Ing. Jana Borčíková

Pre fyzické osoby, podnikajúce alebo vykonávajúce inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo dosahujúce len príjmy z prenájmu nehnuteľností je pre daňové účely veľmi dôležité, či svoj vlastný majetok zaradia do obchodného majetku alebo ho len využívajú na výkon svojej činnosti, z ktorej dosahujú príjmy. Zaradenie majetku do obchodného majetku sa javí ako nepodstatné, ale má veľký dosah na uplatnenie výdavkov vynaložených v súvislosti s týmto majetkom do daňových výdavkov daňovníka. Nemalý význam má zaradenie majetku do obchodného majetku daňovníka aj na prípadné následné zdanenie príjmov z predaja takého majetku daňovníkom. Viac o problematike sa čitatelia dočítajú v príspevku.

Podnikateľ – FO, má v živnostenskom liste miesto podnikania totožné s miestom trvalého bydliska. Na účely podnikania si kúpil sedačku, sektorový nábytok a stoličku. Daňová kontrola mu odmieta uznať vo výdavkoch sektorový nábytok. Je možné, aby to živnostníkovi neuznali, predsa musí mať umiestnené niekde svoje dokumenty potrebné pre prácu a pod. Sedačku mu uznali, ale nábytok nie. Daňová kontrola argumentuje tým, že nemá časť bytu vyčlenenú z bytového fondu.

Nadobudli ste nehnuteľnosť v rámci reštitúcie a chcete ju predať? Je tento príjem zdaniteľným príjmom alebo je oslobodený od dane z príjmov? V príspevku stručne uvediem podmienky, pri ktorých je príjem z predaja nehnuteľností oslobodený od dane, a to nielen príjem z predaja nehnuteľností nadobudnutých v rámci reštitúcií, ale aj príjem z predaja nehnuteľností vo všeobecnosti.

Keďže v čoraz väčšej miere sa stretávame s investovaním občanov do podielových fondov, v nasledujúcom príspevku rozoberám, akým spôsobom sa zdaní príjem podielnika plynúci z vrátenia podielového listu alebo pri jeho predaji. Podielové listy v súlade s § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách (zákon o cenných papieroch) v z. n. p. patria do sústavy cenných papierov.

Všeobecná podmienka pre splnenie uplatnenia výdavku ako daňového výdavku je priamo uvedená v ust. § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. Podľa tohto ustanovenia daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Pri vykonávaní podnikateľskej činnosti sa stáva, že výdavky podnikateľa sú vyššie ako jeho celkové príjmy. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. mu umožňuje takto vzniknutú stratu odpočítať v zdaňovacích obdobiach, za ktoré vykáže základ dane podľa zákonom stanovených podmienok.

V praxi sa často stáva sa často pri činnostiach, ktoré smerujú k hmotnému výsledku, uzatvára zmluva o dielo. Autorka vysvetľuje, ako správne zatriediť príjmy z nej vyplývajúce do príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov.

Ako pri každom inom výdavku aj výdavok na stravovanie musí spĺňať predovšetkým základnú podmienku uznateľnosti výdavku ako daňového výdavku definovanú v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Už za zdaňovacie obdobie roku 2005 všetci daňovníci mali možnosť uplatniť si ako nezdaniteľné časti aj nezdaniteľné časti na doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie a životné poistenie. Aj keď ich úprava sa postupne spresňovala, ich charakter a spôsob uplatnenia v zásade zostali nezmenené. V príspevku uvedieme, ako je to s nezdaniteľnou časťou na životné poistenie uplatňovanou za zdaňovacie obdobie roku 2006, aké sú podmienky na jej uplatnenie, čo v prípade, keď daňovník poruší zákonom stanovené podmienky, či sú rozdiely pri jej uplatnení vtedy, ak daňovník poberá príjmy z podnikania alebo príjmy zo závislej činnosti a či si môže zamestnávateľ, ktorý prispieva zamestnancovi na životné poistenie, uplatniť tento príspevok do daňových výdavkov.

Pri podaní daňových priznaní k dani z príjmov fyzických osôb je potrebné postupovať podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. a tiež podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v z. n. p.

