V príspevku porovnávame zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti v dvoch krajinách v Českej republike a v Slovenskej republike. Prvá časť článku rozoberá legislatívny pohľad na problematiku zdaňovania príjmov zo závislej činnosti v ČR. Druhá časť je komparáciou zdaňovania príjmov zo závislej činnosti v obidvoch republikách, t. j. v ČR a v SR. Teoretická časť je doplnená výpočtami príkladov, ktoré konkretizujú a vysvetľujú rozdiely medzi zdaňovaním príjmov zo závislej činnosti v jednotlivých krajinách.
V príspevku porovnávame zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti v dvoch krajinách v Českej republike a v Slovenskej republike. Prvá časť článku rozoberá legislatívny pohľad na problematiku zdaňovania príjmov zo závislej činnosti v ČR. Druhá časť je komparáciou zdaňovania príjmov zo závislej činnosti v obidvoch republikách, t. j. v ČR a v SR. Teoretická časť je doplnená výpočtami príkladov, ktoré konkretizujú a vysvetľujú rozdiely medzi zdaňovaním príjmov zo závislej činnosti v jednotlivých krajinách.
Platná legislatíva v Českej republike v roku 2007
Príjmy zo závislej činnosti v súčasnosti poberá najväčšia časť subjektov (zamestnancov) v ČR. V ČR príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky v súčasnosti rieši zákon č. 586/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „český zákon“)v § 6 – Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky.
Špecifikom závislej činnosti je skutočnosť, že pri výkone práce daňovník je povinný dodržiavať pokyny a príkazy zamestnávateľa, pre ktorého vykonáva prácu. Funkčnými požitkami sú odmeny za výkon funkcie vybraného okruhu daňovníkov, napríklad poslancov, členov vlády a pod.
Samostatným základom dane (ZD) zdaňovaným osobitnou sadzbou dane 15 % sú príjmy, ktorých úhrnná výška u jedného zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci sumu 5 000 Kč.
Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi bezplatne vozidlo, ktoré je jeho majetkom, na používanie na služobné aj súkromné účely, považuje sa takto poskytnuté vozidlo za príjem zamestnanca, ktorého výška je odvodená od obstarávacej ceny vozidla. Príjem zamestnanca je v tomto prípade vo výške 1 % z obstarávacej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia vozidla, najmenej však 1 000 Kč.
Príjmami zo závislej činnosti sú aj naturálne príjmy a požitky. Ak napríklad zamestnanec má pridelený bezplatne podnikový byt, do ZD sa zahrnie nájomné za byt platí. Rovnako sa do základu dane zahrnie aj rozdiel medzi zvýhodnenou cenou pre zamestnanca a cenou obvyklou.
Medzi príjmy zo závislej činnosti, ktoré nie sú predmetom dane, patria napríklad:
- náhrady cestovných výdavkov,
- hodnota osobných ochranných pracovných prostriedkov, hygienických, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov,
- sumy prijaté zamestnancom preddavkovo od zamestnávateľa, aby ich v jeho mene vydal a podobne.
Medzi príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú najčastejšie oslobodené od dane, patria napríklad:
- výdavky vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov,
- hodnota stravy a nealkoholických nápojov poskytovaných na pracovisku,
- sumy poskytnuté z fondov tvorených zo zisku, odstupné,
- príspevok zamestnávateľa na dôchodkové pripoistenie, maximálne do výšky 5 % z vymeriavacieho základu,
- súkromné životné poistenie hradené zamestnávateľom (maximálne 12 000 Kč) atď.
Zamestnanec, poberateľ príjmov zo závislej činnosti podľa § 6 českého zákona, môže mať viacerých zamestnávateľov. Len u jedného z nich, u tzv. hlavného zamestnávateľa si však môže uplatniť nárok na:
- nezdaniteľné časti ZD podľa § 15 českého zákona,
- úľavu na dani podľa § 35ba a podľa § 35c českého zákona.
Na možnosť uplatnenia uvedených nárokov je v zákone stanovená podmienka podpísať Vyhlásenie k dani podľa § 38k ods. 4 českého zákona. Vyhlásenie podľa § 38k ods. 6 je možné podpísať na jedno zdaňovacie obdobie len u jedného platiteľa dane.
