Ing. Ľubica Vajčovcová

Spoločnosť mala v pláne obstarať dlhodobý majetok (strojné vybavenie), pričom toto obstaranie chcela čiastočne financovať z prostriedkov EÚ. Za účelom získania týchto prostriedkov si dala vypracovať projekt, za ktorý zaplatila dodávateľovi. Projekt bol úspešný a spoločnosť získala dotáciu a strojné vybavenie obstarala, následne projektovej spoločnosti vznikli ďalšie náklady za služby súvisiace s vyúčtovaním grantových prostriedkov. Sú náklady na vypracovanie grantového projektu a na vyúčtovanie projektu súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého majetku (strojného vybavenia), alebo sa považujú za bežné náklady účtované v nákladoch v čase vypracovania projektu, resp. vypracovania vyúčtovania?

Spoločnosť A (daňovník, ktorého hlavná činnosť spočíva v poskytovaní úverov) nadobudla dňa 7.2.2003 od spoločnosti B postúpením za dohodnutú cenu 50 000 € (menovitá cena=obstarávacej cene) pohľadávku (istina 40 000 + úrok 10 000) voči spoločnosti C. Dohodnutá cena vo výške 50 000 € bola uhradená. Spoločnosť A túto pohľadávku úročila a pohľadávka sa tak navýšila o úroky z omeškania v sume 2 000 €. Na spoločnosť C následne vyhlásil súd dňa 30.04.2003 konkurz. Spoločnosť A svoju pohľadávku riadne prihlásila na súde. Konkurz nie je do dnešného dňa ukončený. Pohľadávka je nepremlčaná. K pohľadávke v celkovej výške 52 000 € boli vytvorené opravné položky v 100 % výške (t.j. 52 000 €). Prosím o usmernenie, či bude hodnota pohľadávky v celkovej výške 52 000 € (istina, úrok + úroky z omeškania) daňovo uznaným výdavkom v prípade, že spoločnosť A sa rozhodne pohľadávku voči dlžníkovi C v konkurze ďalej postúpiť (v roku 2023) spoločnosti D za cenu 1 €?

Spoločnosť A (daňovník, ktorého hlavná činnosť spočíva v poskytovaní úverov) nadobudla dňa 17.5.2000 od spoločnosti B postúpením za dohodnutú cenu 30 000 € (menovitá cena=obstarávacej cene) pohľadávku (charakter istiny) voči spoločnosti C. Dohodnutá cena vo výške 30 000 € bola uhradená. Na spoločnosť C následne vyhlásil súd dňa 30.03.2001 konkurz. Spoločnosť A svoju pohľadávku riadne prihlásila na súde. Konkurz nie je do dnešného dňa ukončený. Pohľadávka je nepremlčaná. K pohľadávke v celkovej výške 30 000 € boli vytvorené opravné položky v 100% výške (t.j. 30 000 €). Prosím o usmernenie, či bude obstarávacia cena pohľadávky v celkovej výške 30 000 € daňovo uznaným výdavkom v prípade, že spoločnosť A sa rozhodne pohľadávku voči dlžníkovi C v konkurze ďalej postúpiť (v roku 2023) spoločnosti D za cenu 1 €?

Slovenská s. r. o., má v roku 2022 cca 50 000 € výnosov z vyplatených dividend z dcérskych spoločností, ktoré sú podľa § 12, ods. 7 ZDP odpočítateľnou položkou v daňovom priznaní. Spoločnosť má ďalších cca 5 000 € zdaniteľných výnosov a cca 10 000 € daňových nákladov. Je podľa Vás v poriadku vyčísliť daňovú stratu 5 000 €, a teda uplatniť celých 10 000 € do daňových nákladov, ak prevyšujú daňové výnosy a väčšina výnosov je v tomto momente nedaňových?

V DPPO priznaní na 1. strane je možnosť vyznačiť, že subjekt je mikrodaňovníkom. Na riadku 560 je nutné zadať úhrn zdaniteľných príjmov, na základe ktorého potom priznanie vypočíta sadzbu dane (15 alebo 21 %). Máme firmy, ktoré majú príjem na riadku menej ako 49 790 €, ale na 1. strane im nevyznačíme kolónku mikrodaňovník, lebo napr. majú účet 365, vyplácajú konateľovi cestovné náhrady...atď. Riadok 560 rieši len príjem. Na základe toho uplatňujeme im sadzbu dane 15 %. Všetko ostatné, napr. odpisovanie, pohľadávky, uplatňovanie daňovej straty ide klasicky- t. j. nie ako mikrodaňovník. Je hore uvedený postup správny? Takže nevyznačenie mikrodaňovníka a uplatňovanie sadzby 15 %? 21 percent v priznaní sa nedá prepísať, aj keby sme chceli.

