Sociálny fond v jednoduchom účtovníctve a kniha sociálneho fondu

Vydáno: 34 minút čítania

Sociálny fond je fondom zamestnávateľa pre zamestnancov, ktorí sú u neho v pracovnom pomere. Aj malí podnikatelia, ktorí podnikajú ako fyzické osoby a zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca, sú povinní vytvárať pre vybranú skupinu zamestnancov sociálny fond. Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento zákon znamená pre zamestnancov zdroj plnení predovšetkým sociálneho charakteru.

Sociálny fond (SF) je fondom zamestnávateľa pre zamestnancov, ktorí sú u neho v pracovnom pomere. Aj malí podnikatelia, ktorí podnikajú ako fyzické osoby (FO) a zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca, sú povinní vytvárať pre vybranú skupinu zamestnancov sociálny fond. Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SF“). Tento zákon znamená pre zamestnancov zdroj plnení predovšetkým sociálneho charakteru.

V príspevku sa budeme zaoberať tvorbou a použitím sociálneho fondu u podnikateľov – FO, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva (JÚ). Ukážeme postup účtovania nielen v peňažnom denníku, ale aj v pomocnej evidencii – v knihe sociálneho fondu.
 

Tvorba sociálneho fondu

Zamestnávateľ má povinnosť tvoriť SF bez ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku alebo nie (neziskový subjekt). Podľa § 7 Zákonníka práce sa považuje za zamestnávateľa FO, ktorá zamestnáva aspoň jednu FO v pracovnoprávnom vzťahu (ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch).
Podnikateľmi – zamestnávateľmi sú FO, ktoré podnikajú alebo vykonávajú samostatne zárobkovú činnosť, t. j.:
  • vykonávajú poľnohospodársku výrobu,
  • podnikajú na základe živnostenského oprávnenia alebo koncesnej listiny,
  • podnikajú podľa osobitných predpisov, napríklad advokáti, lekári, architekti, notári a podobne.
 
Ak zamestnávateľ zamestnáva FO, ktoré vykonávajú práce na základe dohody o vykonaní práce alebo na základe dohody o brigádnickej práci študentov, z ich odmeny nemá povinnosť tvoriť SF.
 

Povinný prídel do sociálneho fondu

SF sa tvorí ako úhrn povinného prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona o SF a nepovinného prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o SF.
 
Povinný prídel do SF tvorí zamestnávateľ podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o SF vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd (platov) zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (§ 4 ods. 1 zákona o SF).
 
Povinný prídel do SF vo výške 0,6 % tvoria zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, t. j. aj podnikatelia – FO. Povinný prídel vo výške 0,6 % musia tvoriť aj podnikatelia – zamestnávatelia, ktorí z podnikania vykazujú stratu, ale aj tí, ktorí zamestnávajú len jedného zamestnanca.
 
Povinný prídel do SF až do výšky 1 % tvoria podľa § 3 ods. 2 zákona o SF zamestnávatelia, ktorí splnili podmienky:
  • za predchádzajúci rok dosiahli zisk,
  • splnili všetky daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni,
  • v ich organizácii je uzavretá kolektívna zmluva.
 
To znamená, ak podnikateľ spĺňa uvedené podmienky, ale v jeho firme nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy, povinný prídel do SF vo výške 1 % nemôže tvoriť. Tvorí povinný prídel do SF len vo výške 0,6 %.
 
Povinný prídel do SF u zamestnávateľa – podnikateľa je považovaný v zmysle § 5 ods. 1 zákona o SF za výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v preukázateľnej výške.
 
Prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o SF nie je síce priamo v tomto ustanovení označený ako povinný, no táto povinnosť nepriamo vyplýva z § 5 a § 7 ods. 3 písm. a) tohto zákona. Toto ustanovenie určuje dva druhy povinného prídelu podľa toho, či u zamestnávateľa je alebo nie je uzavretá kolektívna zmluva:
  • v prípade uzavretej kolektívnej zmluvy tvorí sociálny fond ďalším prídelom vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve,
  • v prípade neuzavretej kolektívnej zmluvy tvorí sociálny fond ďalším prídelom vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, u ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 2-násobok životného minima (do 30. 6. 2006 to bola suma 9 460 Sk, od 1. 7. 2006 je to suma 9 960 Sk).
 
