Celkovú výšku výsledku hospodárenia výrazným spôsobom ovplyvňuje daň z príjmov, ktorá je súčasťou nákladov podniku. Daň z príjmov tvorí splatná daň z príjmov a odložená daň z príjmov. Daň z príjmov ovplyvňuje výsledok hospodárenia po zdanení, t. j. čistý zisk (príp. stratu), ktorý je určený aj na rozdelenie medzi vlastníkov (akcionárov) formou podielu na zisku, dividend.
Celkovú výšku výsledku hospodárenia výrazným spôsobom ovplyvňuje daň z príjmov, ktorá je súčasťou nákladov podniku. Daň z príjmov tvorí splatná daň z príjmov a odložená daň z príjmov. Daň z príjmov ovplyvňuje výsledok hospodárenia po zdanení, t. j. čistý zisk (príp. stratu), ktorý je určený aj na rozdelenie medzi vlastníkov (akcionárov) formou podielu na zisku, dividend.
Podľa opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) sa v účtovníctve zisťuje:
- výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov (ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 okrem účtov 591, 592, 593, 594, 595 a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov) a
- výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov – účtovný výsledok hospodárenia (ako rozdiel celkových výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a celkových nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5).
Postup výpočtu výsledku hospodárenia po zdanení v účtovníctve:
Výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov
– splatná daň z príjmov
+/– odložená daň z príjmov
= Výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov.
Odložená daň z príjmov je významným nástrojom objektivizácie výsledku hospodárenia. Ovplyvňuje výšku vykázaného výsledku hospodárenia po zdanení, ktorý je jedným zo vstupných údajov pre výpočet mnohých finančných ukazovateľov, najmä ukazovateľov rentability. Tieto ukazovatele sa používajú k porovnaniu výnosnosti medzi jednotlivými podnikmi – bez jej zahrnutia do výsledku hospodárenia by mohlo dôjsť k skresleniu výsledkov porovnateľných finančných analýz.
Odložená daň nemá vplyv na splatnú daň z príjmov. Neuvádza sa v daňovom priznaní, neplatí sa daňovému úradu. Slúži k priradeniu daňového nákladu do správneho účtovného obdobia, t.j. do obdobia, s ktorým tieto skutočnosti časovo a vecne súvisia bez ohľadu na moment ich zaplatenia a bez ohľadu na moment ich zohľadnenia pri výpočte dane z príjmov.
Príčiny vzniku odloženej dane z príjmov
Daňová legislatíva chápe náklady a výnosy z iných hľadísk ako účtovná legislatíva, ktorá rešpektuje verný a pravdivý obraz uskutočnených transakcií a udalostí. Daňový zákon (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. – ďalej len „ZDP“) akcentuje ich daňovú uznateľnosť resp. neuznateľnosť vo vzťahu k výpočtu splatnej dane. V niektorých prípadoch daňový zákon uznáva výnosy a náklady zachytené v účtovníctve pri výpočte základu dane a splatnej dane z príjmov, avšak v inom období ako sa o nich účtovalo. V dôsledku toho vznikajú rozdiely medzi výsledkom hospodárenia pred zdanením a zdaniteľným ziskom (základom dane). Tieto rozdiely môžu byť:
- trvalé – sú rozdiely medzi výsledkom hospodárenia pred zdanením a základom dane z príjmov v dôsledku toho, že niektoré náklady a výnosy zachytené v účtovníctve, nie sú podľa ZDP v bežnom ani v iných zdaňovacích obdobiach súčasťou základu dane z príjmov. Tieto rozdiely sa nezohľadňujú pri výpočte odloženej dane:,
- dočasné – sú rozdiely medzi výsledkom hospodárenia pred zdanením a základom dane z príjmov v dôsledku rozdielu medzi účtovnou hodnotou majetku a záväzku a ich daňovou základňou t. j. hodnotou zistenou podľa ZDP (ocenením majetku a záväzku na daňové účely).
Odložená daň z príjmov sa zisťuje zo všetkých dočasných rozdielov, ktoré vznikajú z rozdielneho účtovného a daňového pohľadu na položky majetku a záväzkov zachytené v účtovníctve a budú mať daňové dôsledky v budúcom období.