Otázka sa týka výpočtu preddavkov na rok 2021, či je nasledovný postup správny: Daňové priznanie za r. 2020 bolo podané 13. 3. 2021. Z riadku č. 1080 daňového priznania za rok 2020 - celková daň 6 334,26 €, ktorá vyšla pri uplatnení 15 % sadzby z 56 420,88 €, pri splnení podmienky pre rok 2020 z úhrnu príjmov menších ako 100 000 €. Preplatok na dani na riadku č. 1101 DP je vo výške 3 018,60 €. Z poslednej známej daňovej povinnosti za rok 2019 sme platili štvrťročné preddavky vo výške 3 117,62 €. Znamená to teda že k 31. 3. 2021 mám doplatiť 3 117,62 - 3 018,60 (preplatok na dani z roku 2020) = 99,02 € a potom platiť nasledovne? Je možný zápočet hneď v prvom štvrťroku? Preddavky na rok 2021 podľa zákona vychádzajú platiť štvrťročne nasledovne: 6 334,26 / 4 = 1 583,57 € do 30. 6. 2021 1 583,57 € do 30. 9. 2021 1 583,57 € do 31. 12. 2021 1 583,55 EUR do 31. 3. 2022

Jedným z mimoriadnych opatrení vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19 je v oblasti dane z príjmov aj špeciálny odpočet daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2015 až 2018. So špeciálnym odpočtom bezprostredne súvisí aj možnosť odpočtu zostatkov týchto daňových strát v budúcich zdaňovacích obdobiach.

Právnická kancelária poskytne právnu pomoc a poradenstvo v súvislosti s realizáciou projektu. Ide o budúcu výstavbu nejakého objektu a následne objekt ponúknutý na prenájom. Môže byť tento náklad priamo daňovým nákladom alebo ho treba "zbierať" na účte, kde budú "zbierané" všetky náklady spojené s výstavbou tohto objektu?

Obchodná spoločnosť skončila reštrukturalizáciu schválením reštrukturalizačného plánu (ďalej RP), ktorý bol potvrdený súdom. V zmysle schváleného RP odpísala 50 % nezabezpečených pohľadávok veriteľov a neprihlásené pohľadávky veriteľov do výnosov, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov PO [§ 13 ods. 1, písm. d)]. Mala by obchodná spoločnosť v tejto súvislosti vylúčiť z daňovo uznaných výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahrnuté do základu dane [§ 21 ods. 1, písm. j)]? Ak áno, o aký druh nákladov by išlo?

Farmaceutický dodávateľ (držiteľ povolenia na distribúciu liekov) vystavuje pre lekáreň (poskytovateľ lekárenskej starostlivosti) rôzne dobropisy za odber prípravkov od výrobcu, za poskytnutý finančný bonus za odber tovaru, za bonus za preferovaný predaj a dobropisy na finančnú odmenu za skorú úhradu a odobraté množstvo. Tieto dobropisy sú s nulovou DPH, účtujú sa mínusom 504 MD/321 D (B spôsob). Postupujeme správne, že nakoľko ide o peňažné plnenie, ktoré vypláca držiteľ lekárni, tak lekáreň nemusí platiť zrážkovú daň?

Spoločnosť s ručením obmedzeným s jedným spoločníkom a zároveň konateľom, si prenajíma priestory na podnikanie od syna spoločníka za trhovú cenu 1 500 € mesačne. Syn je registrovaný podľa § 6 ods. 3 - prenájom nehnuteľnosti, je nepodnikateľ, nehnuteľnosť nemá zaradenú v obchodnom majetku. Musí mať s. r. o. vyznačené na DP PO Ekonomické, personálne alebo iné prepojenie, vyplnenú tabuľku I. s Transakciami závislých osôb a transferovú dokumentáciu? Vzťahujú sa tieto povinnosti aj na jeho syna pri podávaní jeho DPFO B?

Stredná škola, ako nezisková organizácia, má v prenájme dve budovy od fyzickej osoby – občana. Zriaďovateľom školy je občianske združenie, ktoré má v prenájme jednu budovu taktiež od fyzickej osoby – občana. Podľa týchto zmlúv môžu nájomníci vykonávať opravy na vlastné náklady a tiež prenajímať budovy tretím osobám. Zriaďovateľ chce žiadať o Eurofondy na opravy všetkých troch budov (pretože škola o ne žiadať nemôže). Keďže by všetky budovy mali byť v určitom vzťahu k tomu, kto žiada o fondy, zriaďovateľ a škola sa dohodli, že si budovy medzi sebou vzájomne prenajmú. Chceli by sme sa informovať ako postupovať v prípade odpisov budov, kto ich bude zahŕňať do nákladov?

