Od 1. januára 2005 vstúpila do účinnosti novela zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov – zákon č. 679/2004 Z. z. , okrem Čl. I, § 32 ods. 15 a Čl. III bod 2, ktoré nadobudnú účinnosť až 1. júla 2005.
Od 1. januára 2005 vstúpila do účinnosti novela zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) – zákon č. 679/2004 Z. z. (ďalej len „novela“), okrem Čl. I, § 32 ods. 15 a Čl. III bod 2, ktoré nadobudnú účinnosť až 1. júla 2005. Novela zákona nadväzuje najmä na zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) predovšetkým v oblasti registrácie zahraničnej osoby ako aj v oblasti sankčného systému. Reaguje tiež na zmenu zákona č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok v znení neskorších predpisov v súvislosti so sprístupnením daňového tajomstva komisii ES a osobám akreditovaným Bezpečnostným akreditačným orgánom Európskej komisie v súvislosti so spojovacou sieťou EÚ CCN/CSI. Uvedená novela zákona o správe daní je rozsiahla a v tomto článku sa budeme preto venovať najmä tejto novele. Dotýka sa viacerých ustanovení, ktorými sú upravené práva a povinnosti tak daňových subjektov, ako aj správcov dane s cieľom vytvoriť rovnováhu medzi nimi.
Zákonom č. 68/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudla účinnosť od 1. marca 2005 zatiaľ ostatná novela zákona o správe daní. Táto ostatná novela priniesla len drobné zmeny v § 3 ods. 2 a 4, § 23 ods. 5 písm. s) a § 103 ods. 9 zákona o správe daní, na ktoré upozorníme v príslušných častiach tohto komentára.
§ 1 zákona o správe daní
Rozsah pôsobnosti zákona o správe daní bol novelou vymedzený jednoduchšie a zároveň aj širšie, keď podľa § 1 ods. 1 zákona o správe daní upravuje správu daní. Rozumie sa ňou v podstate celá činnosť správcu dane od vyhľadávania daňových subjektov, ich registrácií, kontroly, vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov vrátane daňového exekučného konania [§ 1a písm. c) cit. zákona].
§ 1a písm. e) až g) zákona o správe daní
Novela novo upravila definíciu niektorých základných pojmov. Daňovou pohľadávkou je pohľadávka správcu dane na príslušnej dani až do lehoty splatnosti. Napr. ak správca dane dodatočným platobným výmerom dorubil daňovému subjektu daň z príjmov fyzických osôb (FO), do uplynutia lehoty na zaplatenie je suma uvedená v dodatočnom platobnom výmere pohľadávkou správcu dane. Pokiaľ by daňový subjekt sumu uvedenú v dodatočnom daňovom priznaní v stanovenej lehote nezaplatil, nasledujúcim dňom sa stáva dlžná suma daňovým nedoplatkom a daňový subjekt sa stáva daňovým dlžníkom, lebo má daňový nedoplatok. Podľa doterajšej právnej úpravy nebola zadefinovaná registračná a oznamovacia povinnosť, ktorá je upravená najmä v § 31 zákona o správe daní. Ust. § 1a cit. zákona sa doplnilo o nové písm. k) a l), v ktorých definuje registračnú povinnosť daňového subjektu ako povinnosť registrovať sa podľa zákona o správe daní alebo osobitného zákona, ktorým je napr. zákon o DPH. Oznamovaciu povinnosť definuje novela ako povinnosť daňového subjektu oznamovať správcovi dane skutočnosti alebo ich zmeny podľa zákona o správe daní alebo osobitného zákona.
§ 3 ods. 1 zákona o správe daní
Úpravou miestnej príslušnosti u právnickej osoby (PO) sa zosúladilo určenie miestnej príslušnosti s Obchodným zákonníkom, ako aj s § 2 písm. d) bod 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Podľa Obchodného zákonníka je sídlom PO adresa, z ktorej sa riadi činnosť PO. ZDP v súlade s touto definíciou definuje vo svojom ust. daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Vzhľadom na absenciu tejto úpravy bol § 3 ods. 1 zákona o správe daní upresnený.
§ 3 ods. 2 a 4 zákona o správe daní
Novela reaguje na pripravované štrukturálne zmeny v organizácii daňovej správy zamerané predovšetkým na jej zefektívnenie. V súlade s pripravovaným novým zákonom o orgánoch štátnej správy vo veciach daní doterajší zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002 Z. z., by mal byť zrušený. Podľa nového zákona pôsobnosť Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty so sídlom v Bratislave sa rozšíri na územie celej republiky bez ohľadu na ich sídlo pre banky a pobočky zahraničnej banky, poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, obchodníka s cennými papiermi alebo pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, ako aj na daňové subjekty so sídlom v územnom obvode Bratislavského kraja, ak splní podmienky stanovené zákonom.
Ostatnou novelou – zákonom č. 68/2005 Z. z., bolo s účinnosťou od 1. marca 2005 ust. § 3 ods. 2 zákona o správe daní upravené tak, že do účinnosti pripravovaného zákona u fyzickej osoby, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt a ani sa tu obvykle nezdržuje, bude miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I.
§ 3 ods. 9 zákona o správe daní
V nadväznosti na návrh zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach daní je upravené aj určenie miestnej príslušnosti pri daniach vyberaných zrážkou z príjmov, ktorú vykonáva banka alebo pobočka zahraničnej banky, poisťovňa alebo zaisťovňa, ako aj pobočka zahraničnej poisťovne alebo zaisťovne. Miestne príslušným orgánom je Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty so sídlom v Bratislave.
