Cieľom príspevku je analýza uplatňovania reálnej hodnoty ako oceňovacej veličiny v účtovníctve podnikateľskej účtovnej jednotky účtujúcej a vykazujúcej podľa slovenských právnych predpisov podľa stavu k 1. januáru 2009.
Štvrtá smernica Rady Európskej únie o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločnostíumožňuje členským štátom Európskej únie povoliť alebo vyžadovať buď od všetkých spoločností alebo od určitých skupín spoločností oceňovanie vybraných druhov majetku a záväzkov reálnou hodnotou (angl. „fair value”; prekladá sa aj „objektívna hodnota”). Na základe Nariadenia komisie (ES) č. 1725/2003 o prijatí určitých medzinárodných účtovných noriem v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem sa súčasťou práva Európskej únie v oblasti účtovníctva stali i Medzinárodné štandardy finančného vykazovania (IFRS). Právna úprava účtovníctva, vrátane právnej úpravy účtovníctva podnikateľských účtovných jednotiek, vychádza v oblasti reálnej hodnoty predovšetkým z IFRS.
Cieľom tohto príspevku je analýza uplatňovania reálnej hodnoty ako oceňovacej veličiny v účtovníctve podnikateľskej účtovnej jednotky účtujúcej a vykazujúcej podľa slovenských právnych predpisov podľa stavu k 1. 1. 2009. V príspevku sa nezaoberáme použitím reálnej hodnoty v konsolidovanej účtovnej závierke.
Dňom ocenenia je deň, v ktorom je účtovná jednotka povinná určiť konkrétnemu druhu majetku a konkrétnemu záväzku prislúchajúcu oceňovaciu veličinu v eurách po zaokrúhlení na eurocenty (matematicky). Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve”):
„Účtovná jednotka je povinná oceňovať majetok a záväzky ku dňu ocenenia, a to:
- ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu spôsobmi podľa § 25,
- ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka spôsobmi podľa § 27,
- k inému dňu v priebehu účtovného obdobia spôsobom podľa § 27, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu.“
Zákon o účtovníctve sa odvoláva na tieto osobitné predpisy:
- zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.,
- zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v z. n. p.,
- zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o kolektívnom investovaní“).
Z hľadiska podnikateľskej účtovnej jednotky oceňovanie k inému dňu v priebehu účtovného obdobia [§ 24 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve] nie je zaujímavé, preto sa mu ďalej nebudeme venovať.
DEŇ OCENENIA
V SR sa ako základný (prvotný) princíp oceňovania uplatňuje princíp historickej ceny. V súvislosti s použitím konkrétnych oceňovacích veličín to znamená, že majetok a záväzky sa pri prvotnom ocenení oceňujú:
- obstarávacou cenou (obstarané kúpou),
- vlastnými nákladmi (vytvorené vlastnou činnosťou),
- menovitou hodnotou (ak ju má uvedenú alebo na ňu znie).
Majetok, ktorý pri obstaraní nebol ocenený obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi alebo menovitou hodnotou, sa ocení reprodukčnou obstarávacou cenou (bezodplatne nadobudnutý majetok; dlhodobý nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou, ak sú vlastné náklady vyššie ako reprodukčná obstarávacia cena; príchovky a prírastky zvierat, ak nie je možné zistiť vlastné náklady; majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania; inventarizačný prebytok).
Oceňovanie majetku a záväzkov uplatnením historického princípu má výhodu v tom, že je preukázateľné na základe účtovných dokladov z obdobia obstarania majetku a vzniku záväzku. Podľa tohto princípu obstarávacia cena (vrátane reprodukčnej obstarávacej ceny) a vlastné náklady tvoria hornú hranicu ocenenia, nad ktorú nie je možné ocenenie zvyšovať. Majetok, ktorého hodnota sa používaním znižuje, sa odpisuje; ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku v porovnaní s doterajším ocenením v účtovníctve (ide o ocenenie v obstarávacej cene, vlastných nákladoch, reprodukčnej obstarávacej cene, menovitej hodnote a ak ide o odpisovaný majetok, toto ocenenie sa znižuje o vytvorené oprávky), účtujú sa opravné položky. Oceňovacia veličina, ktorá zohľadňuje oprávky a opravné položky majetku a ktorou je majetok ocenený vo viacerých zložkách (napr. obstarávacia cena mínus oprávky mínus opravné položky), je jeho účtovná hodnota.
