Pracovná zmluva predstavuje najčastejšie uzatváraný dokument v rámci pracovnoprávnych vzťahov, v ktorom sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú na podmienkach zamestnania. Pre platnosť pracovnej zmluvy je nevyhnutné, aby pracovná zmluva obsahovala všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti. Aj keď sa to môže zdať jednoduché, v praxi sa často stretávame s chybami, ktoré môžu mať negatívne následky pre obe zmluvné strany.
1. Druh práce a stručná charakteristika druhu práce
Jednou z podstatných náležitosti pracovnej zmluvy je aj vymedzenie druhu práce a pracovných úloh zamestnanca. Druhom práce sa rozumie konkrétna pracovná pozícia (napr. účtovník) pričom v rámci stručnej charakteristiky sa vymedzuje, aké konkrétne pracovné úlohy bude zamestnanec vykonávať (čo je jeho pracovná náplň).
Častým nedostatkom pracovných zmlúv je práve to, že pracovná náplň nezodpovedá dohodnutému druhu práce, prípadne pracovná náplň nie je správne vymedzená. Takéto nedostatky môžu spôsobiť, že zamestnanec odmietne výkon určitej pracovnej úlohy.
Tip: Podrobnejší opis druhu práce je možné uviesť aj v internom predpise, ktorý je možné meniť bez súhlasu zamestnanca. Táto bližšia charakteristika druhu práce však musí zodpovedať samotnému druhu práce, pričom tým nie je vylúčená povinnosť uviesť stručnú charakteristiku práce v pracovnej zmluve.
| Druh práce | Správne uvedenie stručnej charakteristiky druhu práce | Nesprávne uvedenie stručnej charakteristiky druhu práce |
| Personalista |
|
|
2. Mzdové podmienky
Mzdové podmienky predstavujú ďalšiu z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy. Len v prípade, ak sú mzdové podmienky už dohodnuté v kolektívnej zmluve, bude postačujúce uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy.
Tip: Keďže za mzdové podmienky sa okrem samotnej mzdy môžu v určitých prípadoch rozumieť aj rôzne odmeny či prémie, je nevyhnutné ich uvádzať v samotnej pracovnej zmluve.
3. Miesto výkonu práce
Miesto výkonu práce predstavuje ďalšiu z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy. Dohoda o mieste výkonu práce má priamy dopad na rozsah práv a povinností zmluvných strán pracovného pomeru (napr. ponuková povinnosť zamestnávateľa, možnosť nariadiť pracovnú cestu, povinnosť zamestnávateľa uhradiť zamestnancovi cestovné náhrady a ďalšie).
Jej absencia alebo nesprávne dohodnuté miesto výkonu práce môže spôsobiť aj neplatnosť pracovnej zmluvy.
Tip 1: Môžete si dohodnúť aj viac miest výkonu práce, je však potrebné informovať zamestnanca o spôsobe určovania miesta výkonu práce (tento spôsob je možné dohodnúť aj v samotnej pracovnej zmluve).
Tip 2: Pri určitých druhoch prác (obchodný zástupca, stavebné práce) je možné dohodnúť ako miesto výkonu práce aj celé územie Slovenskej republiky, pričom podmienka určitosti bude splnená.
4. Skúšobná doba
Počas skúšobnej doby majú zmluvné strany možnosť bližšie sa spoznať a overiť vhodnosť vzájomnej spolupráce. V prípade nespokojnosti môže ktorákoľvek zmluvná strana pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť, a to aj bez uvedenia dôvodu. Aby skúšobná doba bola dojednaná platne, je potrebné ju dohodnúť už v samotnej pracovnej zmluve a to v maximálnej dĺžke podľa Zákonníka práce.
Príklad: Ak si zmluvné strany dohodnú pracovný pomer na štyri mesiace, skúšobná doba nesmie presiahnuť dva mesiace (t.j. na polovicu dohodnutej doby trvania pracovného pomeru).
5. Doba určitá
Zákonník práce umožňuje uzavrieť pracovný pomer na dobu určitú, a teda len na nejaké časovo ohraničené obdobie, najdlhšie však na dva roky. Pracovný pomer na dobu určitú možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát. Znamená to teda, že celková doba pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú aj s jeho predĺžením nemôže presahovať dva roky.
Tip: Po presiahnutí maximálnej celkovej doby pracovného pomeru dva roky sa takýto pracovný pomer bude považovať za uzatvorený na neurčitý čas.