§ 3 ods. 12 zákona o správe daní
Zákon č. 609/2003 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal s účinnosťou od 1. januára 2004 zákon o správe daní, upravil okrem iného aj postup správcu dane v prípade, že v priebehu výkonu daňovej kontroly kontrolovaný daňový subjekt zmenil miestnu príslušnosť. Tým, že podľa platnej právnej úpravy v takomto prípade dokončí daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal, boli odstránené často sa vyskytujúce špekulatívne prípady zmeny miestnej príslušnosti v priebehu kontroly. Prax však ukázala, že vznikol technicko-administratívny problém s evidovaním dokumentov z kontroly v prípade oddelimitovania daňového subjektu na nového miestne príslušného správcu dane. Napriek tomu, že ten správca dane, ktorý daňovú kontrolu začal, musí ju aj dokončiť, t. j. prerokovať protokol o daňovej kontrole, v praxi boli prípady, že daňový kontrolór nemal k dispozícii spisový materiál vzťahujúci sa na daňovú kontrolu, ktorý bol z dôvodu zmeny miestnej príslušnosti odstúpený na nového miestne príslušného správcu dane. Preto bol § 3 ods. 12 cit. zákona doplnený v tom smere, že do ukončenia daňovej kontroly je miestne príslušným správcom dane ten, ktorý ju začal, pričom povinnosť odstúpiť spisový materiál na novo miestne príslušného správcu dane vzniká až po ukončení daňovej kontroly.
Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ u daňového subjektu nie je vykonávaná daňová kontrola, pri zmene miestnej príslušnosti dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňového subjektu za dobu, za ktorú nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane, alebo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok novému miestne príslušnému správcovi dane. V prípade, že u daňového subjektu je vykonávaná daňová kontrola a v jej priebehu kontrolovaný daňový subjekt zmení miestnu príslušnosť, ostáva naďalej do ukončenia daňovej kontroly miestne príslušný ten správca dane, ktorý daňovú kontrolu začal a až po jej ukončení (t. j. po prerokovaní protokolu o daňovej kontrole) aj fyzicky správca dane odstúpi novému miestne príslušnému správcovi dane spisový materiál, u ktorého nezaniklo právo vyrubiť daň alebo jej rozdiel, ako aj spisový materiál, u ktorého nezaniklo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok.
§ 7 ods. 1 prvá veta zákona o správe daní
Novela odstránila výkladovú nezrovnalosť doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej je každý povinný na účely daňového konania vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe. Zákon o správe daní definuje daňové konanie ako konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov [§ 1a písm. d) zákona o správe daní], pričom povinnosť vypovedať ako svedok je upravená aj v iných ust. zákona o správe daní, ktoré však nie je daňovým konaním v zmysle jeho definície. Inštitút svedka, jeho práva a povinnosti sú upravené zákonom o správe daní napr. pri daňovej kontrole alebo pri miestnom zisťovaní, ktoré daňovým konaním nie sú. Z uvedeného dôvodu preto bola prvá veta cit. ust. upravená tak, že povinnosť vypovedať ako svedok nie je viazaná na daňové konanie, ale na účely správy daní.
§ 7 ods. 3 zákona o správe daní
Zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol od 1. mája 2004 zrušený zákon č. 241/2001 Z. z. o utajovaných skutočnostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon o správe daní premietol uvedené do § 7 ods. 3, keď v zmysle zákona je zakázaný výsluch svedka o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosťami.
§ 9 ods. 2 zákona o správe daní
Jednou z prvoradých povinností správcu dane je povinnosť skúmať, či FO je spôsobilá samostatne konať, resp. či v prípade nedostatku spôsobilosti na právne úkony je v konaní relevantne zastúpená svojím zákonným zástupcom alebo opatrovníkom. Zákon o správe daní upravuje aj možnosť správcu dane ustanoviť zástupcu rozhodnutím správcu dane tomu, koho pobyt nie je známy, komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na jeho známu adresu v zahraničí, ako aj tomu, kto zo subjektívnych dôvodov demonštratívne zákonom o správe daní vymenovaných nemôže samostatne pred správcom dane konať za predpokladu, že si takýto daňový subjekt sám nezvolil žiadneho zástupcu. Pri ustanovení zástupcu v praxi vznikali problémy, ktoré zbytočne predlžovali konanie o ustanovení zástupcu a tým vlastne celé konanie. Vyskytovali sa prípady, keď správca dane ustanovil zástupcu pre daňový subjekt bez jeho súhlasu a zástupca ustanovený proti svojej vôli sa voči rozhodnutiu správcu dane bránil podaním opravného prostriedku. Z dôvodu zabránenia takémuto postupu novela jednoznačne v § 9 ods. 2 zákona o správe daní upravila postup správcu dane v súvislosti s ustanovením zástupcu v tom smere, že rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže správca dane vydať len s predchádzajúcim súhlasom toho, kto je navrhnutý ako zástupca daňového subjektu. Napriek povinnosti správcu dane vyžiadať si predchádzajúci súhlas osoby, ktorá má daňový subjekt v konaní zastupovať, pripúšťa zákon o správe daní možnosť odvolania proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu. S ohľadom na uplatňovanie zásady písomnosti v konaní pred správcom dane je potrebné, aby správca dane spísal zápisnicu o tom, že osoba navrhnutá za zástupcu s tým súhlasí, prípadne si iným preukazným spôsobom zaobstaral predchádzajúci súhlas so zastupovaním daňového subjektu.
§ 10 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní
V prípade, že dôjde ku kolízii záujmov iných daňových subjektov so záujmami zástupcu, zákon o správe daní zabezpečuje ochranu oprávnených záujmov účastníkov konania vylúčením zástupcu z daňového konania. Táto zásada sa však nevzťahuje na zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát. Novela z