Dočasné rozdiely môžu byť:
- zdaniteľné (pripočítateľné), t. j. dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť zdaniteľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov (zvýšia základ dane z príjmov),
- odpočítateľné, t. j.dočasné rozdiely, ktoré v budúcich obdobiach budú tvoriť odpočítateľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov (znížia základ dane z príjmov).
Zdaniteľné dočasné rozdiely, ktoré vedú k vzniku odloženého daňového záväzku vznikajú vtedy, ak je
- účtovná hodnota majetku vyššia ako jeho daňová základňa,
- účtovná hodnota záväzku nižšia ako jeho daňová základňa.
Takáto situácia vznikne, ak:
- náklady ovplyvňujú základ dane skôr ako sa o nich účtuje v účtovníctve (ako ovplyvnia výsledok hospodárenia),
- výnosy ovplyvňujú základ dane neskôr, ako sa o nich účtuje v účtovníctve (ako ovplyvnia výsledok hospodárenia),
- účtovná hodnota majetku vzrástla, resp. účtovná hodnota záväzku poklesla, ale o túto zmenu sa neupravil ich základ dane (ich hodnota na daňové účely).
Odpočítateľné dočasné rozdiely, ktoré vedú k vzniku odloženej daňovej pohľadávky vznikajú vtedy, ak je:
- účtovná hodnota majetku nižšia ako jeho daňová základňa,
- účtovná hodnota záväzku vyššia ako jeho daňová základňa.
Takáto situácia vznikne, ak:
- náklady ovplyvňujú základ dane neskôr ako sa o nich účtuje v účtovníctve (ako ovplyvnia výsledok hospodárenia),
- výnosy ovplyvnia základ dane skôr ako sa o nich účtuje v účtovníctve (ako ovplyvnia výsledok hospodárenia),
- účtovná hodnota majetku klesla, resp. záväzku vzrástla, ale o túto zmenu sa neupravil ich základ dane.
Osobitným prípadom odpočítateľných dočasných rozdielov, ktorévedú k vzniku odloženej daňovej pohľadávky je podľa Postupov účtovania v PÚ:
- umorovanie daňovej straty v budúcnosti, t. j. možnosť odpočítať daňovú stratu od základu dane v budúcnosti,
- možnosť previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich období (napr. možnosť odpočítať časť vstupnej ceny novo obstaraného dlhodobého hmotného majetku od základu dane z príjmov v budúcich obdobiach). ZDP SR v súčasnosti jej uplatnenie neobsahuje.
Zrušenie odpočítateľných dočasných rozdielov vedie k vzniku odpočítateľných položiek od zdaniteľných ziskov (základu dane) v budúcich obdobiach. Ekonomické úžitky vo forme zníženia platby daní bude mať podnik jedine vtedy, ak dosiahne dostatočné zdaniteľné zisky (základ dane) voči ktorým možno odpočítateľné položky zúčtovať. Z tohto dôvodu vykazuje odloženú daňovú pohľadávku iba vtedy, keď je pravdepodobné, že dosiahne dostatočne veľký základ dane, aby mohol voči nemu zúčtovať odpočítateľné dočasné rozdiely.
Dočasné rozdiely, ktoré sú najčastejšou príčinou vzniku odloženej dane:
|
Dočasné rozdiely
|
Odložená daň
|
Príčiny vzniku
|
|
Zdaniteľné
|
Odložený daňový
záväzok
|
|
|
||
|
||
|
||
|
||
|
Odpočítateľné
|
Odložená daňová pohľadávka
|
|
|
||
|
||
|
||
|
||
|
||
|
||
|
||
|
Metóda výpočtu odloženej dane z príjmov – súvahový prístup
Po identifikácii dočasných rozdielov vzniká problém správneho stanovenia sadzby dane, ktorá sa použije na vyčíslenie výšky odloženej dane. Podľa Postupov účtovania v PÚ sa na výpočet výšky odloženej dane použije sadzba dane platná až v tom období, v ktorom bude zohľadnená daňová základňa majetku alebo záväzku pri stanovení základu dane z príjmov. Kladie dôraz na presné vykázanie odloženej dane v súvahe. Preto sa táto metóda nazýva záväzková metóda založená na súvahovom prístupe. Uvedená metóda sa snaží kvantifikovať odloženú daň ako záväzok alebo pohľadávku, ktorá bude splatná, resp. o ktorú podnik zaplatí menej na dani v budúcich obdobiach. Dopad od