Ing. Marián Drozd

V rámci účtovníctva má právnická osoba (s. r. o.) zaúčtovaný záväzok voči fyzickej osobe "XY" z dôvodu zmluvy o postúpení pohľadávky vo výške 10 000 €. Dôjde k prevodu obchodného podielu spoločnosti a novým spoločníkom v s. r. o. sa stane fyzická osoba XY. Nový spoločník by sa rozhodol o kapitalizácii tohto záväzku do ostat. kapit. fondov na účet 413. Na základe znaleckého posudku bude hodnota tejto vkladanej pohľadávky 10 000 €. Ako bude zdaňovať vkladateľ fyz. osoba XY túto tvorbu OKF v nominálnej hodnote, ak v minulosti nadobudla túto pohľadávku za 2 000 €? Rozdiel medzi 10 000 a 2 000 = 8 000 zdaní v rámci § 8 ods. 2? Predpokladám, že u právnickej osoby by malo dôjsť k zdaneniu iba v prípade, ak by dochádzalo k rozdielu medzi nominálnou hodnotou 10 000 a reálnou hodnotou, teda by sa ocenila pohľadávka v nižšej sume = to by sa potom účtovala do výnosov -daňových?

S. r. o. platiteľ DPH nedostal zaplatené v roku za poskytnutie stavebných prác. Svojim odberateľom taktiež teda nezaplatil. Kedy sa uplatňujú náklady, až po zaplatení, čiže sa odpočítajú od základu dane? Ak áno, do ktorého riadku v DP sa uvádzajú? Ak by išlo o tovar, ktorý nezaplatí, myslím, že tam musí vrátiť DU odpočítanú DPH do 3 mesiacoch. Správne? A ten zvyšok ide hneď na nákladoch, či až po zaplatení, keď si znova vypýta aj DPH od štátu?

Slovenská fyzická osoba ako nepodnikateľ kúpila byt na bývanie. Ide o riadny byt v bytovom dome na bývanie. Následne po pár mesiacoch si ho ako szčo, platiteľ DPH, zaradil do obchodného majetku, zriadil si tam prevádzku a používal ako kancelárske priestory. DPH na vstupe si pri zaradení do majetku (obstaraní do podnikania) podnikateľ neodpočítal. Ak bude podnikateľ túto nehnuteľnosť predávať, tak je potrebné, aby riešil pri predaji DPH na výstupe?

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH. Objednali sme si službu pre nášho zákazníka u dodávateľa v PL (platiteľ DPH). Dodávateľ v PL nám vystavil faktúru s dátumom dodania 29.11.2024. Miesto dodania bolo podľa § 15 zákona o DPH, faktúra bola vystavená na našu firmu bez DPH. Túto službu (opracovanie na materiáli) sme si však objednali pre nášho zákazníka – firma na SR, platiteľ DPH. Službu nášmu zákazníkovi vyfakturujeme so slovenskou DPH. Aký je správny dátum dodania, keď vystavujeme faktúru pre nášho zákazníka na SR? Vždy čakáme na potvrdenie dodacieho listu o prevzatí zákazky od nášho zákazníka na SR, vzhľadom na to, že vo väčšine prípadov ide o materiál nášho zákazníka, na ktorom sa realizuje služba opracovania. Je teda správny postup napr. v tomto prípade, ak by zákazník potvrdil prevzatie v 12/24, vystaviť mu FA s dátumom dodania 12/24? Alebo mala byt FA vystavená s dátumom dodania 29.11.2024, ako nám vyfakturoval náš poľský dodávateľ?

Objednávka z 25. 04. 2024, aj prijatá platba, ďalšia prijatá platba záloha 25.07.2024. Celkovú FA som vystavila 25.11.2024, ide o bytové družstvo, čiže som vyčíslila DPH 20 % k sume. Bolo treba vyčísliť DPH aj v prijatých zálohách v jednotlivých mesiacoch za apríl a júl, alebo je v poriadku až v 11 mesiaci, kde som ju celu dala do KV DPH a zaplatila teraz v 12 mesiaci?