V súčasnom období existujú druhy majetku, ktorých ocenenie v účtovníctve účtovnej jednotky je nižšie, než by bola suma, za ktorú by tento majetok účtovná jednotka predala. Typické príklady takéhoto majetku sú pozemky, stavby, byty a nebytové priestory. Z dôvodu aplikácie zásady opatrnosti v spojení s realizačným princípom sa takýto majetok v SR nesmie oceniť vyššou cenou, ako je jeho ocenenie v účtovníctve účtovnej jednotky. Rozdiel medzi historickou cenou (po zohľadnení oprávok, ak ide o odpisovaný majetok) a jeho možnou vyššou predajnou cenou sa prejaví ako zisk až pri predaji (realizácii) majetku; takýto majetok sa v účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá postupuje podľa slovenskej právnej úpravy, nesmie oceňovať reálnou hodnotou.
V určitých prípadoch však zákon o účtovníctve prikazuje oceňovať majetok a záväzky reálnou hodnotou už pri vzniku účtovného prípadu. Ide predovšetkým o úpravu hodnoty majetku a záväzkov pri jeho nadobudnutí vkladom do podniku, kúpou podniku alebo jeho časti, pri nadobudnutí zámenou, ale tiež o cenné papiere a komodity, s ktorými sa obchoduje. Ocenenie takýchto druhov majetku a záväzkov závisí do veľkej miery od podmienok na trhu nehnuteľností, resp. na trhu cenných papierov. Rovnaké dôvody vedú k oceňovaniu reálnou hodnotou aj ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (riadna, mimoriadna aj priebežná).
Vzhľadom na to, že v zákone o účtovníctve nie je uvedená definícia reálnej hodnoty, uvedieme definíciu podľa IFRS:
Reálna hodnota je suma, za ktorú by mohlo byť aktívum vymenené alebo záväzok vyrovnaný v nezávislej transakcii medzi informovanými dobrovoľne súhlasiacimi stranami.
Ako vyplýva z uvedenej definície, je v nej použitý podmieňovací spôsob (... za ktorú by mohlo byť ...), čo znamená, že účtovná jednotka transakciu neuskutočňuje naozaj, ale majetok a záväzky oceňuje za predpokladu, že by k tejto transakcii došlo v budúcnosti. Reálna hodnota odráža podmienky predpokladané v budúcnosti, čím sa zásadne líši od súčasnej hodnoty, ktorá odráža podmienky ku dňu oceňovania.
V SR sa podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve reálnou hodnotou rozumie:
- trhová cena,
- ocenenie kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca v prípade, že trhová cena nie je k dispozícii alebo nevyjadruje správne reálnu hodnotu,
- ocenenie ustanovené podľa § 95 zákona o kolektívnom investovaní, ak nie je možné postupovať podľa písmen a) a b).
Ak nie je možné ku dňu ocenenia spoľahlivo určiť reálnu hodnotu, považuje sa za reálnu hodnotu ocenenie spôsobmi podľa § 25 zákona o účtovníctve.
Z uvedeného vyplýva, že v SR síce nie je spoločná definícia reálnej hodnoty, ale je obsahovo vymedzená inými oceňovacími veličinami, ktoré sa používajú v stanovenej postupnosti.
Trhová cena je v zákone o účtovníctve definovaná len vo vzťahu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (ku dňu vzniku účtovného prípadu nie je osobitná definícia reálnej hodnoty). Podľa § 27 ods. 3 cit. zákona:
- záverečná cena vyhlásená na burze v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b), ak trh s príslušným majetkom, ktorý burza organizuje, je aktívnym trhom; ak v tento deň cena vyhlásená nebola, použije sa bezprostredne predchádzajúca záverečná cena vyhlásená najskôr desiaty deň pred týmto dňom, alebo ak táto cena nie je dostupná,
- najpočetnejšia cena ponuky na inom aktívnom trhu v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b); ak v tento deň na trhu nebola cena ponuky, použije sa cena z bezprostredne predchádzajúceho dňa, v ktorom bola cena ponuky, najskôr z desiateho dňa pred ňom podľa § 24 ods. 1 písm. b).”
