Ing. Jozef Pohlod

Chcela by som sa informovať, aký pojem uznáva zákon o účtovníctve - tri alebo trojbilančný systém? A ako sa líši výkaz o súhrnnom výsledku od výkazu ziskov a strát?

Ako správne určiť rezervu na nevyplatené dovolenky? Berie sa stav zostatku dovoleniek k 31. 12. 2014. Tento stav sa prepočíta priemerom. Ale priemerom, ktorý používame v 4. Q 2014, alebo priemerom, ktorý je platný pre 1. Q 2015? Pri zaúčtovaní tejto rezervy môžeme rezervu na poistné do zdravotných poisťovní a rezervu na platby do Sociálnej poisťovne zaúčtovať na jeden analytický účet? Napr. 524300? Alebo rezerva do Sociálnej poisťovne musí byť na jednom analytickom účte (524300) a rezerva do zdravotných poisťovní (524400, 524500,...) na iných analytických účtoch? - aby bolo dodržané § 4 opatrenia MFSR, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania ........ č. 23054/2002-92.

Naša obchodná spoločnosť s. r. o., platiteľ DPH, platila v spoločnosti XY Bratislava spotrebný materiál v hotovosti, na ktorý nám vystavili doklad cez registračnú pokladnicu vo výške 93,94 eur s DPH. Hneď na to sme jednu tovarovú položku vrátili a spoločnosť XY nám vystavila ďalší doklad s názvom vrátenia a uvedený vrátený tovar nám odpočítali. Výsledný doklad znie na sumu –42,99 eur s DPH. Máme teda dva doklady, jeden na sumu 93,94 eur a druhý na sumu –42,99 eur. Môžeme od uvedeného prvotného dokladu odpočítať vrátený tovar, t. j. 93,94 – 42,99 = 50,95 eur s DPH a tento výsledok účtovať v pokladnici a uviesť tento doklad do časti B.3 kontrolného výkazu? Alebo máme iba vrátený tovar, t. j. doklad v celkovej sume –42,99 eur s DPH, uviesť v časti C.2 kontrolného výkazu?

Obchodná spoločnosť s. r. o., platiteľ DPH platila v spoločnosti, ktorá predáva nábytok spotrebný materiál v hotovosti, na ktorý jej vystavili doklad cez registračnú pokladnicu vo výške 93,94 € s DPH. Hneď na to spoločnosť jednu tovarovú položku vrátila a predajňa spoločnosti vystavila ďalší doklad s názvom vrátenia a uvedený vrátený tovar spoločnosti odpočítali, výsledný doklad je na sumu –42,99 € s DPH. Takže, spoločnosť má dva doklady, jeden na sumu 93,94 € a druhý na sumu –42,99 €. Môže od uvedeného prvotného dokladu odpočítať vrátený tovar t. j. (93,94 – 42,99 = 50,95 s DPH) a tento výsledok účtovať v pokladnici a dostane sa jej doklad do kontrolného výkazu do B3? Alebo má iba vrátený tovar, t. j. doklad v celkovej sume -42,99 € s DPH dostať do kontrolného výkazu do C2?

Spoločnosť s r. o., kde majiteľom aj konateľom s. r. o. je pani XY, sa zaobe­rá maloobchodným predajom tovaru, ktorý nakupuje v zahraničí. S týmto nákupom sú spojené dvoj a trojdňové zahraničné pracovné cesty dva alebo trikrát do roka. Ide o návštevu partnerov, výber tovaru na ďalšiu sezónu, podpísanie kontraktov a pod. Pani XY cestuje na tieto zahraničné pracovné cesty s manželom (ide napr. o to, aby bol nápomocný pri vedení vozidla, pri tlmočení, ak to je nutné, ...). Tieto cesty sú absolvované letecky. Čiže, v nákladoch s. r. o. sú zaúčtované faktúry za letenky, ubytovanie, prenájom auta, ... Akým spôsobom sa môžu tieto náklady dostať do daňových nákladov spoločnosti? Resp., ako ich správne účtovať a ako ich správne zaradiť z daňového hľadiska?

Spoločnosť s. r. o., platiteľ DPH, vykonávajúca stavebnú činnosť začala výstavbu nehnuteľnosti na predaj po ukončení výstavby (pozemné garáže) pre občanov. Účtuje ako o zásobách vlastnej výroby, garáže sa budú predávať po ukončení výstavby, ešte nie sú známi odberatelia. Spoločnosť má náklady súvisiace so zahájením výstavby ako kolky, správne poplatky a nájomné zmluvy, ktorých predmetom nájmu sú nehnuteľnosti – časť pozemkov, ktoré patria mestu. Uvedené náklady sú nákladom, ktoré zúčtuje spoločnosť do nedokončenej výroby cez aktiváciu nákladov 121/611?

