Predbežné opatrenie ako jeden zo zabezpečovacích inštitútov upravených v § 15a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. slúži na posilnenie procesu vymáhania daňových nedoplatkov. Týmto inštitútom správca dane počas daňovej kontroly obmedzuje dispozičné právo kontrolovaného daňového subjektu s jeho majetkom.
Predbežné opatrenie
Predbežné opatrenie ako jeden zo zabezpečovacích inštitútov upravených v § 15a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní“) slúži na posilnenie procesu vymáhania daňových nedoplatkov. Týmto inštitútom správca dane počas daňovej kontroly obmedzuje dispozičné právo kontrolovaného daňového subjektu s jeho majetkom.
Od 1. septembra 2007 podľa zákona č. 215/2007 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o správe daní (ďalej len „novela zákona“), je možné inštitút predbežného opatrenia využiť aj pri miestnom zisťovaní predovšetkým v tých prípadoch, keď na základe operatívnych zistení vyjdú najavo skutočnosti, ktoré odôvodňujú následný výkon daňovej kontroly. Predbežné opatrenie pri miestnom zisťovaní v praxi vo väčšej miere využije správca dane – colný úrad v oblasti spotrebných daní. Zákon o správe daní dáva správcovi dane možnosť v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie účelu daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania uložiť kontrolovanému daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo strpel. Správca dane ho ukladá rozhodnutím, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Pokiaľ by daňový subjekt konal v rozpore s obmedzením uloženým v rozhodnutí o predbežnom opatrení, jeho úkony by boli zo zákona neplatné. K uloženiu predbežného opatrenia správca dane môže pristúpiť kedykoľvek po začatí daňovej kontroly alebo v priebehu miestneho zisťovania z dôvodu zabezpečenia určitej nemennosti vlastníckych pomerov daňového subjektu za účelom úhrady budúcej daňovej povinnosti, resp. za účelom úspešného vymoženia prípadného daňového nedoplatku. Je len na úvahe správcu dane, či podľa okolností prípadu využije zákonnú možnosť a v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie účelu daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania predbežné opatrenie uloží alebo nie. Pri jeho ukladaní však správca dane musí brať ohľad nielen na ochranu právom chránených záujmov štátu, ale aj na oprávnené záujmy daňového subjektu.
Predmetom predbežného opatrenia môžu byť veci hnuteľné alebo nehnuteľné, ako aj práva (napríklad právo na vyplatenie poistného plnenia) v rozsahu, ktorý by mal byť primeraný predpokladanej výške dorubenej dane. Bolo by v rozpore so základnými zásadami daňového konania a určite neprimerané, keby správca dane pristúpil hneď po začatí daňovej kontroly k uloženiu predbežného opatrenia na všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok daňového subjektu, prípadne by predbežným opatrením zakázal kontrolovanému daňovému subjektu, ktorého predmetom podnikania sú napríklad prepravné služby, disponovať všetkými motorovými vozidlami. Takéto konanie správcu dane by mohlo byť kvalifikované ako marenie podnikania, ak by výsledkom daňovej kontroly bolo dorubenie dane len v nepatrnej výške a mohlo by byť dôvodom, aby si daňový subjekt uplatnil náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v z. n. p. Zákon o správe daní upravuje postup správcu dane pri strate účinnosti predbežného opatrenia odlišne od postupu v prípade, že pominul dôvod na jeho uloženie.
Ak výsledkom daňovej kontroly je dorubenie dane alebo jej rozdielu, predbežné opatrenie stráca účinnosť až dňom úplného zaplatenia daňového nedoplatku, pričom pod zaplatením je potrebné rozumieť aj kompenzáciu preplatku s prípadným nedoplatkom evidovaným správcom dane (pozri § 63 ods. 2 zákona o správe daní). Ak by daňový subjekt uhradil rozdiel dane len sčasti, správca dane rozhodnutie o predbežnom opatrení čiastočne zruší. V zmysle platnej právnej úpravy predbežné opatrenie stratí účinnosť aj dňom vzniku záložného práva. Ak predbežné opatrenie stratí účinnosť, správca dane rozhodnutie nevydáva, ale písomne o ňom upovedomí daňový subjekt. Rozhodnutie o zrušení predbežného opatrenia vydáva správca dane vtedy, keď pominul dôvod, pre ktorý bolo správcom dane uložené. Dôvodom zrušenia predbežného opatrenia môže byť napríklad skutočnosť, že správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly zistil, že daň priznaná daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní sa neodchyľuje od dane ním zistenej v daňovej kontrole, z čoho vyplýva, že daňový subjekt nemá nedoplatok a teda nie je dôvod ani na uloženie predbežného opatrenia.
Vzor č. 1 – Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia:
1Daňový úrad: .......... 1Daňové riaditeľstvo SR (pracovisko): .......... Číslo: .......... Dátum: ..........
Rozhodnutie o predbežnom opatrení
1Daňový úrad
1Daňové riaditeľstvo SR pracovisko .......... na základe zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v z. n. p. a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p., vydáva toto rozhodnutie:
1Daňový úrad 1Daňové riaditeľstvo SR pracovisko .......... podľa § 15a zákona č. 511/1992 Zb. v z. n. p. nariaďuje daňovému subjektu .......... predbežné opatrenie spočívajúce v .......... (uviesť konkrétne čo má daňový subjekt vykonať, čoho sa má zdržať, alebo čo má subjekt strpieť, napr. ukladá zákaz nakladania s majetkom – uviesť konkrétne majetok, pri nehnuteľnosti jej presnú identifikáciu podľa listu vlastníctva) v rozsahu ......... (vymedziť, ak je potrebné ho špecifikovať) nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie dosiahnutia účelu daňovej kontroly na dani .......... až do ...