Vedúci revízneho oddelenia a stály člen revízneho
oddelenia vykonávajú súdnictvo podľa rozvrhu práce v rozsahu jednej pätiny zaťaženia
sudcu najvyššieho správneho súdu.
(3) Ďalších členov revízneho oddelenia vymenúva predseda najvyššieho
správneho súdu na návrh vedúceho revízneho oddelenia na určitý čas alebo na určitú
revíziu; členom revízneho oddelenia môže byť aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie
a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu, ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia
podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky. Počas výkonu revízie určení členovia revízneho
oddelenia vykonávajú súdnictvo podľa rozvrhu práce a v rozsahu, ktorý zohľadňuje
časovú náročnosť revízie.
(4) Ustanovenia § 57 ods. 3, 6 a 7 platia primerane.
§ 59
(1) Revíziu na najvyššom súde vykonáva orgán určený rokovacím poriadkom
najvyššieho súdu. Rokovací poriadok určí aj spôsob ustanovovania členov revízneho
oddelenia pre revíziu Špecializovaného trestného súdu. Členom revízneho orgánu môže
byť aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie
sudcu, 19a) ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej
republiky.
(2) Revíziu na najvyššom správnom súde vykonáva orgán určený rokovacím
poriadkom najvyššieho správneho súdu; odsek 1 tretia veta platí rovnako.
§ 59a
Člen revízneho oddelenia, ktorým je sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie
a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu, 19a) a sudca, ktorému zanikla funkcia
podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky, má nárok na náhradu výdavkov spojených
s jeho činnosťou v revíznom oddelení podľa osobitného predpisu.19b)
§ 60
(1) Členovia revízneho oddelenia môžu požiadať o uvoľnenie z činnosti
v revíznom oddelení, ak na svoju činnosť nemajú vytvorené podmienky. To neplatí pre
podpredsedu krajského súdu. O uvoľnení rozhoduje predseda súdu.
(2) Predseda súdu odvolá vedúceho revízneho oddelenia, jeho stáleho
člena alebo člena, ak
a) mu zdravotný stav nedovoľuje, najmenej počas troch mesiacov,
riadne vykonávať revíznu činnosť,
b) voči nemu sa začalo disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie,
c) neplní si povinnosti ustanovené týmto zákonom na výkon revíznej činnosti.
(3) Proti rozhodnutiu predsedu súdu podľa odsekov 1 a 2 môže člen revízneho
oddelenia podať námietky do troch pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia predsedu
súdu. O námietkach rozhodne disciplinárny senát.
§ 61
(1) Po vykonaní revízie zostavia členovia revízneho oddelenia správu
o výsledkoch revízie s návrhom opatrení. K správe pripoja vyjadrenia dotknutých osôb,
vyjadrenie predsedu súdu, ktorého sa revízia týkala, výsledok prerokovania správy
na preverovanom súde a stanovisko revízneho oddelenia k podaným vyjadreniam.
(2) Vedúci revízneho oddelenia zašle správu predsedovi príslušného krajského
súdu, predsedovi správneho súdu, predsedovi najvyššieho súdu, predsedovi najvyššieho
správneho súdu, súdnej rade a ministrovi, ktorí nezávisle od seba vyhodnocujú obsah
správy a zašlú vedúcemu revízneho oddelenia a preverovanému subjektu svoje stanovisko
k správe a k navrhovaným opatreniam.
(3) Predseda krajského súdu a predseda správneho súdu zabezpečujú realizáciu
opatrení v rozsahu vlastnej pôsobnosti.
ŠTVRTÁ HLAVA
SŤAŽNOSTI NA POSTUP SÚDU A PODNETY
Sťažnosti
§ 62
(1) Sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť
na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami,
súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
(2) Anonymné sťažnosti sa nevybavujú.
(3) Podanie sťažnosti nesmie byť sťažovateľovi na ujmu; to neplatí,
ak sa obsahom svojej sťažnosti dopustí trestného činu alebo priestupku.
§ 63
Vybavovanie sťažností
(1) Sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon
3) neustanovuje inak. Na Mestskom súde Košice vybavuje sťažnosti podpredseda súdu
v ním riadenej oblasti výkonu súdnictva.
(2) Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.
§ 64
(1) Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené
prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie
zistených nedostatkov.
(2) Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu
veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie sťažnosti potrebné,
vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť smeruje,
alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti.
(3) Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná,
prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné,
vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.
§ 65
(1) Sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia orgánu
príslušnému na jej vybavenie.
(2) Ak lehotu podľa odseku 1 nemožno dodržať z dôvodu nemožnosti zabezpečenia
podkladov na riadne vybavenie sťažnosti alebo v prípadoch náročných na prešetrenie,
možno lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť; sťažnosť však musí byť vybavená najneskôr
do troch mesiacov odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. O každom
predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti a o dôvodoch predĺženia je orgán vybavujúci
sťažnosť povinný písomne upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu, v rámci lehoty
podľa odseku 1.
§ 66
O spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie
zistených nedostatkov musí byť sťažovateľ upovedomený písomne. To neplatí, ak sťažovateľ
na písomnom upovedomení netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa nezvestným alebo
je pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľný.
§ 67
Prešetrenie vybavenia sťažnosti
(1) Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom
orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede,
s ktorou nie je spokojný,
a) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom
okresného súdu alebo podpredsedom súdu podľa § 63 ods. 1,
b) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského
súdu, predsedom správneho súdu a predsedom Špecializovaného trestného súdu,
(2) Na prešetrenie vybavenia sťažnosti sa primerane použijú ustanovenia
tohto zákona o vybavovaní sťažností.
(3) Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti sa spoplatňuje podľa
osobitného zákona. 20)
§ 68
Osobitné ustanovenie o sťažnostiach
Ak tento zákon neustanovuje inak, použije sa na vybavovanie sťažností
osobitný zákon. 21)
§ 69
Podnety
(1) Podnetom sa rozumie podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby,
ktorým sa poukazuje najmä na nevhodné správanie sa sudcov, súdnych úradníkov alebo
zamestnancov súdu mimo súdneho konania a na iné nedostatky na súdoch, ktoré nesúvisia
s konaním a rozhodovaním v prejednávaných veciach.
(2) Účelom vybavovania podnetu je vykonanie potrebných opatrení smerujúcich
k odstráneniu zistených nedostatkov a ich príčin.
(3) Podnet vybavuje predseda súdu; podnet týkajúci sa sudcov vybavuje
sudcovská rada príslušného súdu. Sudcovská rada môže poveriť jeho vybavovaním jedného
alebo viacerých svojich členov.
(4) Podnet týkajúci sa výkonu funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu
súdu vybavuje ministerstvo; to neplatí, ak sa podnet týka predsedu najvyššieho súdu,
predsedu najvyššieho správneho súdu, podpredsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu
najvyššieho správneho súdu.
(5) Podnet musí byť prerokovaný s osobou, voči ktorej smeruje.
(6) Podnet musí byť vybavený do dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia
orgánu príslušnému na jeho vybavenie. Ustanovenia § 65 ods. 2 a § 66 sa použijú primerane.
PIATA ČASŤ
SPRÁVA SÚDOV
PRVÁ HLAVA
PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV SPRÁVY SÚDOV
Ministerstvo
§ 71
(1) Ministerstvo vykonáva správu súdov tým, že
a) v oblasti personálnej
1. v rámci vládou schválených limitov počtov zamestnancov v rozpočtovej
kapitole ministerstva určuje počty sudcov, zamestnancov súdov, voľné miesta sudcov,
voľné miesta hosťujúcich sudcov a dočasne voľné miesta sudcov,
2. vyhotovuje zoznam sudcov súdov podľa § 27 ods. 3,
3. rozhoduje o započítaní doby právnickej činnosti v inom pracovnom
pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
4. spolupodieľa sa na určovaní obsahovej náplne vzdelávania sudcov,
5. koordinuje a usmerňuje odbornú prípravu prísediacich na výkon
ich funkcie,
b) v oblasti finančnej
1. riadi tvorbu rozpočtu súdov,
2. vykonáva finančnú kontrolu a vnútorný audit na súdoch,19)
3. metodicky usmerňuje výkon základnej finančnej kontroly súdmi,
19) vedenie účtovníctva súdmi, 22) investičnú výstavbu, 23) správu majetku štátu,
24) tvorbu a použitie Sociálneho fondu, 25) verejné obstarávanie pri investičnej
výstavbe, 26)
c) v oblasti organizačnej
1. metodicky usmerňuje a kontroluje výkon správy okresných súdov,
krajských súdov, správnych súdov a Špecializovaného trestného súdu predsedami týchto
súdov,
2. metodicky usmerňuje činnosť súdov na úseku ochrany pred požiarmi,
27) ochrany utajovaných skutočností, 28) bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
29)
3. vykonáva kontrolu podľa osobitného predpisu,29a)
d) v oblasti ekonomickej
1. riadi a metodicky usmerňuje vývoj, nasadzovanie a využívanie
informačných systémov a technológií na súdoch,
2. na základe vyhodnocovania stavu súdnych agend uskutočňuje
strategické plánovanie a prípravu dlhodobých koncepcií rozvoja súdnictva,
3. spravuje a zabezpečuje Centrálny informačný systém súdnictva
(ďalej len "centrálny informačný systém"),
4. metodicky usmerňuje poskytovanie knižnično-informačných služieb,
získavanie, spracúvanie, uchovávanie, ochranu a využívanie knižničných fondov, 30)
5. metodicky usmerňuje výkon archívnictva, 31)
e) plní ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.
