Pracovná zdravotná služba u zamestnávateľa

Novelou zákona č. 355/2007 Z. z. (zákonom č. 289/2017 Z. z.) sa v Tretej hlave – Ochrana zdravia pri práci, § 30 Povinnosti pri ochrane zdravia pri práci, upravilo znenie ods. 1 až ods. 9. Súbor povinnosti zamestnávateľa v oblasti podpory a ochrany zdravia pri práci je ustanovený v § 30 ods. 1 písm. a) až o) tohto zákona.

PZS u zamestnávateľa vykonáva zdravotný dohľad pre zamestnancov a poskytuje odborné a poradenské činnosti (služby) zamestnávateľovi na plnenie jeho povinností podľa § 30 ods. 1 písm. a) až d), f), l) až n).

Zdravotný dohľad pozostáva z dohľadu nad pracovným podmienkami (posudzovania faktorov práce a pracovného prostredia a pracovných podmienok), ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov a z dohľadu nad zdravím zamestnancov, ktorý zahŕňa výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci na účely posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu. Odborné a poradenské činnosti z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov pri práci sú zamerané: na znižovanie expozície zdraviu škodlivými faktormi práce a pracovného prostredia, zlepšovanie stavu pracovného prostredia, vzdelávanie zamestnávateľov a zamestnancov o ochrane a podpore zdravia pri práci, vzdelávanie v oblasti prvej pomoci a na súčinnosť pri príprave programov na predchádzanie vzniku chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou.

Zamestnávateľ podľa § 30 ods. 1 písm. b) je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície príslušným faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia zabezpečiť vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika v spolupráci s PZS, a to aj pri každej zmene pracovných podmienok, ktoré by mohli mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika.

Zaradenie prác zamestnancov (podľa profesie) vykonávaných na pracoviskách zamestnávateľa podľa druhu faktora práce a pracovného prostredia a miery zdravotného rizika je do štyroch kategórií. Práce, zaradené do 3. alebo 4. kategórie sa považujú za rizikové práce z dôvodu zvýšeného nebezpečenstva vzniku choroby z povolania, profesionálnej otravy alebo iného poškodenia zdravia. Podrobnosti o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík sú uvedené v prílohe č. 1 k vyhláške MZ SR č. 448/2007 Z. z. [4] a náležitosti návrhu na zaradenie prác zamestnancov do 3. alebo 4. kategórie sú uvedené v prílohe č. 2 k tejto vyhláške.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti fyzickej osoby (zamestnanca, uchádzača o zamestnanie) na prácu na pracovisku zamestnávateľa sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície (záťaže) faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.

Faktory práce a pracovného prostredia

Posudzovanými (sledovanými) faktormi práce a pracovného prostredia na pracoviskách zamestnávateľa z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov pri práci podľa § 30 ods. 1 písm. j) sú:

• fyzikálne faktory (hluk, vibrácie, elektromagnetické pole, ultrafialové a infračervené žiarenie, laserové žiarenie, ionizujúce žiarenie, zvýšený tlak vzduchu),
• chemické faktory,
• karcinogénne a mutagénne faktory,
• biologické faktory,
• záťaž teplom a záťaž chladom,
• fyzická záťaž pri práci,
• psychická pracovná záťaž.

Zamestnávateľ je podľa § 30 ods. 1 písm. c) povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do:

• 2. kategórie najmenej raz za 18 mesiacov,
• 3. kategórie alebo 4. kategórie najmenej raz za rok.

Kategorizácia prác

Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, posúdenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov, sa práce zaraďujú do štyroch kategórií. Pri kategorizácií prác zamestnancov na príslušnom pracovisku sa postupuje podľa kritérií ustanovených v prílohe č. 1 k vyhláške MZ SR č. 448/2007 Z. z. [4], a to na základe:

• výsledkov objektivizácie (merania, analýz) expozície (záťaže) zamestnancov fyzikálnymi, chemickými faktormi práce a pracovného prostredia s prihliadnutím na ich možné kombinované účinky na zdravie,
• posúdenia expozície karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi práce,
• posúdenia vzniku kožných ochorení,
• posúdenia fyzickej záťaže pri práci,
• posúdenia psychickej pracovnej záťaže a senzorickej záťaže.

Objektivizáciu expozície zamestnancov fyzikálnymi, chemickými a biologickými faktormi práce a pracovného prostredia na účely posúdenia ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov vykonávajú právnické osoby alebo fyzické osoby – podnikatelia, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené v § 16 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z. [3].

Zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby

PZS pre zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do 1. kategórie alebo 2. kategórie podľa § 30aa zamestnávateľ zabezpečí:

• prostredníctvom vlastného zamestnanca – lekára so špecializáciou podľa § 30a ods. 3 písm. d) alebo vlastným tímom PZS podľa § 30a ods. 3 písm. c),
• dodávateľským spôsobom (na základe zmluvného vzťahu) s fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou s podmienkami uvedenými v § 30a ods. 2 a ods. 3.