Nepovinný prídel do SF môže byť maximálne vo výške 0,5 % z úhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely.
 

Nepovinný prídel, resp. ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu

SF sa tvorí podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o SF aj ďalšími zdrojmi v súlade s § 4 ods. 2 a 3 cit. zákona . Ďalšími zdrojmi môžu byť dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do SF. Zdrojom fondu môžu byť aj prídely zamestnávateľa z použitého zisku. Ak sa zamestnávateľ rozhodne využiť možnosť, ktorú mu dáva § 4 ods. 3 zákona o SF a bude prispievať do SF prídelmi z použitého zisku, tým nie je dotknutá jeho povinnosť tvoriť SF formou povinného prídelu.
 

Postup zamestnávateľa pri tvorbe sociálneho fondu

Finančné prostriedky SF zamestnávateľ by mal viesť podľa § 6 ods. 1 zákona o SF na osobitnom účte. Na tento účet sa prevádzajú finančné prostriedky podľa § 6 ods. 2 zákona o SF vo výške 1/12 do 15 dní po začatí každého mesiaca vo forme preddavkov z predpokladanej ročnej výšky základu na určenie povinného prídelu. Povinný prídel za celý kalendárny rok sa vypočíta ako súčet súm zúčtovanej hrubej mzdy, z ktorej zamestnávateľ zisťoval priemerný zárobok na pracovnoprávne účely za všetkých zamestnancov za prvý až štvrtý kalendárny štvrťrok.
 
V súlade s § 6 ods. 1 zákona o SF nie je potrebné, aby mal otvorený osobitný bankový účet, na ktorom by mal uložené finančné prostriedky SF. Podľa ustanovenia majú byť prostriedky SF vedené na osobitnom účte fondu zamestnávateľa, t. j. u podnikateľov, ktorí účtujú v sústave JÚ postačí, ak budú finančné prostriedky SF evidovať v knihe SF. Podnikatelia nemajú povinnosť evidovať finančné prostriedky SF ani v osobitnej pokladnici.
 
Povinnú tvorbu SF zamestnávateľ vykonáva v priebehu kalendárneho roku preddavkovým spôsobom, a preto zúčtovanie prostriedkov predstavujúcich povinný prídel do SF za bežný rok sa musí uskutočniť vždy do konca februára nasledujúceho roku.
 
 

Použitie sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže SF, ktorý vytvoril, použiť len v súlade s ustanoveniami zákona o SF. Ak by sa rozhodol použiť finančné prostriedky zo SF na iné účely, ako určuje zákon o SF, nemohol by ich tvorbu účtovať ako daňový výdavok ovplyvňujúci základ dane (ZD).
 
Na použitie SF má vplyv, či zamestnávateľ uzavrel kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou zamestnancov, alebo ju neuzavrel.
 

Použitie sociálneho fondu u zamestnávateľa, u ktorého nie je uzavretá kolektívna zmluva

U väčšiny podnikateľov – FO nepôsobí odborová organizácia, to znamená, že nie je u zamestnávateľa uzavretá kolektívna zmluva. Takýto zamestnávateľ bude postupovať pri čerpaní SF podľa § 7 ods. 3 a 4 zákona o SF.
Postup podľa § 7 ods. 3 a 4 zákona o SF uplatní zamestnávateľ:
  • u ktorého nepôsobí odborová organizácia, alebo
  • u ktorého nie je uzavretá kolektívna zmluva, alebo
  • u ktorého v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý rozsah a zásady poskytovania príspevku zo SF.
 