Akú správnu sadzbu DPH použiť v roku 2025 pri prenájme nebytových priestorov, ak rozdeľujeme služby nájom, elektrická energia, plyn a voda? V zmluve máme uvedené cena za nájom a samostatne cena za energie ako preddavok, pričom sa energie následne vyúčtujú. 

Sme sociálny podnik - stavená činnosť, platiteľ DPH, fakturujeme spoločnostiam, platiteľom DPH, stavebné práce s prenosom daňovej povinnosti. Ako správne uvádzať informáciu o DPH na faktúrach pre odberateľa? Má vymeriavať DPH z 10 % sadzby DPH, alebo z 20 % sadzby DPH v roku 2024? Ako to bude v roku 2025? Nakoľko, ak fakturujeme pre neplatiteľov DPH, tak fakturujeme so zníženou sadzbou DPH (10 %). Ako je to v opačnom prípade pri nadobudnutí služby s prenosom daňovej povinnosti?

Od roku 2025 pri nákupoch do výšky 400 € (vrátane DPH) bude naďalej možné uplatniť si odpočet DPH bez nutnosti vystavenia faktúry. Pri vyšších sumách však bude potrebné žiadať od dodávateľa riadnu faktúru, aby bol odpočet možný. Pôjdem do predajne Nay alebo Merkury Market, zaplatím v hotovosti 600 €. Zabudnem žiadať riadnu faktúru, vystavia mi bloček, DPH nemôžem odpočítať, to je jasné. Do daňových výdavkov s. r. o. si môžem dať tento bloček? Pôjdem do predajne Nay alebo Merkury Market, zaplatím v hotovosti 600 €. Ak sa identifikujem ako zdaniteľná osoba (s. r. o.- napr. prinesiem im výpis z OR ) sú oni povinní vystaviť riadnu faktúru? Nebudú si vymýšľať, že nie sú povinní a že stačí bloček? 

Objednávka z 25. 11. 2024, odoslaná platba 25. 11., prišla mi vystavená FA z prijatej platby 30. 11. Do výkazu DPH 11? Následne vystavená FA 6. 12. 2024 za poskytnuté služby, vlastne už neslúži v účtovníctve k "ničomu"? Neúčtujem nič, iba založím k dokladom? Alebo je správne, ako som to robila doteraz, že som až klasickú FA 6. 12. 2024 účtovala aj s DPH a dala do 12. mesiaca. Ak sa doplácala rozdiel v cene, odpočítala som zálohu z celkovej fakturovanej sumy aj s DPH a dala do výkazu DPH celu sumu za 12. mesiac. Či je potrebné rozdeliť to na 11. mesiac zálohu a v 12. mesiaci doplatok?

Spoločnosť s r. o., ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty vyrába a predáva zmrzlinu. Spoločnosť vlastní kamennú prevádzku, v ktorej vyrobenú zmrzlinu predáva. Zákazníci majú možnosť zmrzlinu skonzumovať v tejto prevádzke s tým, že môžu sedieť pri stolíkoch. Je možné výrobu a predaj zmrzliny na okamžitú konzumáciu považovať za reštauračné a stravovacie služby, na ktoré sa vzťahuje znížená sadzba dane z pridanej hodnoty?

Slovenská PO má príjem od svojej dcérskej spoločnosti (v ktorej vlastní 55 % na ZI) s domicilom v ČR úrokový príjem z dlhopisov (ktorý je vyplácaný z ČR sadzbou 0 %) napr. vo výške 100 000 EUR a zároveň táto slovenská spoločnosť predáva svoje služby v SR, napr. vo výške 20 000 EUR. Na účely zdanenia sadzbou 15 % je potrebné brať do úvahy aj príjem so splácania úroku ? Ako je chápané takéto splácanie, resp. príjem úroku pre aplikáciu sadzby 15 % dane pre PO?

Ak v súvislosti s poskytnutím služby vznikajú iné náklady, napr. amortizácia a podobne, zahŕňajú sa tieto náklady do jedného základu dane spolu s dodaním služby a podliehajú rovnakému daňovému režimu ako dodanie služby? Je toto tvrdenie správne?