PZS pre zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do 3. kategórie alebo 4. kategórie podľa § 30ac zamestnávateľ zabezpečí:

• vlastným tímom PZS podľa § 30a ods. 3 písm. c) a §30a ods. 5,
• dodávateľským spôsobom (na základe zmluvného vzťahu) s fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorej Úrad verejného zdravotníctva SR vydal oprávnenie na PZS podľa § 30b ods. 2 a 3.

Povinnosti poskytovateľa PZS, ktorý samostatne vykonáva činnosť PZS dodávateľským spôsobom pre zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do 1. kategórie alebo 2. kategórie, sú uvedené v § 30c. Povinnosti držiteľa oprávnenia na PZS sú uvedené v § 30d a platia po celý čas vykonávania činnosti PZS.

Kontrolu plnenia povinností PZS vykonávajú Regionálne úrady verejného zdravotníctva podľa § 30c a § 30d ods. 1 písm. c) až f) v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru na úseku ochrany zdravia pri práci. Vo vybraných ústredných orgánoch štátnej správy a SIS, kontrolu plnenia povinností PZS vykonávajú orgány verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva podľa § 30c a § 30d ods. 1 písm. c) až f) v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru na úseku ochrany zdravia pri práci.

Náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby

Náplň činnosti PZS závisí od zaradenia vykonávaných prác zamestnancov do štyroch kategórií, t. j. podľa miery (veľkosti) expozície (záťaže) zistenými faktormi práce a pracovného prostredia na príslušnom pracovisku. S prihliadnutím na mieru zdravotného rizika pri práci, náplň činnosti PZS pre 1. kategóriu alebo 2. kategóriu prác je ustanovená v § 30ab a pre 3. alebo 4. kategóriu je ustanovená v § 30ad.

Náplň pre práce zaradené do 1. alebo 2. kategórie

PZS pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do 1. kategórie alebo 2. kategórie:

a) posudzuje zdravotné riziko z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia vypracuje pre zamestnávateľa posudok o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika; ak posudzuje zdravotné riziko podľa § 30 ods. 1 písm. c) a nezistí zmenu pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika, vypracuje pre zamestnávateľa písomný záznam o posúdení rizika,

b) navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie zdravotného rizika a upozorňuje ho na prácu so zvýšenou mierou zdravotného rizika,

c) poskytuje zamestnávateľovi a zamestnancom poradenstvo zamerané na:

1. plánovanie a organizáciu práce a odpočinku zamestnancov vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest a spôsob výkonu práce z hľadiska ochrany zdravia,

2. ochranu zdravia pred nepriaznivým vplyvom faktorov práce a pracovného prostredia alebo technológií, ktoré sa používajú alebo plánujú používať,

3. ochranu pred chorobami z povolania a ochoreniami súvisiacimi s prácou,

d) zúčastňuje sa na:

1. zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií z hľadiska ochrany zdravia,

2. organizovaní vzdelávania vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci alebo vzdelávaní vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci podľa osobitného predpisu.

e) spolupracuje so zamestnávateľom pri poskytovaní informácií zamestnancom, vzdelávania a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie, psychológie práce a ergonómie,

f) vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu, ak je lekárom poskytujúcim zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore (všeobecné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo v špecializačnom odbore služby zdravia pri práci).

Náplň pre práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie

PZS pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do 3. kategórie alebo 4. kategórie:

a)   posudzuje zdravotné riziko z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia vypracuje pre zamestnávateľa posudok o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika; ak posudzuje zdravotné riziko podľa § 30 ods. 1 písm. c) a nezistí zmenu pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu práce z hľadiska zdravotného rizika, vypracuje pre zamestnávateľa písomný záznam o posúdení rizika,

b)   vypracováva návrh na zmenu alebo vyradenie prác z 3. kategórie alebo 4. kategórie,

c)    navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie zdravotného rizika alebo odstránenie zdravotného rizika,

d)   vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu,

e)    poskytuje zamestnávateľovi a zamestnancom poradenstvo zamerané na:

1. plánovanie a organizáciu práce a odpočinku zamestnancov vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest a spôsobu výkonu práce z hľadiska ochrany zdravia,

2. ochranu zdravia pred nepriaznivým vplyvom faktorov práce a pracovného prostredia alebo technológií, ktoré sa používajú alebo plánujú používať,

3. ochranu pred chorobami z povolania a ochoreniami súvisiacimi s prácou.

f) zúčastňuje sa na:

1. zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií z hľadiska ochrany zdravia,

2. činnostiach spojených so zaraďovaním zamestnancov na pracovnú rehabilitáciu,

3. rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou,

4. organizovaní prvej pomoci pri ohrození života alebo zdravia zamestnancov,

5. organizovaní vzdelávania vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci alebo vzdelávaní vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci podľa osobitného predpisu,

6. zabezpečovaní rekondičného pobytu.

g) spolupracuje so zamestnávateľom pri poskytovaní informácií zamestnancom, vzdelávania a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie, psychológie práce a ergonómie.