Sme záujmové združenie právnických osôb. V 5/2013 si združenie na Valnom zhromaždení zvolilo Asistenta. V stanovách združenia je uvedené cit.:“ V prípade, že prezident, generálny sekretár a asistent Združenia nie sú v pracovnom pomere, majú aj napriek tomu nárok na refundáciu cestovných náhrad, schválených Predstavenstvom Združenia.“ Až v 06/2014 Valné zhromaždenie schválilo funkciu asistenta za výkonný orgán (prostredníctvom ktorého môže združenie tiež konať) a za tým účelom boli zmenené aj stanovy. Rozhodnutie Okresného úradu o zápise týchto zmien v registri a registrácii nového znenia stanov združenia je právoplatné od 12/2014. Od kedy si môže Asistent vykazovať cestovné náhrady a od kedy sa môžu stať nákladom združenia?

Firma v roku 2014 zahájila výskum špeciálneho vozidla. V rámci I. etapy sa vytvára konštrukčná dokumentácia, v II. etape pôjde o výstavbu hmotného prototypu. Podľa § 37 ods. 2 Postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ako vývoj na účte 012 sa účtuje najmä dizajn a zhotovenie a testovanie prototypov a modelov. Stretli sme sa výkladom k tomuto ustanoveniu, ktoré by sa dalo popísať takto: Pre rozhodnutie, či sa hmotná a nehmotná časť výskumu zaradí spolu na účet nehmotného majetku 012 je podstatné to, ako sa naloží s prototypom (v zmysle § 34 ods. 1 Postupov...?). Ak sa prototyp v procese skúšok a testov zničí, je ďalej nepoužiteľný, účtuje sa prototyp do nehmotného majetku na účte 012. Ak je prototyp aj po skúškach plne funkčný a teoreticky by sa dal odpredať (tak, ako neskôr sériovo vyrábané kusy), zaradí sa do hmotného majetku. Je prosím tento výklad správny? Aktivované náklady na vývoj na účte 012 sa musia podľa zákona o účtovníctve odpísať do 5-tich rokov. Ak by sa mal konkrétny prototyp zaradiť do hmotného majetku, patril by do odpisovej skupiny 4 s dobou odpisovania 12 rokov.

Naša spoločnosť obstaráva tovary a služby, ktoré následne fakturujeme (prefakturovávame) našim odberateľom napr. energie, tovar, nájom, prepravu. Aký dátum dodania by sme mali uvádzať na faktúre, ak napr. sú to energie za 12/2014, faktúra od nášho dodávateľa je s dátumom dodania 31. 12. 2014 a vystavenie 14. 1. 2015 ? Rovnako postupujeme aj pri faktúrach z EÚ?

Naša obchodná spoločnosť s. r. o. platiteľ DPH platila v spoločnosti IKEA Bratislava spotrebný materiál v hotovosti, na ktorý nám vystavili doklad cez registračnú pokladnicu vo výške 93,94 € s DPH. Hneď na to sme jednu tovarovú položku vrátili a IKEA nám vystavila ďaľší doklad s názvom vrátenia a uvedený vrátený tovar nám odpočítali, výsledný doklad je na sumu -42,99 € s DPH. Čiže máme dva doklady, jeden na sumu 93,94 € a druhý na sumu -42,99 €.  Môžeme od uvedeného prvotného dokladu odpočítať vrátený tovar t. j. ( 93,94 – 42,99 = 50,95 s DPH) a tento výsledok účtovať v pokladnici a dostane sa nám doklad do kontrolneho výkazu do B3? Alebo máme iba vrátený tovar t. j. doklad v celkovej sume -42,99 € s DPH dostať do kontrolneho výkazu do C2?

Spoločnosť účtuje zásoby spôsobom A. V decembri obdržala faktúry za tovar, ktoré zaúčtovala na účet 131. Tento tovar však bol vyfakturovaný omylom, takže ani neprišiel, ani nemal prísť do spoločnosti. V januári sme dostali k tejto faktúre dobropis (s dátumom vystavenia január 2015). Môžeme sumu zaúčtovanú z tohto titulu ponechať pri koncoročnej uzávierke na účte 131? A pri inventúre tohto účtu doložil vysvetlenie, prečo tento účet nemá nulový stav k 31.12.2014? Bude to takto správne?

Existuje s. r. o., kde majiteľom aj konateľom s.r.o. je pani XY. Spoločnosť sa zaoberá maloobchodným predajom tovaru, ktorý nakupuje v zahraničí. S týmto nákupom sú spojené 2-3-dňové zahraničné pracovné cesty - 2-3x do roka. Ide o návštevu partnerov, výber tovaru na ďalšiu sezónu, podpísanie kontraktov, .... Pani XY cestuje na tieto zahraničné pracovné cesty s manželom (ide napr. o to, aby bol nápomocný pri vedení vozidla, pri tlmočení, ak to je nutné, ...). Tieto cesty sú absolvované letecky. Čiže, v nákladoch s.r.o. sú zaúčtované faktúry za letenky, ubytovanie, prenájom auta, ... Akým spôsobom sa môžu tieto náklady dostať do daňových nákladov spoločnosti? Resp., ako ich správne účtovať a ako ich správne zaradiť z daňového hľadiska?