(2) Počty miest sudcov a zamestnancov súdov podľa odseku 1 písm. a)
prvého bodu určuje ministerstvo ako celkové počty miest sudcov a zamestnancov súdov
vrátane počtu miest sudcov a zamestnancov na jednotlivých súdoch pri tvorbe podkladov
na tvorbu rozpočtu verejnej správy, a to po prerokovaní s predsedami súdov a súdnou
radou. Ak by sa určením voľného miesta sudcu zmenil počet miest sudcov na súde určený
podľa prvej vety, voľné miesto sa určuje po prerokovaní so súdnou radou. Počet miest
hosťujúcich sudcov nesmie presiahnuť 4% celkového počtu sudcov. Na účely predchádzajúcej
vety sa do celkového počtu miest sudcov nezapočítavajú hosťujúci sudcovia.
§ 72
(1) Ministerstvo ďalej
a) sleduje a vyhodnocuje stav súdnych agend na základe výkazov a
justičnej štatistiky,
b) sleduje plnenie povinností orgánov riadenia a správy súdu,
c) vykonáva previerky súdnych spisov a previerky úrovne súdneho konania
v súvislosti s výkonom pôsobnosti ministra alebo ministerstva podľa tohto zákona
alebo osobitného zákona, 32)
d) vybavuje sťažnosti a podnety, ak tak ustanoví tento zákon,
e) vykonáva previerky vybavovania a prešetrovania vybavovania sťažností
podľa tohto zákona predsedami
1. okresných súdov,
2. krajských súdov,
3. správnych súdov,
4. Špecializovaného trestného súdu.
(2) Na účel plnenia úloh podľa odseku 1 písm. b) až e) je ministerstvo
oprávnené nahliadať do súdneho spisu a vyžiadať si súdny spis, robiť si z neho odpisy,
výpisy a kópie, ako aj vyžadovať iné podklady, informácie alebo vyjadrenia; ustanovenia
osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. 28)
(3) Prevzaté spisy je ministerstvo povinné vrátiť príslušnému súdu
v lehote do 30 dní odo dňa ich prevzatia, ak nemožno vzhľadom na povahu veci vrátiť
spisy v tejto lehote, môže ju minister primerane predĺžiť.
(4) Ak pri plnení úloh podľa odseku 1 ministerstvo získa poznatky o
nejednotnosti súdneho rozhodovania, podá najvyššiemu súdu a najvyššiemu správnemu
súdu podnet na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne
záväzných právnych predpisov.
§ 73
(1) V súvislosti s výkonom pôsobnosti podľa § 71 ods. 1 písm. d)
prvého bodu ministerstvo zabezpečuje
a) prevádzku a ochranu informačných systémov súdu,
b) koordináciu nákupu technických a programových prostriedkov súdov
v obvode príslušného krajského súdu,
c) koordináciu nasadzovania informačných systémov a ich vývoja,
d) koordináciu nasadzovania informačných systémov verejnej správy
na súdoch, 33)
e) bezpečnosť informačného systému vzhľadom na požiadavky vyplývajúce
z ochrany osobných údajov v automatizovaných informačných systémoch, 34)
f) koordináciu spracovania štátnej štatistiky, súdnej štatistiky
a výkazníctva spracúvaného v informačných systémoch, 33)
g) údržbu technických a programových prostriedkov,
h) správu licencií,
i) školenia a semináre týkajúce sa informačných systémov,
j) nasadzovanie a prevádzku dátových komunikačných prostriedkov.
(2) Výkon úloh podľa odseku 1 môže ministerstvo v potrebnom rozsahu
preniesť na krajské súdy a na správne súdy; ustanovenia § 71 ods. 1 písm. d) prvého
a tretieho bodu tým nie sú dotknuté.
(3) Výkon úloh prenesených podľa odseku 2 zabezpečuje príslušný organizačný
útvar krajského súdu, a to pre tento krajský súd a všetky okresné súdy v obvode tohto
krajského súdu; to neplatí pre Mestský súd Košice. Výkon úloh prenesených podľa odseku
2 zabezpečuje príslušný organizačný útvar správneho súdu, a to pre tento správny
súd.
(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia primerane aj pre Mestský súd
Košice a Špecializovaný trestný súd, najvyšší správny súd a najvyšší súd.
§ 74
Predseda súdu
(1) Predseda súdu vykonáva správu súdu tým, že
a) zabezpečuje riadne obsadenie súdu zamestnancami súdu a vybavuje
personálne veci sudcov a zamestnancov súdu,
b) zabezpečuje riadenie osobného úradu,
c) zabezpečuje chod súdu po stránke ekonomickej, materiálnej a finančnej,
d) zabezpečuje v spolupráci s Justičnou akadémiou a ministerstvom odborné
vzdelávanie sudcov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva,
e) vykonáva dohľad nad súdnymi oddeleniami súdu,
f) zabezpečuje používanie štátneho jazyka v súlade s osobitným predpisom,
34a)
g) zabezpečuje poskytovanie informácií o činnosti súdu pre iné orgány
verejnej moci a pre verejnosť,
h) zodpovedá za efektívne využívanie ľudských a finančných zdrojov,
i) zodpovedá za dodržiavanie zákonných podmienok náhodného prideľovania
vecí pre senáty, sudcov a súdnych úradníkov a prerozdeľovania už pridelených vecí,
j) zodpovedá za včasné zverejňovanie súdnych rozhodnutí,
k) plní ďalšie úlohy vyplývajúce z osobitných predpisov. 35)
(2) Predseda okresného súdu okrem výkonu činností uvedených v odseku
1 vykonáva správu okresného súdu aj tým, že
a) určuje počty prísediacich na okresnom súde,
b) zabezpečuje odbornú prípravu prísediacich okresného súdu na výkon
ich funkcie,
c) dohliada na odbornú justičnú stáž počas jej výkonu na okresnom súde.
(3) Predseda krajského súdu okrem výkonu činností uvedených v odseku
1 vykonáva správu krajského súdu aj tým, že
a) určuje počty prísediacich na krajskom súde,
b) zabezpečuje výber uchádzačov o funkciu sudcu a pripravuje podklady
na ich vymenovanie za sudcov,
c) zabezpečuje odbornú prípravu prísediacich krajského súdu na výkon
ich funkcie a organizuje a koordinuje odbornú prípravu prísediacich okresného súdu
na výkon ich funkcie,
d) riadi organizačné útvary krajského súdu uvedené v § 73 ods. 3,
e) riadi a kontroluje odbornú justičnú stáž v obvode krajského súdu
a jej výkon.
(4) Predseda najvyššieho súdu a predseda najvyššieho správneho súdu vykonáva
správu súdu len tým, že vybavuje personálne veci sudcov a vykonáva činnosti podľa
odseku 1 písm. b), i) a k).
(5) Predseda správneho súdu okrem výkonu činností uvedených v odseku
1 vykonáva správu správneho súdu aj tým, že vykonáva činnosti podľa odseku 3 písm.
a) a d).
(6) Predseda Špecializovaného trestného súdu okrem činností uvedených
v odseku 1 vykonáva správu Špecializovaného trestného súdu aj tým, že zabezpečuje
podklady na výber uchádzačov o funkciu sudcu na Špecializovanom trestnom súde a vyhlasuje
výberové konanie na obsadenie voľného miesta sudcu na tomto súde.
DRUHÁ HLAVA
RIADITEĽ SPRÁVY SÚDU
§ 76
Riaditeľ správy súdu je štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu
v štátnozamestnaneckom pomere podľa osobitného zákona. 36)
§ 77
Riaditeľ správy súdu organizuje a riadi ekonomický a administratívny
chod súdu a koná v mene súdu v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej zákonom alebo
v rozsahu určenom predsedom súdu.
§ 78
(1) Riaditeľ správy súdu vykonáva správu súdu tým, že zabezpečuje
a) bežný chod súdu a ochranu budov súdu,
b) hospodárenie a nakladanie s rozpočtovými prostriedkami súdu,
c) vedenie účtovníctva, 22)
d) tvorbu a použitie sociálneho fondu 25) a uzatváranie kolektívnych
zmlúv,
e) správu majetku štátu, 24)
f) verejné obstarávanie, 37)
g) výkon základnej finančnej kontroly, 19)
h) poskytovanie knižnično-informačných služieb, získavanie, spracúvanie,
uchovávanie, ochranu a využívanie knižničných fondov, 30)
i) chod archívu, 31)
j) výkon štátnej štatistiky. 38)
(2) Riaditeľ správy krajského súdu vykonáva správu krajského súdu,
riaditeľ správy správneho súdu vykonáva správu správneho súdu a riaditeľ správy Špecializovaného
trestného súdu vykonáva správu Špecializovaného trestného súdu tým, že okrem činností
uvedených v odseku 1 ďalej zabezpečuje
a) materiálno-technické zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností,
28)
b) riadenie ochrany pred požiarmi, 27)
c) riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 29)
d) investičnú výstavbu, 23)
e) školenia a semináre pre administratívnych zamestnancov súdu.
(3) Riaditeľ správy krajského súdu vykonáva správu okresných súdov v
obvode príslušného krajského súdu tým, že činnosti uvedené v odseku 2 uskutočňuje
aj vo vzťahu k okresným súdom v obvode tohto krajského súdu; to neplatí pre Mestský
súd Košice.
(4) Riaditeľ správy krajského súdu môže po dohode s riaditeľom správy
okresného súdu v obvode tohto krajského súdu zabezpečovať pre okresný súd niektoré
úlohy podľa odseku 1, ktoré inak vykonáva riaditeľ správy okresného súdu.
(5) zrušený od 1.4.2009.