Zamestnávateľ, ktorý pri čerpaní SF má povinnosť postupovať podľa § 7 ods. 3 a 4 zákona o SF, je povinný poskytnúť zo SF príspevok zamestnancom:
  • podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona o SF na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje dvojnásobok životného minima,
  • podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona o SF:
    • na zabezpečenie stravovania nad rozsah ustanovený v Zákonníku práce,
    • na účely, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,
    • na sociálnu výpomoc,
    • na dopravu do zamestnania a späť,
    • na doplnkové dôchodkové poistenie,
  • podľa § 7 ods. 4 zákona o SF na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

 

Príspevok zo SF na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť
Príspevok sa poskytuje len zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené v § 7 ods. 3 písm. a) zákona o SF:
  • ich priemerná mesačná mzda nepresahuje dvojnásobok životného minima (do 30. 6. 2006 suma 9 460 Sk, od 1. 7. 2006 suma 9 960 Sk) a
  • ich skutočne vynaložené výdavky na dopravu do zamestnania pravidelnou autobusovou dopravou okrem dopravy MHD a železničnou osobnou dopravou sú minimálne vo výške 200 Sk mesačne,
  • preukážu zamestnávateľovi výšku výdavkov na dopravu do zamestnania a späť.
 
Poskytovanie tohto príspevku je limitované maximálne do výšky 0,5 % zo súhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely. Jeho poskytovanie nevylučuje poskytovanie príspevku na dopravu do zamestnania a späť podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona o SF.
 
Zamestnanec, ktorý poskytuje zamestnancom príspevok na dopravu do zamestnania podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona o SF, má povinnosť podľa § 7 ods. 6 zákona o SF viesť evidenciu o poskytovaní príspevkov. Súčasťou evidencie sú doklady preukazujúce vynaložené výdavky zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť.
Ako má evidencia vyzerať, nie je ustanovené v zákone o SF ani v inom právnom predpise. Evidencia o poskytovaní príspevku na dopravu do zamestnania a späť môže mať napríklad formu uvedenú v tabuľke č. 1.
 
Tabuľka č. 1 – Evidenc

Související dokumenty

Súvisiace články

Zúčtovanie sociálneho fondu v jednoduchom účtovníctve
Zúčtovanie prostriedkov pridelených do sociálneho fondu
Úvery a pôžičky v jednoduchom účtovníctve
Účtovná závierka k 31. decembru 2018 v sústave jednoduchého účtovníctva
Softvér z hľadiska dane z príjmov
Účtovanie miezd v sústave jednoduchého účtovníctva (1. časť)
Postup pri zmene spôsobu uplatňovania výdavkov
Účtovanie platieb platobnými kartami v jednoduchom účtovníctve
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť – účtovanie a zdaňovanie
Výber spôsobu uplatňovania výdavkov podnikateľa fyzickej osoby
Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia 2016
Preukazovanie daňových výdavkov
Triedenie účtovných jednotiek v roku 2018
Účtovanie dotácie v sústave jednoduchého účtovníctva
Ukončenie lízingu a jeho vplyv na základ dane
Virtuálna mena z účtovného a daňového hľadiska
Účtovanie odpisov v jednoduchom účtovníctve
Postup prác pri uzatváraní účtovných kníh a zostavení účtovnej závierky v JÚ
Účtovanie uzávierkových účtovných operácií v sústave jednoduchého účtovníctva (I.)

Súvisiace otázky a odpovede

Účtovanie stravných lístkov v JÚ
Účtovanie dotácie
Odpisovanie hmotného majetku
Účtovanie poskytovania stravy vo vlastnom stravovacom zariadení v sústave jednoduchého účtovníctva + DPH
Vyradenie IM neodpísaného (opotrebenie)
Odpisy IM
Ako je možné odpísať nevymožiteľnú pohľadávku v jednoduchom účtovníctve?
Zaradenie investičného majetku
Odpis pohľadávky nezapísanej u reštrukturalizačného správcu
Leasing v JÚ
Odpočítanie DPH zaplatenej v Poľsku
Komisionálny predaj v jednoduchom účtovníctve
Vystavenie faktúry pre súkromnú osobu-nepodnikateľa
Ochranné pracovné pomôcky
Majetok v prenájme a odpisy
Výmena kotla a garážovej brány na budove
Účtovníctvo neziskovej organizácie
Poistné plnenie
Zábezpeka za zapožičaný predajný stojan
Účtovanie kancelárskych potrieb a odbornej literatúry