Transferové oceňovanie predstavuje určovanie cien tovarov, služieb a nehmotného majetku vo vzájomných transakciách medzi závislými osobami. Medzinárodne akceptovaným a odporúčaným princípom používaným na oceňovanie transferov tovarov, služieb a nehmotného majetku realizovaných medzi závislými osobami je tzv. princíp nezávislého vzťahu. Závislé osoby, ktoré sú členmi skupiny nadnárodných spoločností, sú posudzované a zdaňované ako samostatné nezávislé subjekty, nie ako súčasť jedného celku (skupiny nadnárodnej spoločnosti).

V predchádzajúcich častiach seriálu sme porovnávali úvodné články vybraných zmlúv, články týkajúce sa zdanenia príjmov z priamej podnikateľskej činnosti a články vybraných zmlúv, ktoré sa zaoberajú zdanením príjmov z užívania majetku alebo jeho predaja. V tejto časti budeme pokračovať problematikou týkajúcou sa zdanenia príjmov fyzických osôb.

V tejto časti sa autorka venuje zdaňovaniu príjmov z nehnuteľného majetku, kapitálových ziskov a majetku.

V prvej časti príspevku sme porovnávali úvodné články vybraných zmlúv, ktoré určujú základné predpoklady na správne určenie rozhraničovacích kritérií pre správne zdanenie príjmov. V tomto príspevku porovnáme články vybraných zmlúv, ktoré sa zaoberajú zdanením príjmov z priamej podnikateľskej činnosti a príjmov z investovaného kapitálu.

Nasledujúci článok ponúka pohľad na rozdielnosť definovania jednotlivých článkov v konkrétnych zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. Keďže Slovenská republika má v súčasnosti uzavretých 53 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (pozri príloha č. 1), zameriame sa na zmluvy s krajinami, kde naši občania najčastejšie vykonávajú svoju činnosť, či už podnikateľskú, brigádnickú, závislú (zamestnanie), umeleckú a podobne.

Ďalšie funkcie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia Ďalšou významnou funkciou Zmluvy je zabrániť daňovému úniku, t. j., aby nedošlo k situácii, že daňovník neoprávnene zníži svoju daňovú povinnosť v jednom štáte, alebo že dosiahne nezdanenie svojich príjmov v obidvoch štátoch. Takúto situáciu rieši Zmluva v Čl. 9 – Združené podniky, Čl. 11 ods. 4, Čl. 12 ods. 6 a Čl. 26 – Výmena informácií.

V piatej časti seriálu k Modelovej zmluve OECD (ďalej len „Zmluva“) sa budeme zaoberať jej ustanoveniami týkajúcimi sa zdanenia príjmov z užívania majetku a jeho predaja, príjmov fyzických osôb a tzv. iných príjmov, keďže zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorené na základe Zmluvy sú tzv. komplexné zmluvy, ktoré riešia zamedzenie dvojitého zdanenia všetkých teoreticky aj prakticky možných druhov príjmov.

Licenčné poplatky, ktorými sa zaoberá Čl. 12 Modelovej zmluvy OECD, sú pre príjemcu v princípe príjmami z prenájmu. Prenájom sa môže poskytnúť v súvislosti s podnikom (napr. použitie autorského práva na literárne dielo poskytnuté vydavateľom alebo použitie patentu poskytnuté vynálezcom) alebo celkom nezávisle od akejkoľvek činnosti poskytovateľa (napr. poskytnutie patentu dedičom).

Zdanenie príjmov z investovaného kapitálu Popri príjmoch z priamej podnikateľskej činnosti dosahovaných prostredníctvom stálej prevádzkarne osoby, ktoré sú rezidentmi jedného štátu, môžu dosahovať príjmy z druhého štátu z investovaného kapitálu, ako napr. zo zakúpených akcií zahraničných podnikov, poskytnutých úverov alebo licenčných práv vo forme dividend (podielov na zisku), úrokov a licenčných poplatkov. Zdanenie týchto druhov príjmov je upravené v Modelovej zmluve OECD (ďalej len „Zmluva“)

O stálej prevádzkarni pojednáva Čl. 5 Modelovej zmluvy OECD (ďalej len „Zmluva“). Hlavným zmyslom stálej prevádzkarne je stanoviť právo jedného zo zmluvných štátov zdaňovať príjmy podniku druhého zmluvného štátu. Podľa Čl. 7 Zmluvy nemôže jeden zo zmluvných štátov zdaňovať príjmy podniku druhého zmluvného štátu, pokiaľ nevykonáva svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v druhom štáte.