TRETIA HLAVA
CENTRÁLNY INFORMAČNÝ SYSTÉM
§ 79
(1) Ministerstvo a súdy spracúvajú vo verejnom záujme pri plnení svojich
úloh informácie, osobné údaje a iné údaje (ďalej len "údaje") týkajúce sa občianskeho
súdneho konania a trestného konania, ako aj údaje získané pri plnení svojich úloh
vyplývajúcich z osobitných predpisov,38) vrátane osobných údajov súvisiacich so zastupovaním
Slovenskej republiky v konaniach pred Súdnym dvorom Európskej únie a v štádiách predchádzajúcich
týmto konaniam, ako aj s personálnymi záležitosťami týkajúcimi sa Súdneho dvora Európskej
únie.
(2) Údaje sú súčasťou centrálneho informačného systému. Centrálny informačný
systém je informačným systémom verejnej správy. 33)
(3) Prevádzkovateľom a správcom centrálneho informačného systému je ministerstvo.
Prevádzku, správu a vývoj centrálneho informačného systému zabezpečuje ministerstvo
v spolupráci so súdmi.
(4) Údaje, ktoré sú súčasťou centrálneho informačného systému, sa vedú
v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Poskytovanie alebo sprístupňovanie
údajov z centrálneho informačného systému sa môže uskutočňovať aj v elektronickej
podobe.
§ 80
(1) Údaje z centrálneho informačného systému využívajú ministerstvo a
súdy pri plnení svojich úloh. Údaje z centrálneho informačného systému ministerstvo
a súdy poskytujú alebo sprístupňujú subjektom, o ktorých tak ustanovuje zákon alebo
medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len "príjemca");
pri ich poskytovaní a sprístupňovaní sa postupuje podľa tohto zákona a osobitných
predpisov. 40)
(2) Osobné údaje súvisiace so zastupovaním Slovenskej republiky v konaniach
pred Súdnym dvorom Európskej únie a v štádiách predchádzajúcich týmto konaniam, ako
aj s personálnymi záležitosťami týkajúcimi sa Súdneho dvora Európskej únie môže ministerstvo
na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu39) poskytnúť aj iným orgánom verejnej
moci alebo iným príjemcom.
§ 81
Ministerstvo v spolupráci so súdmi preveruje správnosť údajov spracúvaných
v centrálnom informačnom systéme využitím hodnôt referenčných údajov. Ak to povaha
veci nevylučuje, možno opravu údajov v centrálnom informačnom systéme využitím hodnôt
referenčných údajov vykonávať automatizovaným spôsobom. Opravu podľa predchádzajúcej
vety vykonáva ministerstvo v spolupráci so súdmi; predpisy o konaní pred súdmi sa
nepoužijú.
§ 82
(1) Automatizované informačné systémy vrátane databáz v nich obsiahnutých,
vytvorené a spravované ministerstvom sú vo vlastníctve štátu. Oprávnenia vyplývajúce
z osobitného zákona 42) vykonáva ministerstvo.
(2) Automatizované informačné systémy uvedené v odseku 1 sú súčasťou
štátneho informačného systému Slovenskej republiky.
§ 82a
Zverejňovanie a sprístupňovanie súdnych rozhodnutí
(1) Súdy sú povinné zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci samej,
rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o neodkladnom opatrení a rozhodnutia
o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15 pracovných dní
od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak rozhodnutie nebolo vyhotovené
ku dňu jeho právoplatnosti, lehota na zverejnenie rozhodnutia začína plynúť dňom
vyhotovenia rozhodnutia.
(2) Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia,
ktorým sa končí konanie, súdy v tej istej lehote zverejnia aj všetky rozhodnutia
vydané počas tohto súdneho konania, ktoré boli zrušené, potvrdené alebo zmenené súdom
vyššieho stupňa a rozhodnutia, ktoré zrušujú rozhodnutie súdu nižšieho stupňa. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, zverejňuje sa aj toto uznesenie. Nezverejňujú sa súdne
rozhodnutia vydané v konaní, v ktorom bola verejnosť vylúčená z pojednávania pre
celé pojednávanie alebo pre jeho časť a platobné rozkazy. Kancelária najvyššieho
správneho súdu zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych senátov do troch
pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti.
(3) Pred zverejnením rozhodnutia podľa odseku 1 sa v nich anonymizujú
údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom
chránených záujmov.
(4) Zverejňovanie súdnych rozhodnutí podľa odseku 1 technicky zabezpečuje
ministerstvo na svojom webovom sídle. Kancelária najvyššieho súdu zverejňuje rozhodnutia
najvyššieho súdu aj na webovom sídle najvyššieho súdu a kancelária najvyššieho správneho
súdu zverejňuje rozhodnutia najvyššieho správneho súdu aj na webovom sídle najvyššieho
správneho súdu.
(5) Súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného
zákona 42a) všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí,
ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, okrem súhlasu s poskytnutím údajov, ktoré
sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa osobitného predpisu, 42aa) súhlasu
na použitie informačno-technických prostriedkov 5) a príkazu podľa Trestného poriadku;
súhlas však sprístupnia osobe, ktorej sa súhlas týka, ak tým nebude ohrozené alebo
zmarené plnenie úloh štátu. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom
chránených záujmov. 42b)
§ 82b
Zverejňovanie štatistických údajov
(1) Ministerstvo na svojom webovom sídle zverejňuje štatistické údaje
o činnosti súdov, jednotlivých sudcov a senátov.
(2) Štatistické údaje o činnosti súdov zverejňuje ministerstvo podľa
odseku 1 každoročne k 28. februáru, a to za predchádzajúci kalendárny rok.
(3) Kancelária najvyššieho súdu na webovom sídle najvyššieho súdu zverejňuje
štatistické údaje o činnosti najvyššieho súdu v rozsahu a spôsobom, ktorý schváli
predseda najvyššieho súdu. Kancelária najvyššieho správneho súdu na webovom sídle
najvyššieho správneho súdu zverejňuje štatistické údaje o činnosti najvyššieho správneho
súdu v rozsahu a spôsobom, ktorý schváli predseda najvyššieho správneho súdu.
§ 82ba
Zverejňovanie zoznamu pojednávaných vecí
Súd na účely informovania verejnosti o konaniach pred súdmi zverejňuje
v budove súdu a na webovom sídle ministerstva, a ak ide o najvyšší súd a najvyšší
správny súd na ich webovom sídle, zoznam pojednávaných vecí, ktorý obsahuje
a) dátum a čas úkonu súdu,
b) formu úkonu súdu,
c) označenie účastníkov konania alebo strán v konaní v rozsahu
1.
akademický titul, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul, meno
a priezvisko, ak ide o fyzickú osobu,
2. názov alebo obchodné meno, ak ide o právnickú
osobu,
d) spisovú značku a
e) predmet konania pred súdom.
Prenos, poskytovanie a spracúvanie osobných údajov v rámci justičnej
spolupráce v trestnoprávnych veciach
§ 82c
Ustanovenia § 82d až 82h sa použijú iba v prípadoch, keď sa osobné
údaje prenášajú alebo poskytujú medzi členskými štátmi Európskej únie, orgánmi Európskej
únie alebo orgánmi vytvorenými spoločne členskými štátmi Európskej únie (ďalej len
"príslušný orgán").
§ 82d
Na prenos, poskytovanie a spracúvanie osobných údajov v rámci justičnej
spolupráce v trestnoprávnych veciach tvoriacich súčasť centrálneho informačného systému
sa vzťahuje osobitný predpis, 42c) ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 82e
(1) Pri poskytnutí alebo sprístupnení údajov príslušným orgánom sa
určí účel poskytnutia alebo sprístupnenia osobných údajov a podľa potreby ďalšie
obmedzenia spracúvania osobných údajov poskytnutých alebo sprístupnených príslušnému
orgánu, ak je to odôvodnené bezpečnosťou osôb, základnými záujmami bezpečnosti Slovenskej
republiky, prebiehajúcim odhaľovaním, objasňovaním alebo vyšetrovaním trestného činu
alebo aj zjavnou neprimeranosťou alebo neopodstatnenosťou vzhľadom na účely, na ktoré
sa požaduje.
(2) Obmedzením spracúvania osobných údajov podľa odseku 1 sa rozumie
aj určenie lehoty, po uplynutí ktorej je príjemca povinný poskytnuté osobné údaje
zlikvidovať, blokovať alebo preskúmať, či ich naďalej potrebuje.
(3) O každom poskytnutí alebo sprístupnení osobných údajov podľa §
80 ods. 1 sa vyhotovuje úradný záznam, ktorý je súčasťou centrálneho informačného
systému.
(4) Ak by likvidácia alebo anonymizácia osobných údajov mohla ohroziť
práva a právom chránené záujmy dotknutej fyzickej osoby, možno osobné údaje blokovať;
42c) spracúvať ich však možno len na účel, ktorý zabránil ich likvidácii.
§ 82f
(1) Osobné údaje prijaté od príslušného orgánu môžu ministerstvo
a súdy spracúvať okrem účelu, na ktorý boli poskytnuté alebo sprístupnené, aj na
účel
a) stíhania iných trestných činov, ako sú tie, kvôli ktorým sa osobné
údaje poskytli,
b) výkonu trestu,
c) iného súdneho konania, ktoré priamo súvisí so stíhaním trestného
činu alebo s výkonom trestu,
d) predchádzania bezprostredného a závažného ohrozenia bezpečnosti
osôb alebo verejného poriadku alebo
e) vymedzený v súhlase členského štátu Európskej únie, ktorý osobné
údaje poskytuje, alebo vymedzený v súhlase dotknutej fyzickej osoby,
f) ich ďalšieho historického, vedeckého alebo štatistického spracúvania.
(2) Ak príslušný orgán poskytne alebo sprístupní osobné údaje bez požiadania,
ministerstvo alebo súd preverí, či sú tieto údaje potrebné na účel, na ktorý boli
poskytnuté alebo sprístupnené. Ak príslušný orgán poskytne nepravdivé, neúplné alebo
neaktuálne osobné údaje, musia sa tieto bezodkladne opraviť, zlikvidovať alebo zablokovať.
