Daňovník je zamestnaný u dvoch zamestnávateľov. U jedného z nich si uplatňuje nezdaniteľnú časť na základ dane (ďalej len "NČZD") na daňovníka a daňový bonus na dve deti do 15 rokov. U tohto zamestnávateľa mu vzhľadom na výšku základu dane vychádza maximálna suma daňového bonusu, tzn. 200 € mesačne (100 € na jedno dieťa do 15 rokov).
V prípade, že v ročnom zúčtovaní za rok 2025 (po sčítaní príjmov od všetkých zamestnávateľov) prekročí hranicu 25 740 €, čím sa zníži nárok na daňový bonus, bude si môcť ponechať už zamestnávateľom priznaný daňový bonus, alebo bude povinný rozdiel vrátiť?
S účinnosťou od 1. januára 2025 sa mení znenie ustanovenia § 33 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. Ak pri vykonaní ročného zúčtovania dane alebo pri podaní daňového priznania za rok 2025 zamestnancovi vyjde nižší nárok na daňový bonus (vplyvom výšky dosiahnutého základu dane), ako suma daňového bonusu, na ktorú prihliadol zamestnávateľ počas roka, zamestnanec bude povinný vzniknutý rozdiel vrátiť. V uvedenom prípade zamestnanec stráca nárok na už zamestnávateľom priznaný daňový bonus počas roka.