Ing. Zdenka Jablonková

Zamestnanci tuzemskej firmy, registrovaného platiteľa DPH sa zúčastnili konferencie/seminára v Írsku. Na konferenciu sa prihlasovali prostredníctvom internetu, cena bola určená pre jedného účastníka. Podľa počtu účastníkov vynásobené cenou za osobu bola vystavená faktúra od organizátora – Írskeho platiteľa dane. Na faktúre bola uvedená írska daň. Podľa vyjadrenia slovenskej daňovej správy platí: „V zmysle ustanovenia § 16 ods. 3 zákona o DPH, miestom dodania služieb v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podujatia, ako sú výstavy a veľtrhy, a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak sú tieto služby dodané zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto podujatia skutočne konajú. Pokiaľ sa kultúrne, vedecké, vzdelávacie, umelecké alebo iné podujatia poskytujú širokej verejnosti, prípadne zdaniteľnej alebo inej ako zdaniteľnej osobe a sú spojené so vstupným (resp. poplatok na 1 účastníka), miesto dodania takto poskytnutej služby sa určí v zmysle § 16 ods. 3 zákona o DPH. V prípade, že sa kultúrne, vedecké, vzdelávacie, umelecké alebo iné podujatia poskytujú uzatvorenému okruhu účastníkov, pričom na podujatie nie je vyberané vstupné (resp. poplatok na 1 účastníka), potom miesto dodania služby sa určí v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH.“ Na základe uvedeného si podnik po ukončení roka požiadal o vrátenie tejto dane z príslušnej Finančnej správy. Na základe zaslanej žiadosti podnik dostal odpoveď, že príslušná služba podliehala systému REVERSE CHARGE a daň nebola vrátená. Z uvedeného vyplýva, že podľa Slovenského zákona o DPH je miesto dodania tam, kde sa služba vykonala a podľa zákona príslušnej krajiny (Írsko) je tam, kde má sídlo zákazník, teda Slovensko. Ako máme upraviť účtovníctvo za neuznanú DPH z dôvodu, že bola nesprávne uvedená na faktúre podľa zákona v Írsku avšak podľa nášho zákona bola uvedená správne? Podobný prípad sa stal zo seminára konaného vo Švédsku avšak tam hneď na faktúre uviedli, že povinnosť platiť daň sa prenáša na zákazníka a službu uvedú v Súhrnom výkaze. Potrebujem poradiť, ako postupovať v týchto prípadoch, ak miesto dodania je podľa nášho zákona v krajine poskytnutia služby (§ 16 ods. 3 zákona o DPH), a podľa zákona príslušnej krajiny sa miesto dodania určí podľa sídla zákazníka?

Pri odpočítaní DPH z nakúpených PHL do áut v SR uplatňujeme paušál 80 % (pretože v rovnakom pomere účtujeme nákup PHL do daňových nákladov). Keď žiadame o refundáciu DPH v inom členskom štáte EU z PHL zakúpených v tomto štáte, máme žiadať o vrátenie len 80 % zo zaplatenej zahraničnej DPH alebo to môže byť aj 100 % ?

Zamestnanci tuzemskej firmy, registrovaného platiteľa DPH sa zúčastnili konferencie/seminára v Írsku. Na konferenciu sa prihlasovalo prostredníctvom internetu, cena bola určená pre jedného účastníka. Podľa počtu účastníkov vynásobené cenou za osobu bola vystavená faktúra od organizátora - Írskeho platiteľa dane. Na faktúre bola uvedá írska daň. Podľa vyjadrenia slovenskej daňovej správy platí - citujem : " V zmysle ustanovenia § 16 ods. 3 zákona o DPH, miestom dodania služieb v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podujatia, ako sú výstavy a veľtrhy, a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak sú tieto služby dodané zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto podujatia skutočne konajú. Pokiaľ sa kultúrne, vedecké, vzdelávacie, umelecké alebo iné podujatia poskytujú širokej verejnosti, prípadne zdaniteľnej alebo inej ako zdaniteľnej osobe a sú spojené so vstupným (resp. poplatok na 1 účastníka), miesto dodania takto poskytnutej služby sa určí v zmysle § 16 ods. 3 zákona o DPH. V prípade, že sa kultúrne, vedecké, vzdelávacie, umelecké alebo iné podujatia poskytujú uzatvorenému okruhu účastníkov, pričom na podujatie nie je vyberané vstupné (resp. poplatok na 1 účastníka), potom miesto dodania služby sa určí v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH." Na základe uvedeného si podnik po ukončení roka požiadal o vrátenie tejto dane z príslušnej finančnej správy. Na základe zaslanej žiadosti sme dostali odpoveď, že príslušná služba podliehala systému REVERSE CHARGE a daň nám nebola vrátená. Z uvedeného vyplýva, že podľa Slovenského zákona o DPH je miesto dodania tam, kde sa služba vykonala a podľa zákona príslušnej krajiny (Írsko) je tam, kde má sídlo zákazník, teda SLovensko. Ako máme upraviť účtovníctvo za neuznanú DPH z dôvodu, že bola nesprávne uvedená na faktúre podľa zákona v Írsku avšak podľa nášho zákona bola uvedená správne? Podobný prípad sa nám stal zo seminára konaného vo Švédsku avšak tam nám hneď na faktúre uviedli, že povinnosť platiť daň sa prenáša na zákazníka a službu uvedú v Súhrnom výkze. Potrebujem poradiť, ako postupovať v týchto prípadoch, ak miesto dodania je podľa nášho zákona v krajine poskytnutia služby (§ 16 ods 3 ZDPH), a podľa zákona príslušnej krajiny sa miesto dodania určí podľa sídla zákazníka (§15 ods. 1 ZDPH)?