(3) Na žiadosť príslušného orgánu ho ministerstvo alebo súd oboznámi
so spracúvaním ním poskytnutých alebo sprístupnených osobných údajov.
(4) Na spracúvanie osobných údajov podľa odseku 1 sa vzťahuje tento
zákon a osobitný predpis; 34) tým nie je dotknuté právo príslušného orgánu určiť
obmedzenia spracovania týchto osobných údajov. Ak o to príslušný orgán požiada, ministerstvo
a súdy neinformujú dotknutú fyzickú osobu o zhromažďovaní alebo spracúvaní ním poskytnutých
alebo sprístupnených osobných údajov bez jeho predchádzajúceho súhlasu.
§ 82h
(1) Osobné údaje prijaté od príslušného orgánu možno poskytnúť alebo
sprístupniť osobám, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci, ak príslušný orgán, od ktorého
sa údaje získali, súhlasil s ich poskytnutím alebo sprístupnením, ich poskytnutiu
alebo sprístupneniu nebránia práva a právom chránené záujmy dotknutej fyzickej osoby
a s prihliadnutím na okolnosti prípadu je poskytnutie alebo sprístupnenie osobných
údajov nevyhnutné v záujme
a) plnenia úloh ministerstva alebo súdu ustanovených zákonom,
b) predchádzania trestným činom, ich vyšetrovaniu, odhaľovaniu alebo stíhaniu, prípadne
výkonu trestov alebo
c) predchádzania bezprostredného a závažného ohrozenia bezpečnosti osôb alebo verejného
poriadku.
(2) Ustanovením odseku 1 nie je dotknuté právo na prístup k súdnemu
spisu vo svojich veciach podľa § 3 ods. 8.
Register diskvalifikácií
§ 82i
(1) V registri diskvalifikácií sa evidujú údaje o fyzických osobách,
o ktorých bolo rozhodnutím o vylúčení42f) určené, že nesmú vykonávať funkciu člena
štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku,
vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej
osoby alebo prokuristu. Rozhodnutím o vylúčení môže byť aj rozhodnutie vydané iným
členským štátom Európskej únie alebo zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom
priestore, ak bolo uznané postupom podľa osobitného predpisu. 42fa)
(2) Register diskvalifikácií je sprístupnený na webovom sídle ministerstva.
Register je súčasťou centrálneho informačného systému súdnictva.
(3) Z registra diskvalifikácií sa na základe žiadosti po splnení poplatkovej
povinnosti vydá osvedčenie o tom, či o žiadateľovi v registri diskvalifikácií určitý
záznam je alebo nie je.
(4) Údaje z registra diskvalifikácií sa sprístupňujú členským štátom
Európskej únie a zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore spravidla
prostredníctvom systému prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a
registrov spoločností; § 82c až 82h sa použijú primerane.
(5) Register diskvalifikácií vedie Okresný súd Žilina.
§ 82j
Podklad evidencie
(1) V registri diskvalifikácií sa evidujú údaje získané z diskvalifikačných
listov.
(2) Údaje z diskvalifikačných listov sa v registri diskvalifikácií
evidujú po dobu trvania vylúčenia fyzickej osoby.
§ 82k
(1) Súd, ktorého rozhodnutie v prvom stupni je rozhodnutím o vylúčení,
je povinný bezodkladne zaslať súdu s agendou registra diskvalifikácií diskvalifikačný
list a rovnopis právoplatného rozhodnutia o vylúčení.
(2) Diskvalifikačným listom sa na účely tohto zákona rozumie oznámenie
súdu, ktoré obsahuje tieto údaje:
a) meno a priezvisko vylúčeného zástupcu,
b) dátum narodenia a rodné číslo vylúčeného zástupcu, ak mu bolo pridelené,
c) údaj o štátnom občianstve vylúčeného zástupcu,
d) bydlisko vylúčeného zástupcu,
e) označenie súdu, ktorý vydal rozhodnutie o vylúčení, číslo konania, deň vydania
rozhodnutia,
f) spisová značka konania, v ktorom bolo rozhodnutie o vylúčení vydané,
g) doba vylúčenia.
(3) Údaje z diskvalifikačného listu sa zapíšu bezodkladne do registra
diskvalifikácií.
(4) Výpis z registra diskvalifikácií sa odošle bezodkladne súdom, ktoré
vedú obchodný register, v ktorom je vylúčený zástupca zapísaný.
§ 82l
Osobitné ustanovenia o elektronickom výkone verejnej moci na súdoch
(1) Prihlásenie sa do elektronickej schránky42g) bez potvrdenia elektronickej
doručenky počas úložnej lehoty pri doručovaní elektronického úradného dokumentu,
ktorý sa doručuje do vlastných rúk a u ktorého je vylúčené náhradné doručenie sa
považuje za bezdôvodné odopretie prijatia doručovaného elektronického úradného dokumentu;
elektronický úradný dokument sa v takom prípade považuje za doručený dňom nasledujúcim
po uplynutí úložnej lehoty.
(2) Ak je podľa predpisov o konaní pred súdmi potrebné doručovať podanie
účastníka konania alebo strany v konaní, ustanovenia osobitného predpisu42g) o zaručenej
konverzii sa nepoužijú a vyhotovia sa rovnopisy týchto podaní v elektronickej alebo
listinnej podobe.
(3) Orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a správca sú
povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať
pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie,
ktorej sú majiteľom;42g) to neplatí, ak súd požiada o predloženie určitej listiny
a pre predkladanie administratívneho spisu alebo iného spisu. Ak je pre podanie určený
elektronický formulár, sú osoby podľa predchádzajúcej vety povinné podanie urobiť
prostredníctvom takého formulára. Trovy vzniknuté porušením povinnosti podľa prvej
vety nie sú predmetom náhrady trov konania.
(4) Ak osobitný predpis42h) neustanovuje inak, prílohy podaní vyhotovené
v listinnej podobe možno súdu doručiť v elektronickej podobe tak, že sa prevedú do
elektronickej podoby a pripoja sa k elektronickému podaniu, ktoré je autorizované
účastníkom konania, stranou v konaní alebo ich zástupcom; autorizácia takto vyhotovených
elektronických dokumentov sa nevyžaduje a ustanovenia osobitného predpisu42g) o zaručenej
konverzii sa nepoužijú. Súd si môže vyžiadať predloženie týchto príloh v listinnej
podobe, ak to považuje za potrebné.
(5) Ak o to účastník konania alebo strana v konaní prípadne ich právny
zástupca požiada, súd mu vydá ďalší rovnopis svojho rozhodnutia v elektronickej podobe
prevodom z listinnej podoby alebo ďalší rovnopis rozhodnutia v listinnej podobe prevodom
z elektronickej podoby; ustanovenia osobitného predpisu42g) o zaručenej konverzii
sa nepoužijú. Ak sa ďalší rovnopis rozhodnutia súdu vydáva v elektronickej podobe
prevodom z listinnej podoby, rovnopis rozhodnutia súdu sa autorizuje kvalifikovanou
elektronickou pečaťou súdu, ku ktorej sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová
pečiatka.
(6) Elektronický úradný dokument, ktorým súd vyznačuje právoplatnosť
alebo vykonateľnosť rozhodnutia súdu, sa autorizuje kvalifikovanou elektronickou
pečaťou súdu a musí jednoznačne identifikovať rozhodnutie súdu, ktorého právoplatnosť
alebo vykonateľnosť sa vyznačuje; ustanovenia osobitného predpisu42g) o vyznačovaní
právoplatnosti a vykonateľnosti sa nepoužijú.
ŠTVRTÁ HLAVA
ROZPOČET SÚDOV
§ 83
(1) Súdy sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na rozpočet ministerstva,
ak tento zákon alebo osobitný zákon 43) neustanovuje inak.
(2) Súd zapojený svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva
podľa schváleného rozpočtu súdov samostatne hospodári s rozpočtovými prostriedkami,
ktoré mu určí ministerstvo v rámci svojej rozpočtovej kapitoly.
(3) Výdavky štátneho rozpočtu na financovanie systému súdnictva sú rozpočtované
v samostatnom programe rozpočtovej kapitoly ministerstva.
§ 84
Tvorba podkladov k návrhu rozpočtu súdov
(1) Ministerstvo ako správca rozpočtovej kapitoly zodpovedá za dodržiavanie
zákonných povinností pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu.
(2) Súdy zapojené svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva
vypracúvajú podklady na tvorbu rozpočtu súdov v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy.
(3) Predseda okresného súdu a riaditeľ správy okresného súdu vypracúvajú
vecne odôvodnený návrh rozpočtu, ktorý môže obsahovať aj návrh rozpočtových priorít
súdu, a predseda okresného súdu ho predloží predsedovi krajského súdu do 15. novembra
roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa pripravuje rozpočet na nasledujúci rok;
rovnako postupuje predseda krajského súdu, ktorý pripravuje rozpočet pre krajský
súd.
(4) Predseda krajského súdu zabezpečí vypracovanie podkladov k návrhu
rozpočtu za obvod krajského súdu a tento návrh prerokuje s predsedami okresných súdov
v jeho obvode. Výsledky prerokovania spolu so vznesenými pripomienkami sudcovských
rád k návrhu rozpočtu prerokuje minister s predsedami krajských súdov. Takto pripravené
podklady k tvorbe rozpočtu súdov predložia za svoje obvody predsedovia krajských
súdov v termíne do 31. decembra kalendárneho roka ministerstvu a súdnej rade.
