Modelová zmluva OECD a jej vplyv na zdanenie príjmov v SR (III.)

Vydáno: 28 minút čítania

Zdanenie príjmov z investovaného kapitálu Popri príjmoch z priamej podnikateľskej činnosti dosahovaných prostredníctvom stálej prevádzkarne osoby, ktoré sú rezidentmi jedného štátu, môžu dosahovať príjmy z druhého štátu z investovaného kapitálu, ako napr. zo zakúpených akcií zahraničných podnikov, poskytnutých úverov alebo licenčných práv vo forme dividend (podielov na zisku), úrokov a licenčných poplatkov. Zdanenie týchto druhov príjmov je upravené v Modelovej zmluve OECD (ďalej len „Zmluva“)

 

(pokračovanie z minulého čísla)

Zdanenie príjmov z investovaného kapitálu

Popri príjmoch z priamej podnikateľskej činnosti dosahovaných prostredníctvom stálej prevádzkarne osoby, ktoré sú rezidentmi jedného štátu, môžu dosahovať príjmy z druhého štátu z investovaného kapitálu, ako napr. zo zakúpených akcií zahraničných podnikov, poskytnutých úverov alebo licenčných práv vo forme dividend (podielov na zisku), úrokov a licenčných poplatkov. Zdanenie týchto druhov príjmov je upravené v Modelovej zmluve OECD (ďalej len „Zmluva“) v Čl. 10 – Dividendy, Čl. 11 – Úroky a Čl. 12 – Licenčné poplatky. Spoločným znakom jevýrazné obmedzenie práva štátu zdroja na zdanenie týchto príjmov v porovnaní s bežnou sadzbou dane z príjmov. Napríklad v prípade úrokov ide dokonca v niektorých zmluvách o úplné oslobodenie od zdanenia v štáte zdroja a súčasne o skutočnosť, že základom dane je brutto príjem a daň v štáte zdroja sa vyberá zrážkou pri zdroji u vyplácajúceho subjektu. Pri zdanení týchto príjmov dochádza na rozdiel od zdanenia príjmov z priameho podnikania, kedy je zdanenie vyhradené vždy len jednému štátu, k deleniu daňového výnosu medzi obidva štáty. Komentár k Čl. 10, Čl. 11 a Čl. 12 bol aktualizáciou v roku 2003 doplnený predovšetkým o vysvetlenie konceptu skutočného vlastníka príjmu.

Dividendy

Čl. 10 Zmluvy sa zaoberá dividendami a je jedným z najdôležitejších zmluvných opatrení pre nadnárodné spoločnosti a priame medzinárodné investície. Dividendami sa vo všeobecnosti rozumie rozdelenie ziskov akcionárom, ktoré realizujú akciové spoločnosti (a. s.), obchodné (komanditné) spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným (s. r. o.) alebo iné a. s. (kapitálové spoločnosti). 

Zisky z činnosti, ktorú vykonáva osobná obchodná spoločnosť, sú ziskami spoločníkov dosiahnutými z vlastnej činnosti. Sú to zisky z podielu na kapitále, resp. majetku osobnej obchodnej spoločnosti a ziskoch osobnej obchodnej spoločnosti.

Toto postavenie je odlišné pre akcionára – akcionár nie je spoločníkom (obchodníkom), takže zisky spoločnosti mu nepatria, nemôžu mu byť teda pripočítané. Akcionár je zdaňovaný iba z tých ziskov, ktoré prerozdelí daná spoločnosť. Z hľadiska akcionárov sú dividendy príjmom z majetku, ktorý dali k dispozícii, alebo poskytli tejto spoločnosti.

Čl. 10  Zmluvy sa zaoberá iba dividendami vyplácanými spoločnosťou, ktorá je rezidentom zmluvného štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu. Čl. sa preto nevzťahuje na dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom tretieho štátu, alebo na dividendy vyplácané spoločnosťou – rezidentom zmluvného štátu a ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, ktorú má podnik tohto štátu v inom zmluvnom štáte.

Zmluva v Čl. 10 vyhradzuje právo zdaňovať štátu zdroja dividend, t. j. štátu, ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy. Toto právo zdaňovať je však značne limitované. Sadzba dane je obmedzená na 15 %, čo sa zdá ako primerané maximum.

Na druhej strane je stanovená nižšia sadzba 5 %, pokiaľ ide o dividendy vyplácané dcérskou spoločnosťou svojej materskej spoločnosti. Ak spoločnosť jedného zo štátov vlastní priamo najmenej 25 % akcií v spoločnosti druhého štátu, je vhodné a primerané, aby sa zisky vyplácané dcérskou spoločnosťou zahraničnej materskej spoločnosti zdaňovali menšou sadzbou, čím sa zabráni opakovanému zdan