Spoločnosť predáva zájazdy do Chorvátska. V Chorvátsku boli vystavené faktúry za ubytovanie s DPH, ktoré spoločnosť uhradila priamo v hotovosti. Následne fakturuje pobyt zákazníkovi už vrátane DPH.  Je potrebné vykonať samozdanenie alebo nie. Zájazd bol už po vstupe do EÚ.

Dobrý deň, pri odpočítaní DPH z nakúpených PHL do áut v SR, uplatňujeme paušál 80 % (pretože v rovnakom pomere účtujeme nákup PHL do daňových nákladov). Otázka znie, keď žiadame o refundáciu DPH v inom členskom štáte EU, z PHL zakúpených v tomto štáte, máme žiadať o vrátenie len 80 % zo zplatenej zahraničnej DPH, alebo to môže byť aj 100 % ?

Slovenská spoločnosť − platiteľ DPH fakturuje platiteľovi DPH z EÚ prenájom výstavných priestorov, registračný poplatok a ubytovanie počas kongresu konaného v SR. Ide o kongres zverejnený na webovej stránke. Ako bude postupovať z hľadiska DPH?

Spoločnosť doručuje balíky na dobierku a prijímatelia balíkov platia aj platobnými kartami. Svojim zákazníkom pri fakturácii služieb fakturuje aj tieto poplatky za platbu kartou, ktoré banka účtuje ku každej platbe kartou. Fakturuje sa presná hodnota, ktorá je podložená bankovým výpisom. DPH sa nefakturuje, a to podľa  ust. § 22 ods.3. zákona č. 222/2004 Z. z.  o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Koeficient sa nepočíta.

Slovenská spoločnosť - platiteľ DPH - fakturuje platiteľovi DPH z EÚ: za prenájom výstavných priestorov, registračný poplatok, ubytovanie počas kongresu konaného v SR. Ide o kongres zverejnený na webovej stránke. Ako bude postupovať z hľadiska DPH?

Spoločnosť vystavuje faktúru za prenájom pozemkov na obdobie 10 rokov a zároveň tiež dostala prijatú faktúru za prenájom pozemku na 10 rokov. Ako treba postupovať v prípade DPH? Možno považovať tento prenájom za zdaniteľné plnenie,  resp. možno si odpočítať DPH na vstupe v prípade prijatej faktúry v plnej výške, nakoľko je to až na obdobie 10 rokov?  

Spoločnosť prevádzkuje kamiónovú prepravu v zahraničí a platí mýto v jednotlivých členských krajinách EÚ. V niektorých krajinách, napr. v Rakúsku je mýto predmetom DPH, a teda spoločnosť, ktorej kartami sa platí mýto,  vystavuje faktúru s rakúskou DPH. V iných krajinách, napr. v Nemecku mýto nie je predmetom DPH a spoločnosti na Slovensko prichádzajú faktúry bez DPH. Postupuje spoločnosť správne, ak DPH z faktúr za mýto si uplatňuje v krajine, kde sa platilo, a pri faktúrach bez DPH, napr. z Nemecka nedochádza ku samozdaneniu?

Spoločnosť prevádzkuje kamiónovú prepravu v zahraničí a platí mýto v jednotlivých členských krajinách EÚ. V niektorých krajinách, napr. v Rakúsku je mýto predmetom DPH, a teda spoločnosť, ktorej kartami sa platí mýto, vystavuje faktúru s rakúskou DPH. V iných krajinách, napr. v Nemecku mýto nie je predmetom DPH a spoločnosti na Slovensko prichádzajú faktúry bez DPH. Postupuje spoločnosť správne, ak DPH z faktúr za mýto si uplatňuje v krajine, kde sa platilo, a pri faktúrach bez DPH, napr. z Nemecka nedochádza ku samozdaneniu?