(5) Predseda Špecializovaného trestného súdu a riaditeľ správy Špecializovaného
trestného súdu vypracúvajú vecne odôvodnený návrh rozpočtu Špecializovaného trestného
súdu, ktorý môže obsahovať aj návrh rozpočtových priorít Špecializovaného trestného
súdu do 15. novembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa pripravuje rozpočet
na nasledujúci rok. Návrh rozpočtu Špecializovaného trestného súdu prerokuje minister
s predsedom Špecializovaného trestného súdu. Takto pripravené podklady k tvorbe rozpočtu
Špecializovaného trestného súdu predloží predseda Špecializovaného trestného súdu
v termíne do 31. decembra kalendárneho roka ministerstvu a súdnej rade.
(6) Predseda Mestského súdu Košice a riaditeľ správy Mestského súdu Košice
vypracúvajú vecne odôvodnený návrh rozpočtu Mestského súdu Košice, ktorý môže obsahovať
aj návrh rozpočtových priorít Mestského súdu Košice do 15. novembra roka, ktorý predchádza
roku, v ktorom sa pripravuje rozpočet na nasledujúci rok. Návrh rozpočtu Mestského
súdu Košice prerokuje minister s predsedom tohto súdu. Takto pripravené podklady
k tvorbe rozpočtu Mestského súdu Košice predloží predseda tohto súdu v termíne do
31. decembra roka ministerstvu a súdnej rade.
(7) Predseda správneho súdu a riaditeľ správy správneho súdu vypracúvajú
vecne odôvodnený návrh rozpočtu správneho súdu, ktorý môže obsahovať aj návrh rozpočtových
priorít správneho súdu do 15. novembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa pripravuje
rozpočet na nasledujúci rok. Návrh rozpočtu správneho súdu prerokuje minister s predsedom
správneho súdu. Takto pripravené podklady k tvorbe rozpočtu správneho súdu predloží
predseda správneho súdu do 31. decembra ministerstvu a súdnej rade.
§ 85
Ministerstvo ako správca rozpočtovej kapitoly vypracuje návrh rozpočtu
súdov zapojených svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva z podkladov
súdov a vládou schváleného programu stability v termíne stanovenom Ministerstvom
financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií"). Vypracovaný návrh
rozpočtu odošle na vedomie predsedovi Mestského súdu Košice, predsedovi Špecializovaného
trestného súdu, predsedovi správneho súdu a predsedovi krajského súdu, ktorý s návrhom
oboznámi okresné súdy.
§ 86
Ministerstvo, kancelária najvyššieho súdu a kancelária najvyššieho správneho
súdu predkladajú súdnej rade podklady pre tvorbu rozpočtu verejnej správy a návrh
rozpočtu súdnictva tak, aby súdna rada mohla v zákonom ustanovenej lehote zaujať
k podkladom na tvorbu rozpočtu verejnej správy a k návrhu rozpočtu súdnictva stanovisko.
Súdna rada predkladá stanovisko k návrhu rozpočtu súdov vláde a Národnej rade Slovenskej
republiky.
§ 87
Ministerstvo rozpisuje pre súdy zapojené svojimi príjmami a výdavkami
na rozpočet ministerstva rozpočtové prostriedky schválené zákonom o štátnom rozpočte
na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtové prostriedky pre okresné súdy v obvode príslušného
krajského súdu s výnimkou Mestského súdu Košice rozpisuje tento krajský súd z rozpočtových
prostriedkov preň rozpísaných ministerstvom podľa prvej vety. V rozpise sa zohľadňujú
potreby súdov uplatňované v podkladoch k návrhu rozpočtu.
§ 88
Záverečný účet súdov
(1) Ministerstvo ako správca rozpočtovej kapitoly zostavuje návrh záverečného
účtu rozpočtovej kapitoly, ktorý zahŕňa aj návrh záverečného účtu súdov, ktoré sú
svojimi príjmami a výdavkami zapojené na rozpočet ministerstva. Návrh záverečného
účtu súdov zostavuje ministerstvo v súčinnosti s predsedom Mestského súdu Košice
a predsedami krajských súdov a predsedami správnych súdov.
(2) Záverečný účet rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvo v súlade
s osobitným zákonom ministerstvu financií a príslušnému výboru Národnej rady Slovenskej
republiky v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom financií.
ŠIESTA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 89
Ak sa v tomto zákone používa pojem samosudca, rozumie sa tým aj sudca pre
prípravné konanie, ak z tohto zákona nevyplýva niečo iné.
§ 90
Na Krajskom súde v Bratislave sa zriaďuje Oddelenie justičnej pokladnice,
ktoré plní úlohy podľa osobitného zákona. 44)
§ 91
Ak nie je na Špecializovanom trestnom súde ustanovený senát alebo ak z
iného dôvodu nemôže Špecializovaný trestný súd vykonávať svoju právomoc podľa tohto
zákona alebo osobitného zákona, vykonáva ju Krajský súd v Banskej Bystrici; senát
krajského súdu sa v takom prípade skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom
senátu.
§ 91a
Súdy s pôsobnosťou podľa osobitného predpisu 8a) vykonávajú súdnictvo na
území iného štátu v rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve. 44)
§ 92
Splnomocňovacie ustanovenie
(1) Ministerstvo vydá všeobecne záväzným právnym predpisom správny a kancelársky
poriadok pre okresné súdy, krajské súdy, správne súdy a Špecializovaný trestný súd,
ktorý podrobnejšie upraví najmä organizáciu súdu, organizáciu práce, štruktúru a
úlohy zamestnancov súdu a súdnych oddelení alebo iných organizačných útvarov súdu
pri výkone súdnictva a kancelárske práce na súdoch.
(2) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
podrobnosti o
a) vnútornej revízii súdu,
b) náležitostiach rozvrhu práce,
c) používaní úradného odevu sudcami, prokurátormi a advokátmi v konaní
pred súdmi,
d) spôsobe spracovania, poskytovania, sprístupňovania a zverejňovania
údajov v centrálnom informačnom systéme,
e) pravidlách určovania počtu miest sudcov, ostatných zamestnancov súdov,
voľných miest sudcov a rozdeľovania zamestnaneckých miest na súdy,
f) kategóriách údajov, ktoré sa zo súdnych rozhodnutí vylúčia a postup
pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí.
(3) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
náležitosti vyhlásenia výberového konania, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť,
spôsob vykonania výberového konania, podrobnosti o pohovore s uchádzačom, spôsob
vyhodnotenia výsledkov výberového konania, náležitosti zápisnice o priebehu výberového
konania a odmeňovanie členov výberovej komisie, ktorí nie sú sudcami.
SIEDMA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Prechodné ustanovenia
§ 93
(1) Predsedovia okresných súdov a predsedovia krajských súdov ustanovení
do funkcie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú v tejto funkcii aj
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona; ich funkcia zanikne uplynutím lehoty dvoch
rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak k jej zániku nedôjde skôr.
(2) Ak v lehote podľa odseku 1 zanikne funkcia niektorého predsedu okresného
súdu alebo krajského súdu z dôvodov ustanovených týmto zákonom, nový predseda súdu
bude ustanovený do funkcie podľa tohto zákona.
§ 94
(1) Podpredsedovia okresných súdov a podpredsedovia krajských súdov ustanovení
do funkcie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú v tejto funkcii aj
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona; ich funkcia zanikne uplynutím lehoty jedného
roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak k jej zániku nedôjde skôr. Predsedovia
týchto súdov sú povinní v lehote podľa predchádzajúcej vety navrhnúť ministrovi kandidátov
na funkciu podpredsedu súdu.
(2) Ak v lehote podľa odseku 1 zanikne funkcia niektorého podpredsedu
okresného súdu alebo podpredsedu krajského súdu z dôvodov ustanovených týmto zákonom,
nový podpredseda súdu bude ustanovený do funkcie podľa tohto zákona.
§ 95
(1) Sudcovské rady na krajských súdoch vytvorené podľa doterajších predpisov
vykonávajú činnosť sudcovských rád okresných súdov, krajských súdov a kolégií predsedov
sudcovských rád do 31. decembra 2005.
(2) Do 31. decembra 2005 sa vytvoria na krajských súdoch a okresných
súdoch sudcovské rady podľa tohto zákona.
§ 96
(1) Voľby prvých predsedov kolégií krajských súdov vyhlási predseda príslušného
krajského súdu tak, aby sa voľba uskutočnila najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.
(2) Voľby prvých predsedov grémií okresných súdov vyhlási predseda príslušného
okresného súdu tak, aby sa voľba uskutočnila najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.
§ 97
(1) Krajský súd v senáte zloženom z dvoch sudcov a troch prísediacich
dokončí konanie vo veciach, v ktorých už konal na hlavnom pojednávaní pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.
(2) Vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba a nebolo začaté hlavné
pojednávanie pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vykoná krajský súd konanie
v prvom stupni v senáte zloženom podľa § 16 ods. 1.
(3) Ak vo veci podľa odseku 1 došlo k zmene v zložení senátu a hlavné
pojednávanie musí byť vykonané znovu, vykoná krajský súd v prvom stupni nové konanie
v senáte zloženom podľa § 16 ods. 1.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009
§ 99
Nadpis zrušený od 1.1.2009
(1) Notárska komora vypracuje a predloží prvý návrh notárskeho rozvrhu
na rok 2009 podľa tohto zákona predsedom krajských súdov a predsedom okresných súdov
najneskôr do 31. januára 2009. Predsedovia okresných súdov oznámia svoje stanovisko
k tomuto návrhu najneskôr do 28. februára 2009 a predsedovia krajských súdov vydajú
prvé notárske rozvrhy podľa tohto zákona najneskôr do 31. marca 2009.