Spoločnosť predáva tovar prostredníctvom e-shopu. Tovar zasiela aj do iných členských štátov Európskej únie (napríklad do Českej republiky alebo do Rakúska). Vo faktúrach spoločnosť uvádza položky za tovar a položku za dopravu. Ako má spoločnosť správne vykázať druh dodania v daňovom priznaní OSS položky za tovar a položku za poštovné? Je to spoločne ako tovar - GB?

Spoločnosť (s.r.o., platiteľ DPH) vyrába a predáva zmrzlinu v kamennej prevádzke s možnosťou sedenia a konzumovania zmrzliny na mieste. Je možné výrobu a predaj zmrzliny na okamžitú konzumáciu považovať za reštauračné a stravovacie služby, na ktoré sa vzťahuje znížená sadzba DPH?

Spoločnosť predáva sáčky (nemá e-shop). Niektoré rozváža vlastným autom, iné zasiela kuriérom. Pri zasielaní kuriérom, dostane od neho doklad o prevzatí tovaru. Na faktúre spoločnosť uvádza ako dátum dodania, deň keď kuriér prevezme tovar. Je tento postup správny? (Dátum prevzatia tovaru zákazníkom nemá odkiaľ zistiť.)

Naša materská spoločnosť v Číne vyšle svojich zamestnancov na rozbehnutie výroby na Slovensku. Môžeme si uznať daňové výdavky na ich ubytovanie, stravovanie a dopravu? Je potrebné mať zmluvu na tieto výdavky medzi nami ako spoločnosť s. r. o. so sídlom na Slovensku a materskou spoločnosťou ?

Zahraničná spoločnosť realizovala stavebné práce na Slovensku ešte v roku 2022, odberateľom prác bola tiež zahraničná spoločnosť, ktorá je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"). Zhotoviteľ vyhotovil faktúru nesprávne s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby, pretože nie sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 69 ods. 2 zákona o DPH, lebo príjemca služby nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň. Zhotoviteľ plánuje vybaviť oneskorenú registráciu za platiteľa DPH a po registrácii vystaviť opravnú faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH s aktuálnym dátumom vystavenia a pôvodným dátumom dodania. Môže vystaviť zhotoviteľ opravnú faktúru s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby podľa § 69 ods. 12 písm. j) s uvedením svojho nového IČ DPH aj za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane? V tomto prípade by daňové priznanie za mimoriadne obdobie neobsahovalo žiadne údaje a zahraničná osoba nie je povinná podať kontrolný výkaz za toto obdobie. Je náš predpoklad a uvedený postup správny? Uvedie odberateľ opravnú faktúru v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave podľa § 25 ods. 3 zákona o DPH, alebo podá dodatočné daňové priznanie za obdobie podľa pôvodného dátumu dodania služby?

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH, plánuje kúpiť nehnuteľnosť v Chorvátsku. Nehnuteľnosť je nová a obstaraná bude od chorvátskeho developera, platiteľa DPH v Chorvátsku. Slovenská firma plánuje uvedenú nehnuteľnosť používať na krátkodobý prenájom pre turistov. Akým spôsobom sa vysporiada DPH pri obstaraní, respektíve aká je možnosť odpočtu DPH v slovenskej firme? Akým spôsobom sa budú zdaňovať výnosy z prenájmu v slovenskej firme, respektíve zdaňujú sa takéto výnosy v SR, keďže majiteľom nehnuteľnosti bude firma, ktorá má sídlo v tuzemsku?

Predávame tovar prostredníctvom e-shopu. Tovar zasielame aj do iných členských štátov EÚ (Česko, Rakúsko). Vo faktúrach máme uvedené položky za tovar a položku za dopravu. Ako správne vykázať druh dodania v daňovom priznaní OSS položky za tovar a položku za poštovné? Je to spoločne ako tovar - GB?

Ak v súvislosti s poskytnutím služby vznikajú iné náklady, napr. amortizácia a podobne, zahŕňajú sa tieto náklady do jedného základu dane spolu s dodaním služby a podliehajú rovnakému daňovému režimu ako dodanie služby? Je toto tvrdenie správne?