Podnikatelia majú eminentný záujem na tom, aby ich pohľadávky boli čo najskôr zinkasované. To platí v prvom rade u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (spravidla obchodné spoločnosti a družstvá), pretože pohľadávky sú u nich zdaniteľným výnosom. Situácia je vážnejšia, ak navyše z vystavených faktúr musia odviesť aj daň z pridanej hodnoty (DPH).
Napriek tomu sa nezriedka stane, že podnikateľ v účtovníctve zistí pohľadávku, ktorej už uplynula premlčacia lehota. Čo s ňou, ak v minulosti k tejto pohľadávke neboli tvorené ani daňové opravné položky? Ako môže účtovná jednotka túto pohľadávku vyradiť z účtovníctva a aký dopad to bude mať na daň z príjmov právnických osôb? Údajne podľa metodického usmernenia finančného riaditeľstva je možné daňovo odpísať len nepremlčané pohľadávky.
Premlčanie z právneho hľadiska
Premlčanie (lat. inveteratio, starý inštitút rímskeho práva) ako právny inštitút vzniká v dôsledku uplynutia zákonom ustanoveného času na vykonanie, uplatnenie práva s tým, že oprávnený subjekt (veriteľ) toto svoje právo nevykonal. Premlčanie práva spôsobuje nemožnosť jeho priznania zo strany súdu, ak povinný subjekt (dlžník) vzniesol námietku premlčania.
V zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“) je premlčanie upravené v § 100 až § 114, v zákone č. 53/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) zase v ustanoveniach § 387 až § 408. Všeobecná premlčacia doba v občianskom práve je 3 roky, v obchodnom práve je zase všeobecná premlčacia doba až štvorročná. Premlčanie (inveteratio) má pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch, a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu, napr. na úhradu pohľadávky.
Nárok oprávneného účastníka trvá aj po uplynutí premlčacej doby, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. Z uvedeného vyplýva že, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, sťažuje sa ním však jeho vymáhateľnosť v prípade, že povinná osoba vznesie námietku premlčania, po uplynutí premlčacej doby. Spôsobí to oslabenie takéhoto práva, prípadne vyvolá neúčinnosť právneho úkonu. Dané právo potom nemožno úspešne uplatniť na súde, rozhodcovskom orgáne, prípadne nemožno uplatniť uskutočnenie určitého právneho úkonu oprávnenou osobou.
Právne následky premlčania nastávajú za podmienky, že si oprávnený subjekt neuplatnil svoje právo, pred uplynutím zákonom stanovenej doby. Neprihliada sa tu na okolnosti, pre