(2) Do vydania prvého notárskeho rozvrhu podľa odseku 1 sa veci prideľujú
notárom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
§ 100
Všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých
vzťahov a iných právnych vzťahov osôb vykonávajúcich k 31. decembru 2008 úlohy podľa
§ 73 ods. 1 v organizačných útvaroch ministerstva zriadených na krajských súdoch
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008 prechádzajú k 1. januáru 2009 na krajské
súdy.
§ 101
Grémiá zriadené na okresných súdoch podľa predpisov účinných do 31. decembra
2008 zanikajú k 31. marcu 2009, ak predseda príslušného krajského súdu do tohto dátumu
nerozhodne inak.
§ 101a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky
Senáty najvyššieho súdu, ktoré boli ku dňu vyhlásenia nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky podľa rozvrhu práce senátmi rozhodujúcimi o riadnych opravných prostriedkoch
proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, sú odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
senátmi, ktoré rozhodujú o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného
trestného súdu.
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2011
§ 101ca
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2014
Funkčné obdobie predsedov súdov a podpredsedov súdov, ktorí vykonávajú
túto funkciu k 1. septembru 2014, sa skončí uplynutím ich funkčného obdobia ustanoveného
podľa predpisov účinných k 31. augustu 2014.
§ 101cb
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015
Kontrola podľa § 71 písm. b) druhého bodu a písm. c) tretieho bodu začatá
pred 1. januárom 2015 sa vykoná podľa predpisov účinných od 1. januára 2015.
§ 101cc
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2017
V súvislosti s prechodom pôsobnosti pri výkone správy najvyššieho súdu
podľa tohto zákona, s výnimkou vybavovania personálnych vecí sudcov najvyššieho súdu
a činností uvedených v § 74 ods. 1 písm. b), i) a k), prechádzajú od 1. januára 2017
práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych
vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov najvyššieho súdu, ako aj práva a povinnosti
z iných právnych vzťahov z najvyššieho súdu na kanceláriu najvyššieho súdu. Majetok
štátu, ktorý je k 31. decembru 2016 v správe najvyššieho súdu, prechádza od 1. januára
2017 do správy kancelárie najvyššieho súdu.
§ 101cd
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2017
Povinnosť podľa § 82l ods. 3 sa od 1. júla 2018 vzťahuje na právneho zástupcu,
ktorý je fyzickou osobou.
§ 101e
Prechodné ustanovenia v súvislosti so zriadením najvyššieho správneho súdu
(1) Najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.
(2) Výkon súdnictva prechádza od 1. augustu 2021 z najvyššieho súdu na
najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc
najvyššieho správneho súdu.
(3) V súvislosti s prechodom výkonu súdnictva podľa odseku 2 prechádzajú
od 1. augusta 2021 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov,
z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich
jeho výkon z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd. Majetok štátu, ktorý bol k
31. júlu 2021 v správe najvyššieho súdu a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu súdnictva
podľa odseku 2, prechádza od 1. augusta 2021 do správy najvyššieho správneho súdu.
Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu
sa upravia dohodou medzi najvyšším súdom a najvyšším správnym súdom, v ktorej sa
vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností.
§ 101f
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2023
Na účel § 50 ods. 5 v znení účinnom od 1. júna 2023 sú sudcovia súdu,
ktorý
a) od 1. júna 2023 zaniká, sudcami, ktorí vykonávajú funkciu na pracovisku,
b) je nástupníckym súdom súdu podľa písmena a), sudcami, ktorí vykonávajú funkciu
v sídle súdu.
§ 102
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1. zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona č. 264/1992
Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z.z., zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 307/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 328/1996 Z.z., zákona č. 385/2000 Z.z., zákona č. 185/2002 Z.z., zákona č. 425/2002
Z.z., zákona č. 426/2003 Z.z., zákona č. 458/2003 Z.z., zákona 589/2003 Z.z. a zákona
č. 267/2004 Z.z.,
2. zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch
súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách
prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 12/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1993
Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 318/1993 Z.z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z., zákona č. 385/2000 Z.z., zákona č. 426/2003
Z.z., zákona č. 458/2003 Z.z. a zákona č. 530/2003 Z.z.
Čl.II
Zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z.z., zákona č. 670/2002 Z.z. zákona č. 426/2003
Z.z., zákona č. 458/2003 Z.z., zákona č. 462/2003 Z.z., zákona č. 505/2003 Z.z.,
zákona č. 514/2003 Z.z., zákona č. 548/2003 Z.z., zákona č. 267/2004 Z.z., zákona
č. 403/2004 Z.z., zákona č. 530/2004 Z.z. a zákona č. 586/2004 Z.z. sa mení a dopĺňa
takto:
1. V § 12 ods. 4 sa na konci vkladá čiarka a slová "ak tento zákon neustanovuje
inak.".
2. Za § 12 sa vkladá § 12a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 12a
Dočasné pridelenie sudcu na výkon funkcie predsedu súdu
(1) Na výkon funkcie predsedu súdu na súde nižšieho stupňa alebo súde
toho istého stupňa súdna rada dočasne pridelí sudcu, ktorý bol do tejto funkcie vymenovaný
podľa osobitného zákona. 5b) Počas dočasného pridelenia na výkon funkcie predsedu
súdu sudca vykonáva funkciu sudcu na súde, na ktorý bol dočasne pridelený.
(2) Dočasné pridelenie sudcu na výkon funkcie predsedu súdu sa skončí
zánikom funkcie predsedu súdu; s jeho súhlasom ho súdna rada pridelí na súd, z ktorého
bol dočasne pridelený na výkon funkcie predsedu súdu.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 5b znie:
"5b) Zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.".
3. V § 15 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Predsedu grémia okresného súdu volia sudcovia príslušného grémia tajným
hlasovaním na päť rokov spomedzi predsedov senátov tohto grémia. Návrh môžu podať
členovia grémia a predseda súdu, ktorý návrhy predloží príslušnému grémiu.".
Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.
4. V § 15 ods. 5 sa za slová "Predseda kolégia" vkladá čiarka a pripájajú
sa slová "predseda grémia".
5. V § 16 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Na návrh predsedu súdu alebo na návrh najmenej dvoch tretín členov grémia
okresného súdu rozhoduje o odvolaní predsedu grémia grémium tajným hlasovaním.".
Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6.
6. § 27 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
"(7) Výkon funkcie predsedu súdu, podpredsedu súdu, predsedu kolégia, predsedu
grémia, sudcu disciplinárneho súdu, člena oddelenia vnútornej revízie, člena súdnej
rady, člena sudcovskej rady a činnosť sudcu vykonávajúceho stáž podľa osobitného
predpisu sa pri hodnotení sudcu započítava do výkonu súdnictva.".
7. V § 29 ods. 2 v druhej vete sa slová "príslušnej sudcovskej rady" nahrádzajú
slovami "kolégia predsedov sudcovských rád".
8. V § 30 ods. 10 v druhej vete sa vypúšťajú slová "a so súhlasom sudcu".
9. V § 68 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Počas zastupovania predsedu súdu patrí podpredsedovi príslušného súdu
funkčný príplatok za riadiacu činnosť vo výške prislúchajúcej predsedovi súdu alebo
jeho pomerná časť; to platí aj pre sudcu príslušného súdu povereného zastupovaním
predsedu tohto súdu, ak podpredseda súdu nie je ustanovený.".
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
10. V § 69 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
"e) predsedovi kolégia krajského súdu v sume 3 000 Sk mesačne a predsedovi
grémia okresného súdu vo výške 2 000 Sk mesačne.".
11. V § 69 odsek 2 znie:
"(2) Funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi Špeciálneho súdu a
sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na
ktoré je v prvom stupni príslušný Špeciálny súd, mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku
priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky
za predchádzajúci kalendárny rok.".
12. § 72 a 73 vrátane nadpisov znejú:
"§ 72
Plat a príplatok počas dočasného pridelenia
(1) Sudcovi počas dočasného pridelenia patrí funkčný plat podľa pôvodného
zaradenia.
(2) Ak je sudca dočasne pridelený na súd vyššieho stupňa, patrí mu príplatok
počas dočasného pridelenia vo výške 5% zo základného platu mesačne. Ak je sudca dočasne
pridelený na súd vyšší o dva stupne, patrí mu príplatok počas dočasného pridelenia
vo výške 10% zo základného platu mesačne; súčet príplatku za výkon funkcie na určitom
stupni súdu spolu s príplatkom počas dočasného pridelenia a základným platom sudcu
nesmie prevýšiť 130% základného platu sudcu.
(3) Ak je sudca dočasne pridelený na preťažený súd, patrí mu príplatok
vo výške 10 000 Sk mesačne za prvých šesť mesiacov dočasného pridelenia; preťaženým
súdom je súd zaradený do osobitného zoznamu preťažených súdov, ktorý vedie ministerstvo.
§ 73
Príplatok za zastupovanie
(1) Sudcovi, ktorý vykonáva funkciu sudcu na preťaženom súde a zastupuje
iného sudcu podľa odseku 4, patrí príplatok za zastupovanie vo výške 1 000 Sk za
každý odpracovaný deň zastupovania, ktorý je pracovným dňom. Nárok na príplatok za
zastupovanie má sudca od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí šiestich týždňov zastupovania.
Ak zastupujú sudcu preťaženého súdu viacerí sudcovia tohto súdu, majú nárok na pomernú
časť príplatku za zastupovanie.
(2) Príplatok za zastupovanie nepatrí sudcovi, ktorý zastupuje iného, krátkodobo
neprítomného sudcu na základe rozvrhu práce.
(3) O priznaní príplatku alebo o jeho odňatí rozhoduje predseda príslušného
súdu po predchádzajúcom súhlase sudcovskej rady.