Spoločnosť vystavuje faktúru za prenájom pozemkov na obdobie 10 rokov, a zároveň tiež dostala prijatú faktúru za prenájom pozemku na 10 rokov. Ako treba postupovať v prípade DPH? Možno považovať tento prenájom za zdaniteľné plnenie, resp. možno si odpočítať DPH na vstupe v prípade prijatej faktúry v plnej výške, nakoľko je to až na obdobie 10 rokov?

Slovenská firma, ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH) poskytla službu – realizáciu osvetlenia v Bratislave. Služba bola objednaná českou firmou, platiteľom DPH v Českej republike. Má slovenská firma vystaviť českej firme faktúru s DPH podľa § 16 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a musí sa firma riadiť ust. § 15 zákona o DPH, a teda uplatniť prenos daňovej povinnosti na českú firmu?

Spoločnosť zaoberajúca sa veľkoobchodom s kozmetickým tovarom poskytuje svojim odberateľom rôzne zľavy na predávaný tovar – skontá, rabaty, bonusy. V akých prípadoch sa chápe bonus poskytnutý na základe odobratého množstva tovaru ako finančný bonus, ktorý nie je zdaniteľným plnením?

Advokát sa registroval ako platiteľ DPH v júni 2012. V roku 2010 zastupoval klienta v konaní, keď ešte nebol platiteľom dane a v dohode medzi advokátom a klientom je stanovené, že právne služby advokáta poskytnuté klientovi sú splatné dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu. Trovy právneho zastúpenia neboli právoplatne priznané súdom do obdobia, kedy sa stal advokát platiteľom DPH. Podliehajú trovy právneho zastúpenia zdaneniu DPH v tom prípade, ak rozsudok bol doručený a stal sa právoplatným až v čase, keď je už advokát registrovaný ako platiteľ DPH?

Platiteľ DPH mal účtovné obdobie hospodársky rok. Mal povinnosť uplatňovať odpočítanie DPH koeficientom. V roku 2012 ukončil hospodársky rok a uskutočnil prepočet ročného koeficientu. Vedenie spoločnosti rozhodlo, že spoločnosť vstupuje do likvidácie. Za obdobie od konca hospodárskeho roka, do dňa predchádzajúcemu vstupu do likvidácie, bola podaná mimoriadna účtovná závierka. Platiteľ uplatňoval koeficient vypočítaný za obdobie hospodárskeho roka. V období likvidácie naďalej uplatňoval koeficient vypočítaný za obdobie hospodárskeho roka a na konci kalendárneho roka 2012 uskutočnil ročný prepočet koeficientu za obdobie po skončení hospodárskeho roka do konca kalendárneho roka. Postupovala spoločnosť správne?

Spoločnosť zaoberajúca sa kovoobrábaním chce predať kovový odpad (hliník, nerez, mosadz, oceľ) firme v Českej republike. Vlastným dopravným prostriedkom odpad vyvezie odberateľovi v tejto krajine. Potrebuje na to nejaké povolenie? Ako sa bude účtovať predaj odpadu u vývozcu? Zobrazuje sa tento príjem v daňovom priznaní k DPH?

Platiteľ DPH, slovenská firma poskytla službu - realizácia osvetlenia v Bratislave. Služba bola objednaná českou firmou, platiteľom DPH v ČR. Treba českej firme fakturovať s DPH, teda ide o  dodanie služby podľa § 16 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), sa musí firma riadiť ust. § 15 zákona o DPH, a teda uplatniť prenos daňovej povinnosti na českú firmu?

V rámci exekúcie je us­kutočnená dražba hnuteľných vecí povinného, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH). Kto v danom prípade uhradí DPH, ak: vydražiteľ je platiteľ DPH, vydražiteľ nie je platiteľ DPH? Dochádza v tomto prípade k prenosu daňovej povinnosti v rámci dražby z osoby povinného na vydražiteľa?

Advokát sa registroval ako platiteľ DPH v júni 2012. V  roku 2010 zastupoval klienta v konaní, keď ešte nebol a v  dohode medzi advokátom a klientom je stanovené, že právne služby advokáta  poskytnuté klientovi sú splatné dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku  súdu. Trovy právneho zastúpenia neboli právoplatne priznané súdom do momentu, ktorým sa stal advokát platiteľom DPH (pri vyčíslení  trov právneho zastúpenia klienta súdu, trovy boli vyčíslené bez DPH).  Podliehajú trovy právneho zastúpenia  zdaneniu  DPH v tom prípade, ak rozsudok bol doručený a stal sa právoplatným až v čase,  keď už  je advokát registrovaný ako platiteľ DPH?