Vysporiadanie výsledku hospodárenia v účtovnej jednotke (v akciovej spoločnosti a spoločnosti s r. o.)

Zisťovanie výsledku hospodárenia za účtovné obdobie patrí k základným zásadám podvojného účtovníctva. Výsledok hospodárenia pred zdanením sa zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov, účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 okrem účtov, na ktorých sa účtuje o dani z príjmu (účty 591, 592, 595) a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov. Výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov – účtovný výsledok hospodárenia, ktorým môže byť účtovný zisk, alebo účtovná strata – sa zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5. O jeho výške a štruktúre tvorby informuje výkaz ziskov a strát za účtovné obdobie. Hodnota výsledku hospodárenia zistená vo výkaze ziskov a strát musí byť premietnutá aj v súvahe v rámci vlastného imania.

Medzi účtovnými obdobiami platí bilančná kontinuita, to je zásada nadväznosti súvahových účtov, len výsledok hospodárenia bežného obdobia sa k prvému dňu nasledujúceho obdobia pretransformuje na výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Suma vedená na tomto účte je určená k rozdeleniu, v prípade straty k vysporiadaniu podľa pravidiel stanovených obchodným zákonníkom, spoločenskou zmluvou, stanovami firmy, rozhodnutím valného zhromaždenia prípadne iným záväzným predpisom.

Predmetom rozdelenia je výsledok hospodárenia v schvaľovaní, ktorý predstavuje hospodársky výsledok zistený v účtovníctve za minulé účtovné obdobie. Z toho vyplýva, že predmetom rozdelenia je zisk účtovný a nie zisk daňový. Hospodársky výsledok môže mať aj podobu straty. Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty pripadá podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka do právomoci valného zhromaždenia. Návrh na rozdelenie predkladá podľa Obchodného zákonníka štatutárny orgán spoločnosti (v akciovej spoločnosti predstavenstvo, v s. r. o. konateľ). V prípade existencie dozornej rady táto predkladá akcionárom (spoločníkom) na valnom zhromaždení svoje stanovisko k rozdeleniu zisku. K prijatiu uznesenia o tomto bode valného zhromaždenia postačuje väčšina prítomných hlasov ak nie je v stanovách uvedené inak.

♦ Príklad č. 1:

Spoločnosť dosiahla v roku 2017 zisk. Ktorý zisk je predmetom rozdelenia na valnom zhromaždení? Účtovný alebo daňový zisk?

Výsledok hospodárenia spoločnosti ako účtovnej jednotky, je zistený ako rozdiel medzi celkovými výnosmi a celkovými nákladmi. Tento sa mimo účtovníctva systémom pripočítateľných a odpočítateľných položiek podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. upraví na základ dane, z ktorého sa vypočíta daň. Daň sa účtovala v rámci uzávierkových operácií za rok 2017. Po vypracovaní účtovnej závierky sa v sústave účtovníctva zistí výsledok hospodárenia, a to účtovný zisk po zdanení, alebo účtovná strata.

* * *

♦ Príklad č. 2:

V ktorom účtovnom období sa účtuje o rozdelení vytvoreného zisku v akciovej spoločnosti Musí byť rozdelenie zisku za príslušný rok zaúčtované ako súčasť účtovnej závierky a účtovnej uzávierky, alebo to môže byť aj neskôr, napr. v januári nasledujúceho roku?

V akciovej spoločnosti (ale aj v spoločnosti s ručením obmedzeným) platí pre účtovanie rozdelenia zisku pravidlo: Výsledok hospodárenia sa v jednom roku zistí a zdaní v prípade zisku a v nasledujúcom roku sa rozdelí. Výsledkom hospodárenia bežného roka sa rozumie účtovný zisk alebo účtovná strata. Rozdelenie zisku alebo úhrada straty sa v akciovej spoločnosti účtuje v nasledujúcom účtovnom období. Operácie súvisiace s rozdelením zisku alebo úhradou straty nepatria medzi uzávierkové operácie, ale medzi operácie nasledovného účtovného obdobia.

Položky rozdelenia zisku môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín:

1. Povinný prídel do zákonného rezervného fondu, ktorý vyplýva zo zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“).
2. Položky uvedené v stanovách spoločnosti, predovšetkým prioritné dividendy, prídely do štatutárnych fondov a štatutárny prídel do rezervného fondu, podiely zamestnancov na zisku a iné položky vyplývajúce zo stanov alebo rozhodnutia valného zhromaždenia.
3. Ostatné použitie zisku ako:
   • úhrada straty minulých rokov,
   • výplata kmeňových dividend (v a. s.),
   • výplata podielov na zisku akcionárom (dividend), spoločníkom, podielov členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku,
   • ďalšie prídely do zákonného rezervného fondu a štatutárnych a ostatných fondov,
   • zvýšenie základného imania spoločnosti.

Časť zisku, ktorá nebola použitá k rozdeleniu ostane vo forme nerozdeleného zisku minulých rokov. O jej použití môže rozhodnúť valné zhromaždenie v nasledujúcich obdobiach.

Tvorba a použitie rezervného fondu

Povinnosť tvoriť rezervný fond majú kapitálové obchodné spoločnosti (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, komanditná spoločnosť).

Tvorbu rezervného fondu v akciovej spoločnosti upravuje Obchodný zákonník v § 67, § 161d a § 217. Spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku vo výške 10 %. Tento fond je akciová spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania. Podľa § 161d ak má spoločnosť v majetku vlastné akcie o ktorých účtuje na strane aktív súvahy musí vytvoriť osobitný rezervný fond v rovnakej výške, ktorý môže znížiť alebo zrušiť len v prípade ak časť vlastných akcií alebo všetky vlastné akcie prevedie na inú osobu alebo ak zníži základné imanie, alebo ak zníži základné imanie vzatím časti vlastných akcií, alebo všetkých vlastných akcií z obehu.

V spoločnosti s r. o. upravuje tvorbu rezervného fondu Obchodný zákonník v § 67 a § 124. Spoločnosť môže vytvoriť rezervný fond pri svojom vzniku. Tento fond je spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 10 % základného imania.

Spoločnosť môže vytvárať rezervný fond aj nad rámec povinného prídelu zo zisku na základe stanov, prípadne na základe valného zhromaždenia, a to:

• ďalším prídelom zo zisku,
• prevodom zo štatutárnych fondov prípadne z ostatných fondov.