(4) O zastupovanie sudcu ide vtedy, ak zastupovaný sudca preťaženého
súdu nevykonáva na súde, na ktorý bol pridelený, svoju sudcovskú funkciu
a) pre neprítomnosť
trvajúcu viac ako šesť týždňov a jeho sudcovská agenda určená rozvrhom práce na príslušný
kalendárny rok je prideľovaná inému sudcovi alebo viacerým sudcom tohto súdu a
b) na toto sudcovské miesto nebol dočasne pridelený iný sudca.
(5) Príplatok za zastupovanie vo výške funkčného príplatku zastupovaného
sudcu patrí aj sudcovi, ktorý na základe poverenia príslušného orgánu a v rozsahu
ním určenom zastupuje neprítomného sudcu vykonávajúceho riadiacu funkciu alebo vyššiu
sudcovskú funkciu. Rovnaký príplatok patrí aj sudcovi, ktorý bol dočasne pridelený
na zastupovanie neprítomného sudcu vykonávajúceho riadiacu funkciu alebo vyššiu sudcovskú
funkciu. Nárok na príplatok za zastupovanie má sudca od prvého dňa zastupovania.".
13. V § 120 sa odsek 2 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
"f) sudcovská rada proti predsedovi súdu alebo sudcovi príslušného súdu.".
14. V § 120 ods. 5 v prvej vete sa slová "do dvoch" nahrádzajú slovami "do
šiestich".
15. V § 141 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Funkcia prísediaceho trvá
aj po uplynutí tohto obdobia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, ak je to potrebné
na dokončenie veci, v ktorej je prísediacim.".
16. V § 150a ods. 2 sa vypúšťa slovo "riadnom".
Čl.III
Zákon č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických
prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním)
sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4 ods. 1 sa nad slovom "sudcu" vypúšťa odkaz 6 vrátane poznámky pod
čiarou.
2. V § 4 ods. 3 sa vypúšťa slovo "príslušnému" a za slovo "súdu" sa vkladajú
slová "príslušnému podľa § 4a".
3. Za § 4 sa vkladá § 4a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 4a
Príslušnosť súdu
(1) Na rozhodovanie o použití informačno-technických prostriedkov podľa
tohto zákona je vecne príslušný
a) Vyšší vojenský súd vo vzťahu k vojenským objektom,
vojenským zariadeniam, osobám vykonávajúcim vojenskú službu a civilným zamestnancom
v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky v súvislosti s ich pracovnou
činnosťou alebo ak je žiadateľom Vojenské spravodajstvo; to neplatí, ak ide o vec
patriacu do právomoci Špeciálneho súdu,
b) krajský súd v ostatných prípadoch.
(2) Na rozhodovanie o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov
podľa odseku 1 písm. b) je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má sídlo
žiadateľ o vydanie súhlasu na ich použitie alebo jeho organizačný útvar; alebo krajský
súd, v ktorého obvode sa nachádza objekt Zboru väzenskej a justičnej stráže, ak sa
majú použiť informačno-technické prostriedky v tomto objekte.".
Čl.IV
Zrušený od 1.11.2009
Čl.V
Zrušený od 1.7.2016
Čl.VI
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993
Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z.z., zákona č. 397/2000
Z.z., zákona č. 561/2001 Z.z., zákona č. 526/2002 Z.z., zákona č. 527/2002 Z.z.,
zákona č. 357/2003 Z.z., zákona č. 514/2003 Z.z. a zákona č. 420/2004 Z.z. sa mení
a dopĺňa takto:
1. V § 31 sa odsek 1 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
"o) rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu disciplinárnej
komisie.".
2. V § 93 ods. 2 druhá veta znie: "O opravnom prostriedku rozhoduje prezídium
komory; v konaní o opravnom prostriedku postupuje prezídium komory podľa disciplinárneho
poriadku.".
3. § 93 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Proti rozhodnutiu prezídia komory, ktorým bola notárovi uložená sankcia,
môže notár podať žalobu podľa osobitného zákona 6d) do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 6d znie:
"6d) § 247 Občianskeho súdneho poriadku.".
Čl.VII
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona
Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991
Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej
rady č. 500/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej
národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 252/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994
Z.z., zákona č. 229/1997 Z.z., zákona č. 225/1998 Z.z., zákona č. 233/1998 Z.z.,
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z.z., zákona č. 389/1999 Z.z.,
zákona č. 6/2001 Z.z., zákona č. 453/2001 Z.z., zákona č. 205/2002 Z.z., zákona č.
515/2003 Z.z., zákona č. 369/2004 Z.z., zákona č. 535/2004 Z.z., zákona č. 583/2004
Z.z. a zákona č. 615/2004 Z.z. sa mení takto:
1. V § 27 ods. 2 sa vypúšťajú body 2, 3 a 4.
2. V § 27 ods. 3 v druhom bode sa vypúšťa veta za bodkočiarkou.
Čl.VIII
Zákon č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z., zákona
č. 400/2000 Z.z., zákona č. 263/2002 Z.z., zákona č. 320/2002 Z.z., zákona č. 321/2002
Z.z., zákona č. 512/2002 Z.z., zákona č. 545/2003 Z.z., zákona č. 365/2004 Z.z. a
zákona č. 382/2004 Z.z. sa mení takto:
V § 94 ods. 4 sa vypúšťa slovo "okresným".
Čl.IX
Zákon č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch sa mení takto:
§ 22 znie:
"§ 22
Vyšší súdny úradník, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike
alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný
zahraničnou vysokou školou, nepretržite vykonával funkciu vyššieho súdneho úradníka
najmenej tri roky a dosiahol vek najmenej 30 rokov, má nárok vykonať odbornú justičnú
skúšku 15) najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti ministrovi spravodlivosti
Slovenskej republiky.".
Čl.X
Zákon č. 548/2003 Z.z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov sa mení takto:
V § 14 odsek 5 znie:
"(5) Na vykonanie justičnej skúšky vyššieho súdneho úradníka podľa osobitného
zákona 1) sa vzťahujú ustanovenia § 12 až 14.".
Čl.XI
Zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o
zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
v znení zákona č. 428/2004 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa v nadpise pod § 2 slovo "obvodných" nahrádza slovom "okresných".
2. V čl. I sa doterajší text § 18 označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom
2, ktorý znie:
"(2) Do 1. júla 2005 je sídlom Špeciálneho súdu mesto Bratislava a jeho obvodom
je celé územie Slovenskej republiky.".
3. V čl. III sa slová "okrem čl. I § 7 a 9 a čl. II druhého bodu, ktoré nadobúdajú
účinnosť 1. júla 2005" nahrádzajú slovami "okrem čl. I § 5, ktorý nadobúda účinnosť
1. júla 2005, a čl. I § 7 a 9 a čl. II druhého bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1.
januára 2006.".
Čl.XII
Zákon č. 379/1997 Z.z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a
podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965
Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných
službách) v znení zákona č. 225/2000 Z.z., zákona č. 440/2001 Z.z., zákona č. 418/2002
Z.z. a zákona č. 181/2004 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 9 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.
2. Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 9a
Posudzovanie bezúhonnosti a spoľahlivosti
(1) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo")
alebo krajské riaditeľstvo si na posúdenie bezúhonnosti a spoľahlivosti vyžiada vyjadrenie
Policajného zboru (ďalej len "polícia"), a ak výsledky posúdenia spoľahlivosti osoby
podľa § 9 ods. 2 písm. g) neumožňujú vysloviť jednoznačný záver o jej spoľahlivosti,
vyžiada si aj stanovisko osobitnej komisie. Osobitná komisia môže zaujať stanovisko
k spoľahlivosti osoby aj bez žiadosti. Stanoviskom osobitnej komisie je ministerstvo
alebo krajské riaditeľstvo viazané.
(2) Osobitnú komisiu podľa odseku 1 zriaďuje minister vnútra Slovenskej
republiky (ďalej len "minister"). Členovia komisie musia byť oprávnení oboznamovať
sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu. 4a)
(3) Ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo môže na posúdenie bezúhonnosti
alebo spoľahlivosti požiadať o vyjadrenie aj iný štátny orgán 5) alebo obec, v ktorej
sa žiadateľ zdržiava alebo sa v posledných piatich rokoch zdržiaval; títo sú povinní
žiadosti ministerstva alebo krajského riaditeľstva o vyjadrenie vyhovieť v lehote
14 dní od jej doručenia.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 4a a 5 znejú:
"4a) Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
5) Napríklad zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov.".
3. V § 10 ods. 4 sa slová "ministrom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len
"minister")" nahrádzajú slovom "ministrom".
4. V § 20 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Odvolanie proti rozhodnutiu o pozastavení oprávnenia podnikať nemá odkladný
účinok.".
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
5. V § 21 písm. d) sa vypúšťajú slová "ktoré je právoplatné".
6. V § 22 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí licencie nemá odkladný účinok.".
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
7. V § 57 ods. 2 sa slová "ods. 2" nahrádzajú slovami "ods. 2 a 3" a slová
"ods. 2 až 4" sa nahrádzajú slovami "ods. 2 až 5".
Čl.XIII
Zákon č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení
niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. § 19 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Policajný útvar v súvislosti so spoľahlivosťou podľa odseku 2 písm.
g) požiada o stanovisko útvar Policajného zboru. Ak výsledky posúdenia spoľahlivosti
osoby neumožňujú vysloviť jednoznačný záver o jej spoľahlivosti, útvar Policajného
zboru požiada o stanovisko k spoľahlivosti osobitnú komisiu. Útvar Policajného zboru
môže požiadať osobitnú komisiu o stanovisko k spoľahlivosti osoby aj bez žiadosti.
Osobitná komisia zašle svoje stanovisko policajnému útvaru, ktorý je ním viazaný.
(4) Osobitnú komisiu podľa odseku 3 zriaďuje minister vnútra Slovenskej
republiky. Členovia komisie musia byť oprávnení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami
podľa osobitného predpisu. 21a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 21a znie:
"21a) Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.".
