Predaj a spätný prenájom z hľadiska slovenských účtovných predpisov

Podľa § 30a ods. 1 písm. a) postupov účtovania na účely účtovania finančného prenájmu sa finančným prenájmom rozumie obstaranie dlhodobého hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci za dohodnuté platby počas dohodnutej doby nájmu (odkaz je na § 2 písm. s) druhý až piaty bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov; pozri nižšie) tohto majetku.

Podľa § 2 písm. s) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, finančným prenájmom sa rozumie obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak

1. vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu a
2. doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1,
3. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 5, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne,
4. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 6, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne,
5. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je umiestnená budova alebo stavba, je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 6.

Definícia finančného prenájmu pre účely slovenských účtovných predpisov a daní sa teda líši od definície podľa IFRS 16, hoci niektoré spoločné prvky sa dajú nájsť.

Podobne ako pre účely IFRS, pri finančnom prenájme vykazuje v súvahe najímaný majetok nájomca, aj keď právne vlastníctvo zostáva na prenajímateľovi. 

Účtovné jednotky s cieľom získať finančné prostriedky niekedy predajú svoj majetok (povedzme výrobnú linku) a súčasne si ho prenajmú naspäť, pričom tento prenájom je finančným prenájmom. Majetok sa pritom ani nepohne z miesta. Ak pri predaji dosiahli zisk, nevykážu ho vo výsledku hospodárenia v momente predaja, ale ho časovo rozlišujú (ako výnosy budúcich období) počas dohodnutej doby finančného prenájmu (§ 30a ods. 15 postupov účtovania).

Postupy účtovania neupravujú prípad, keď sa pri predaji dosiahne strata. Z toho vyplýva, že strata sa časovo nerozlišuje, ale v momente predaja sa celá vykáže vo výsledku hospodárenia.

Podľa nášho názoru, ak by bol predaj majetku a jeho spätný prenájom nejako „pokrivený“, napríklad predajná cena by bola zámerne príliš nízka, ale zato kompenzovaná vyššími budúcimi lízingovými splátkami, a pod., v takomto prípade by bolo potrebné túto transakciu nejako „narovnať“, napríklad časovým rozlišovaním straty.

Myslíme si tiež, že predaj majetku a jeho spätný prenájom sa zaúčtujú ako dve samostatné transakcie, teda samostatne sa zaúčtuje predaj (s použitím účtov 541 – Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku, 641 – Tržby z predaja dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku), a následne jeho finančný prenájom.

Alternatívou by bolo, že by sa neúčtoval úbytok majetku zo súvahy a jeho následný prírastok do súvahy, keďže formálne tento majetok síce bol predaný (a vlastnícke právo prešlo na kupujúceho) a následne prenajatý naspäť, ale ekonomické vlastníctvo k majetku na kupujúceho neprešlo, naďalej ho má predávajúca ÚJ. Takéto účtovanie však podľa nášho názoru slovenské účtovné predpisy nepripúšťajú (na rozdiel od IFRS).