Aktívny trh je trh, na ktorom (§ 27 ods. 4 zákona o účtovníctve):
- sa obchoduje s majetkom podľa druhu majetku s podobnými vlastnosťami za obdobných podmienok,
- sú obvyklé osoby ochotné kúpiť alebo predať a
- informácia o cenách na ňom je dostupná verejnosti.
Všetky tri charakteristiky aktívneho trhu musia byť splnené súčasne.
Ak sa s majetkom neobchoduje na tuzemskej burze, ale obchoduje sa s ním na zahraničných regulovaných verejných trhoch, rozumie sa trhovou cenou záverečná cena vyhlásená na rozhodujúcom regulovanom trhu. Ak sa na rozhodujúcom regulovanom trhu s majetkom, ktorý je predmetom ocenenia, v deň ocenenia neobchodovalo, rozumie sa trhovou cenou najvyššia cena zo záverečných cien, vyhlásená na zahraničných regulovaných verejných trhoch, na ktorej je účtovnej jednotke dostupná účasť na obchodovaní.
Trhová cena teda existuje len vtedy, ak existuje burza alebo iný aktívny trh s príslušným majetkom (aj keď v zákone o účtovníctve sa neuvažuje s aktívnym trhom so záväzkami, prakticky sa môže obchodovať aj so záväzkami). Trhovú cenu si nestanovuje sama účtovná jednotka, ale je určená trhom: dopytom a ponukou na ňom. Za trhovú cenu považuje účtovná jednotka trhovú cenu, ktorú určuje tuzemská burza aj zahraničné regulované trhy, ktoré sú aktívne a účtovná jednotka má na ne prístup.
Kvalifikovaný odhad (§ 27 ods. 6 zákona o účtovníctve) predstavuje súhrn všetkých budúcich výdavkov alebo príjmov pri použití najčastejšie sa vyskytujúcej úrokovej miery pre podobný nástroj emitenta s podobným ohodnotením alebo úrokovej miery, ktorá menovitú hodnotu tohto nástroja znižuje o úrokovú zrážku tohto nástroja na cenu, za ktorú by sa tento nástroj predal. Kvalifikovaný odhad sa viaže na zákon o cenných papieroch (týka sa ocenenia finančných nástrojov) a predstavuje exaktne vypočítanú sumu, ktorá sa považuje za reálnu hodnotu. V ostatných prípadoch (okrem tých, ktoré sa viažu na zákon o cenných papieroch) sa kvalifikovaným odhadom rozumie aj iný odborný odhad (§27 ods. 7 zákona o účtovníctve). Iný odborný odhad je stanovenie reálnej hodnoty na základe poznatkov a úsudku konkrétnej účtovnej jednotky. Stanovenie reálnej hodnoty v tomto prípade záleží od konkrétnych podmienok v konkrétnej účtovnej jednotke, nedá sa preň stanoviť všeobecný postup. Posudok znalca nie je v zákone o účtovníctve definovaný, za predpokladu, že ide o posudok súdneho znalca, tento bude pri stanovení reálnej hodnoty postupovať podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v z. n. p.
- majetok a záväzky nadobudnuté:
- vkladom podniku alebo jeho časti,
- kúpou podniku alebo jeho časti,
- zámenou,
- cenné papiere určené na obchodovanie (od 1. 1. 2008),
- komodity, s ktorými sa obchoduje na verejnom trhu, ktoré účtovná jednotka sama nevyrobila a nadobudla ich na účel ich ďalšieho predaja na verejnom trhu (napr. obilie, drahé kovy, bavlna, ropa, plyn). Od 1. 1. 2008 sa za komodity považujú aj nakúpené emisné kvóty, s ktorými sa obchoduje na verejnom trhu a ktoré účtovná jednotka nadobudla na účel ich ďalšieho predaja na verejnom trhu.
Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa v podnikat