V prípade, že príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva alebo orgán verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva zistí nedostatky pri plnení povinností PZS alebo pri výkone činností PZS:

• držiteľom oprávnenia na PZS, tento sa dopustí podľa § 57 ods. 24 správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci,
• poskytovateľom PZS, ktorý vykonáva činnosť PZS dodávateľským spôsobom, tento sa dopustí podľa § 57 ods. 45 správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu

Pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu (uchádzača o zamestnanie) na príslušnom pracovisku zamestnávateľa sa vychádza z hodnotenia zdravotného rizika z expozície (záťaže) faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci. Podľa § 30e ods. 9, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa vykonávajú:

1. pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu,
2. v súvislosti s výkonom práce,
3. pred každou zmenou pracovného zaradenia,
4. po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu zo zdravotných dôvodov,
5. po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ak o to zamestnanec požiada bývalého zamestnávateľa, u ktorého vykonával prácu s rizikovými faktormi s neskoršími následkami na zdravie.

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci v súvislosti s výkonom práce sa vykonávajú:

1. raz za dva roky u zamestnanca, ak vykonáva práce zaradené do 3. kategórie,
2. raz za rok u zamestnanca, ak vykonáva práce zaradené do 4. kategórie.

V prípade, že príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva SR alebo orgán verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva zistí nedostatky pri plnení povinností PZS alebo pri výkone činností PZS:

• držiteľom oprávnenia na PZS, tento sa dopustí podľa § 57 ods. 24 správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci,
• poskytovateľom PZS, ktorý vykonáva činnosť PZS dodávateľským spôsobom, tento sa dopustí podľa § 57 ods. 45 správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci.

Záver

Prevažná väčšina zamestnávateľov (malých, stredných a veľkých) na plnenie svojich povinností ustanovených v § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. [3] v oblasti podpory a ochrany zdravia pri práci má zabezpečenú PZS dodávateľským spôsobom. Zmluva o poskytovaní činností PZS u zamestnávateľa má okrem ustanovení Obchodného zákonníka [5], obsahovať aj dohodnutý rozsah náplne činnosti PZS vrátane povinností ustanovených v § 30ab a § 30c pre 1. kategóriu alebo 2. kategóriu prác a v § 30ad a § 30d pre 3. kategóriu alebo 4. kategóriu prác.

Zriadením vlastnej PZS alebo zabezpečením plnenia jej úloh dodávateľským spôsobom nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci ustanovené v § 30 ods. 1 písm. a) až o) a jeho zodpovednosť za zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov pri práci.

S plnením povinností zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia zamestnancov pri práci, najmä pri vykonávaní rizikových prác, sú spojené finančné náklady, ktoré hradí zamestnávateľ [6].

Zo strany zamestnávateľských zväzov sa priebežne objavujú námety na úpravu legislatívy v oblasti ochrany zdravia zamestnancov pri práci, ktorá nebude predstavovať nadmernú administratívnu a finančnú záťaž pre zamestnávateľov.

V dôvodu ohrozenia zdravia šírením ochorenia COVID-19 sa prijal zákon č. 69/2020 Z. z. [7], ktorý v čl. III, mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. [3] aj v oblasti ochrany zdravia pri práci. V § 30 sa dopĺňa ods. 10 až 13, v § 30a sa dopĺňa ods. 10 a 12, v § 30e sa dopĺňa ods. 19 a 22, v § 30g sa dopĺňa ods. 8, v § 31a sa dopĺňa ods. 17 a 19 a v § 31c sa dopĺňa ods. 8. Podstatou znenia uvedených odsekov je pozastavenie povinnosti zamestnávateľov v oblasti ochrany zdravia pri práci, činnosti PZS u zamestnávateľa a posudzovania zdravotného stavu osôb na účely uznania alebo neuznania choroby z povolania počas trvania výnimočného alebo núdzovéhostavu (krízovej situácie).

Literatúra:

[1]   Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007.

[2]   Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.

[3]   Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[4]   Vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach a faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií v znení vyhlášky MZ SR č. 283/2016 Z. z. a v znení vyhlášky MZ SR č. 91/2018 Z. z.

[5]   Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

[6]   Legislatívne a finančné aspekty súvisiace s vykonávaním rizikových prác. Bezpečnosť práce v praxi č. 12/2019.

[7]   Zákon č. 69/2020 Z. z. o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v oblasti zdravotníctva a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

 

Článok je prevzatý z portálu Pracovné právo v praxi.