2. V § 19 ods. 1 písm. a) sa slovo "a" nahrádza slovom "alebo".
3. V § 19 ods. 2 písmená a) a b) znejú:
"a) koho trestné stíhanie za trestné činy uvedené v odseku 1 bolo právoplatne
podmienečne zastavené do troch rokov odo dňa uplynutia skúšobnej doby,
b) koho trestné stíhanie za trestné činy uvedené v odseku 1 bolo zastavené
rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím prokurátora o schválení zmieru, ak od právoplatnosti
tohto rozhodnutia neuplynuli tri roky.".
4. V § 25 ods. 1 písm. c) sa slová "nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia"
nahrádzajú slovom "rozhodnutím".
5. V § 32 ods. 1 písm. a) sa slová "nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia"
nahrádzajú slovom "rozhodnutím".
Čl.XIV
Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona č. 120/1962 Zb., zákona
č. 53/1963 Zb., zákona č. 184/1964 Zb., zákona č. 56/1965 Zb., zákona č. 81/1966
Zb., zákona č. 148/1969 Zb., zákona č. 45/1973 Zb., zákona č. 43/1980 Zb., zákonného
opatrenia č. 10/1989 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 47/1990 Zb., zákona č.
84/1990 Zb., zákona č. 175/1990 Zb., zákona č. 457/1990 Zb., zákona č. 545/1990 Zb.,
zákona č. 490/1991 Zb., zákona č. 557/1991 Zb., zákona č. 60/1992 Zb., nálezu Ústavného
súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zo 4. septembra 1992 uverejneného
v čiastke 93/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 177/1993 Z.z.,
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z.z., zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 102/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 100/1996 Z.z., zákona
č. 13/1998 Z.z., zákona č. 129/1998 Z.z., zákona č. 10/1999 Z.z., zákona č. 183/1999
Z.z., zákona č. 399/2000 Z.z., zákona č. 253/2001 Z.z., zákona č. 485/2001 Z.z.,
zákona č. 237/2002 Z.z., zákona č. 421/2002 Z.z., zákona č. 448/2002 Z.z., zákona
č. 553/2002 Z.z., zákona č. 457/2003 Z.z. a zákona č. 403/2004 Z.z. sa mení a dopĺňa
takto:
1. V § 184a ods. 1 sa vypúšťajú slová "strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent
alebo" a vypúšťajú sa slová "alebo bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná".
2. V § 184a sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako
odseky 2 až 4.
3. V § 184a ods. 2 až 4 sa vypúšťajú slová "alebo 2".
4. Za § 184a sa vkladá § 184b, ktorý znie:
"§ 184b
(1) Kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví,
zadováži alebo drží strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent bez povolenia alebo
bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou
je Slovenská republika viazaná, alebo takú činnosť sprostredkuje, potresce sa odňatím
slobody na tri roky až osem rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa páchateľ potresce, ak na strelnej zbrani
sfalšuje, nedovolene zahladí, odstráni alebo inak pozmení označenie určené na jej
identifikáciu a sledovanie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná.
(3) Odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potresce,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) ako člen organizovanej skupiny,
b) vo väčšom rozsahu alebo
c) za brannej pohotovosti štátu.
(4) Odňatím slobody na osem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) vo veľkom rozsahu alebo
b) ako člen organizovanej skupiny pôsobiacej vo viacerých štátoch.
(5) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potresce,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako člen zločineckej skupiny.".
5. V § 185 ods. 1 sa slovo "dva" nahrádza slovom "tri".
6. V § 185 ods. 3 sa slová "tri roky" nahrádzajú slovami "päť rokov".
7. V § 185 ods. 4 sa slovo "päť" nahrádza slovom "osem".
8. V § 185 ods. 5 sa slovo "osem" nahrádza slovom "desať".
Čl.XV
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2005 okrem čl. I § 23 ods. 2, ktorý
nadobúda účinnosť 30. septembra 2005, a čl. XI, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára
2005.
Zákon č. 517/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2009.
Zákon č. 59/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2009.
Nález č. 290/2009 Z.z. a zákon č. 291/2009 Z.z. nadobudli účinnosť 17. júlom
2009.
Zákon č. 318/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2009.
Zákon č. 400/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 2009.
Zákon č. 33/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2011 okrem čl. VII 31. bodu
§ 82a ods. 1 až 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januárom 2012.
Zákon č. 192/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2011.
Zákon č. 467/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2012.
Uznesenie Ústavného súdu č. 110/2012 Z.z. nadobudlo účinnosť 23. marcom 2012.
Zákon č. 335/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2013.
Nález Ústavného súdu SR č. 216/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2014.
Zákon č. 195/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2014.
Zákon č. 322/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2014 okrem čl. V bodov
6, 7, 10 a 11, ktoré nadobudli účinnosť 1. januárom 2015.
Nález Ústavného súdu, uverejnený pod č. 374/2015 Z.z., nadobudol účinnosť 12.
decembrom 2015.
Zákon č. 87/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2016.
Zákony č. 160/2015 Z.z. a č. 125/2016 Z.z. nadobudli účinnosť 1. júlom 2016.
Zákon č. 301/2016 Z.z. nadobudol účinnosť 15. novembrom 2016 okrem čl. I bodov
1 až 10 a bodov 12 až 16, ktoré nadobudli účinnosť 1. januárom 2017.
Zákon č. 2/2017 Z.z. nadobudol účinnosť 1. febuárom 2017.
Zákon č. 152/2017 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2017.
Zákon č. 18/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 25. májom 2018.
Zákon č. 275/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 2. októbrom 2018.
Zákon č. 282/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 15. októbrom 2019.
Zákon č. 62/2020 Z.z. nadobudol účinnosť 27. marcom 2020.
Zákon č. 423/2020 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2021.
Zákon č. 432/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2021.
Zákon č. 408/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2022.
Zákon č. 398/2022 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2022.
Zákony č. 150/2022 Z.z. v znení zákona č. 398/2022 Z.z. a č. 151/2022 Z.z.
v znení zákona č. 398/2022 Z.z. nadobudli účinnosť 1. júnom 2023.
Zákon č. 239/2023 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2023.
Zákon č. 8/2023 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2023.
Ivan Gašparovič v.r.
Pavol Hrušovský v.r.
Mikuláš Dzurinda v.r.
PRÍL.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných
údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach
(Ú.v. EÚ L 350, 30.12.2008).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1151 z 20. júna 2019,
ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov
a postupov v rámci práva obchodných spoločností (Ú.v. EÚ L 186, 11.7.2019).
1) Zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o
zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
v znení zákona č. 428/2004 Z.z.
2) Civilný sporový poriadok. Civilný mimosporový poriadok. Správny súdny poriadok.
3) Trestný poriadok.
4) Zákon č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších
predpisov.
5) Zákon č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických
prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním).
6) Zákon č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch.
7) § 15 a 16 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
7a) Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
7b) Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších
predpisov.
8) § 25 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8a) § 16 ods. 2 Trestného poriadku.
9) Ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového
stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 113/2004 Z.z.
9a) § 27hc ods. 1 zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z.
10) § 116 Občianskeho zákonníka.
11) § 17 a nasl. zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov.
11a) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov.
12) § 8d písm. b) bod 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996
Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.
13) Zákon č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
14) § 27, § 34 ods. 2 a § 90 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
15) § 73 ods. 3, § 75 a 79 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov.
16) § 16 Civilného mimosporového poriadku.
16a) Zákon č. 385/2000 Z.z.
17) § 17 ods. 1 Trestného poriadku.
18) § 116 ods. 2 písm. c) zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov.
18a) § 30 zákona č. 385/2000 Z.z.
Civilný sporový poriadok. Civilný mimosporový poriadok. Správny súdny poriadok.
Trestný poriadok.
19) Zákon č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
19a) § 24 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov.
19b) Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
20) Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
21) Zákon č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach.
22) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z.z.
23) Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov.
24) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku
štátu v znení neskorších predpisov.
25) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde
a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších
predpisov.
26) Zákon č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001
Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení
neskorších predpisov.
Zákon č. 254/1998 Z.z. o verejných prácach.
27) Zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.
28) Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
29) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
29a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej
správe v znení neskorších predpisov.
30) Zákon č. 183/2000 Z.z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona
č. 68/1997 Z.z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z.z.
31) Zákon č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z.z.
32) § 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov.
33) § 2 písm. a) zákona č. 275/2006 Z.z. o informačných systémoch verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 570/2009 Z.z.
34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016
o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto
údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
(Ú.v. EÚ L 119, 4.5.2016).
Zákon č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
34a) § 3 a 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z.z. o štátnom
jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
35) Napríklad § 31 zákona č. 215/2004 Z.z.
36) Zákon č. 312/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.
37) Zákon č. 523/2003 Z.z.
38) § 4 zákona č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike.
39) Napríklad zákon č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č.
575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy
v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
40) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom
zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)
v znení neskorších predpisov, zákon č. 428/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov,
zákon č. 530/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 652/2004 Z.z. o orgánoch
štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, zákon č. 215/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 479/2009
Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
41) Zákon č. 530/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
42) Zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právom (autorský zákon).
42a) Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
42aa) § 63 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov.
42b) § 8 až 12 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov.
42c) Zákon č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
42f) § 13a Obchodného zákonníka.
42fa) Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov.
42g) Zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení
neskorších predpisov.
42h) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,
zákon č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z.z.
43) Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
44) Zmluva medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy,
vzťahujúca sa na status ich ozbrojených síl (Oznámenie Ministerstva zahraničných
vecí Slovenskej republiky č. 566/2004 Z.z.).