Zamestnávateľ je povinný vykonať z hrubej mzdy zamestnanca zrážky:
- vo výške 8 % na sociálne poistenie,
- vo výške 4,5 % na zdravotné poistenie.
Po vykonaní zrážok – príspevkov na sociálne a zdravotné poistenie zistí čiastkový ZD, ktorý zníži o sumu nezdaniteľnej časti ZD. Takto vypočítaný ZD vynásobí príslušnou sadzbou dane a vypočíta preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 38h českého zákona o dani z príjmov.
Mesačný preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 38h českého zákona
|
Základ dane v Kč
|
Preddavok na daň v Kč
|
|
0 – 10 100
|
12 %
|
|
10 100 – 18 200
|
1 212 + 19 % zo základu presahujúceho 10 100 Kč
|
|
18 200 – 27 600
|
2 751 + 25 % zo základu presahujúceho 18 200 Kč
|
|
27 600 a viac
|
5 101 + 32 % zo základu presahujúceho 27 600 Kč
|
Pri výpočte preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti sa postupuje podľa uvedenej tabuľky.
ZD sa zaokrúhľuje na stokoruny nahor.
Výška sadzby dane je progresívne kĺzavá, čo znamená, že v príslušnom pásme ku vypočítanej dani z predchádzajúceho pásma sa pripočíta zvýšenie o priradenú zvýšenú sadzbu.
Napríklad, zamestnanec má príjem 12 000 Kč. Výpočet sa bude robiť podľa tejto schémy:
Z príjmu 10 100 je 12 % daň = 1 212 Kč
Zo sumy (12 000 – 10 100) = 1 900 Kč je 19 % = 361 Kč
Celková vypočítaná daň (preddavok) = 1 573 Kč.
Ak má zamestnanec aj ďalšieho zamestnávateľa, preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti musí byť vo výške minimálne 20 % zo zdaniteľnej mzdy (§ 38h ods. 4 českého zákona). Ak zdaniteľná mzda u ďalšieho zamestnávateľa je do 5 000 Kč, ide o samostatný ZD a dochádza ku zdaneniu zrážkovou daňou vo výške 15 % a daň je vysporiadaná.
Daňový bonus
S účinnosťou od roku 2005 je novo zavedené daňové zvýhodnenie na dieťa (§ 35c českého zákona), ktoré môže byť vo forme úľavy na dani, poprípade daňového bonusu. Daňové zvýhodnenie na dieťa je vlastne znížením dane vo výške 6 000 Kč na každé vyživované dieťa za rok. Pokiaľ ide o dieťa, ktoré je držiteľom preukazu ZŤP/P, zníženie je vo výške 12 000 Kč.
Daňové zvýhodnenie sa odlišuje od iných tým, že sa uplatňuje rovnako u podnikateľa – fyzickej osoby, ako aj u zamestnanca (u podnikateľa v daňovom priznaní). Pokiaľ daňovníkova daňová povinnosť je nižšia ako zvýhodnenie, patrí mu daňový bonus. To znamená, že o zvýhodnenie na dieťa sa zníži vypočítaná daň až do nuly. Ak vypočítaná daň nebola dostatočne vysoká – nepostačuje, aby pokryla celé zníženie dane, daňovník má nárok na daňový bonus, t. j. právo požiadať štát (v zastúpení daňový úrad), aby mu doplatil zvyšnú časť úľavy.
Daňové zvýhodnenie na dieťa môže uplatňovať iba daňovník, ktorý spĺňa zákonom predpísané podmienky (napríklad, že žije v spoločnej domácnosti s dieťaťom).
Podmienky a limity na priznanie daňového bonusu:
- bonus sa poskytne maximálne na 5 detí, t. j. 30 000 Kč, minimálne 100 Kč,
- nerezident (aj zamestnanec zo Slovenska) musí splniť podmienku, aby úhrn všetkých jeho príjmov (bez
- oslobodených a podliehajúcich zrážkovej dani) bol najmenej vo výške 90 % zo všetkých príjmov,
- musí byť splnená podmienka vyživovaného dieťaťa,
- daňové zvýhodnenie