Spoločnosť s r. o., platiteľ DPH vykonávajúca stavebnú činnosť - začala výstavbu nehnuteľnosti na predaj po ukončení výstavby (pozemné garáže) pre občanov. Účtuje, ako o zásobách vlastnej výroby, garáže sa budú predávať po ukončení výstavby, ešte nie sú známi odberatelia. S. r. o. má náklady súvisiace so zahájením výstavby ako kolky, správne poplatky a nájomné zmluvy, ktorých predmetom nájmu sú nehnuteľnosti - časť pozemkov, ktoré patria mestu. Uvedené náklady sú nákladom, ktoré zúčtuje spoločnosť do nedokončenej výroby cez aktiváciu nákladov 121/611?

Autodopravca nakupuje PHL v zahraničí, a potom následne žiada o vrátenie DPH v zahraničí. Ako účtovať takýto prípad?

Autodopravca nakupuje PHL v zahraničí a potom následne žiada o vrátenie DPH v zahraničí. Ako účtovať takýto prípad? Základ dane do nákladov a zahraničná DPH? Tú po nejakom období žiada, niekedy trvá jej vrátenie aj rok...na akom účte si to mám sledovať?

V zmluve o vytvoreni diela a udeleni licencie na jeho pouzitie je v clanku o nahrade cestovnych nakladov napisane, ze Objednavatel sa zavazuje preplatit autorom v hotovosti vsetky ucelne vynalozene cestovne naklady vzniknute v suvislosti s vytvorenim diela vo vztahu k realizacii audiovizualneho diela do 30 dni od predlozenia dokladu o uhrade uz uskutocnenej cesty. Nahrada cestovnych nakladov netvori sucast odmeny autorov. 1. Je takto preplatene cestovne zdanitelnym prijmom autora? 2. Je potrebne na preplatenie cestovneho z pokladne vystavit cestovny prikaz na meno autora a nasledne vystavit pokladnicny vydavkovy doklad?

V rámci vnútropodnikového účtovania si s materskou firmou robíme mesačné úzávierky účtovníctva, vždy k 15. dňu nasl. mesiaca. Ako máme zaúčtovať účt. prípad, pokiaľ vieme sumu nami vykonaných prác, len nemáme ešte podpísané zisť. protokoly, takže faktúru ešte nemôžeme vystaviť. No chceme to zaúčtovať ako rozpracovanosť do termínu mesačnej uzávierky.

Spoločnosť s.r.o. - na základe zmluvy (zmluvy o dielo) s nemeckou firmou vykonáva stavebné služby s miestom dodania v zahraničí - DPH odvádza zahraničná firma. Spoločnosť vystupuje podľa § 7 a). Spoločnosť vykonáva len služby - stavebné práce - kde miesto dodania je zahraničie, nejde o dodanie stavby ako celku ale dodanie služby, spoločnosť na práce využíva robotníkov ktorí majú živnosť - aké má spoločnosť povinnosti a aké náklady si spoločnosť môže priznávať?

Spoločnosť má vo svojej evidencii pohľadávky a záväzky po splatnoti. Niektoré sú po splatnosti viac ako štyri roky. Zaujíma ma nasledovné: 1. Je spoločnosť povinná odpísať pohľadávku po uplynutí štyroch rokoch od splatnosti alebo ju môže evidovať stále v účtovníctve? Z účtovníctva ju, napr. vyradí až po 7 rokoch? 2. Je spoločnosť povinná odpísať záväzok po uplynutí štyroch rokoch od splatnosti alebo ho môže evidovať stále v účtovníctve? Z účtovníctva ho napr. vyradí až po 8 rokoch? 3. Ak spoločnosť bola povinná tieto pohľadávky a záväzky odpísať po 4 rokoch od splatnosti a neurobila tak, hrozia jej nejaké sankcie? 4. Čo sa pri odpise pohľadávky, resp. záväzku považuje za dobu splatnosti? Je to dátum uvedený na faktúre (uvádzajú sa rôzne splatnosti: 10. dní, 14 dní, 90 dní), alebo sa mám riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, kde je uvedená 60 dňová lehota (to znamená, že ak splatnosť na faktúre je 14, dní tak ja budem počítať až 60 dní a vtedy nastane splatnosť). V podstate ma zaujíma, či účtovná jednotka je povinná urobiť vyradenie pohľadávok a záväzkov po uplynutí 4 rokov od ich splatnosti, alebo je to na rozhodnutí účtovnej jednotky.

Odberateľ vstúpil do reštrukturalizácie. Naše pohľadávky neboli správcom uznané pre formálne chyby pri prihlasovaní. Odberateľ následne oznámil, že na naše pohľadávky, ktoré evidoval v účtovníctve, už neprihliada a vyškrtol ich zo zoznamu pohľadávok. V takejto situácii už nedostaneme 9 700 € a pre nás vzniklo rozhodnutie ukončiť prevádzkovanie SZČO. Ako teraz odpíšeme nevymožiteľnú pohľadávku alebo ju máme ešte dať do príjmov? Účtujeme v jednoduchom účtovníctve a sme platiteľmi DPH.