Firma s. r. o. poníži v roku 2017 účtovné odpisy o 10 000 € aby vykázala účtovný zisk. Vznikne rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi. Je tento rozdiel pripočítateľnou položkou k ZD ? Alebo môžem prerušiť aj daňové odpisy a nepripočítať rozdiel k ZD ? Nerozumiem možnosti prerušenia daňových odpisov. Veď dlžka odpisu je zaradená do odpisových skupín podľa druhu majetku napr. na 4 roky a prerušením odpisovania, by sa táto doba predĺžila. Prosím o vysvetlenie, aj ako to bude v daňovom priznaní, či pripočítavam sumu k ZD.

Fyzická osoba (daňový rezident SR) je jediným spoločníkom slovenskej s. r. o. V roku 2017 spoločnosť dosiahla účtovný zisk. Takže spoločníkovi vznikne v roku 2018 nárok na dividendy. Spoločník je zároveň starobným dôchodcom. Podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017 už sú predmetom dane z príjmov a podliehajú dani z príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. Dividendy vyplácané zo zdroja v SR fyzickej osobe - daňovníkovi SR sa budú zdaňovať zrážkou (napr. s. r. o. so sídlom v SR vyplatí dividendu spoločníkovi s trvalým pobytom v SR). Zrážková daň bude v tomto prípade (jednotne) 7 %, alebo má nejaký vplyv na zrážkovú daň to, že spoločník je starobný dôchodca?

Platiteľ dane obdržal faktúru od maďarského dodávateľa s dátumom dodania december 2014 iba v januári 2017. Predmetom faktúry je duševné vlastníctvo, právo na výhradné zastupovanie určitej značky na Slovensku. Na základe § 16 ods. 1 e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"), odplaty za poskytnutie práva sú príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky, t. j. by mali byť zdanené na území Slovenskej republiky aj napriek tomu, že Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou dovoľuje zdaniť príjem v oboch štátoch. Maďarská spoločnosť zahrnula celú hodnotu faktúry (tržby z predaja práv) nezníženú o zrážkovú daň do výnosov tvoriacich základ dane k príjmov právnických osôb ešte v roku 2014. Aj napriek skutočnosti, že príjem z predaja práv už bol zdanený v Maďarsku daňou z príjmov právnickej osoby, bola by povinná slovenská spoločnosť zaplatiť dodatočne zrážkovú daň za zdaňovacie obdobie december 2014 aj na Slovensku?

Obchodná spoločnosť vykonáva pre svojich zákazníkov, ktorými sú farmaceutické spoločnosti, rôzne prieskumy týkajúce sa zhromažďovania medicínskych údajov do dokumentácie potrebnej pre registráciu liekov v SR. Údaje získava od lekárov, ktorí sú zamestnancami nemocníc alebo majú samostatnú zdravotnícku prax. S lekármi sú uzatvárané zmluvy o dielo. Je v tomto prípade spoločnosť s ručením obmedzeným držiteľom na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.?

Zdravotníckemu zariadeniu (poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti), ktoré je právnickou osobou, poskytla farmaceutická spoločnosť nepeňažný dar. Podlieha tento dar zrážkovej dani podľa § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“)?

Farmaceutická spoločnosť poskytla súkromnému lekárovi peňažný dar na nákup zdravotníckeho prístroja. Podlieha tento dar zrážkovej dani podľa § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“)?

Lekár [s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“)] sa zúčastnil v roku 2016 odborného podujatia, ktoré bolo sústavným vzdelávaním podľa § 42 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“). Toto odborné podujatie bolo sponzorované výrobcom dietetických potravín. Lekár neplatil registračný poplatok, dopravu, ubytovanie a stravu poskytnutú organizátorom podujatia, ktorý konal v postavení tretej osoby [držiteľ podľa § 2 písm. y) ZDP]. Ktoré príjmy je lekár povinný sám zdaniť zrážkovou daňou?

Farmaceutická spoločnosť uhradila v roku 2016 súkromnému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti: faktúru za prenájom priestorov, v ktorých sa uskutočnil odborný seminár zamestnancov spoločnosti, odmenu lektora, odmenu za reklamnú službu – umiestnenie reklamného panela. Farmaceutická spoločnosť je podľa § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) pri úhrade uvedených faktúr povinná vybrať zrážkovú daň z príjmov. Zmenil sa od 1. januára 2016 postup pri zrazení a odvedení dane z peňažného plnenia?