Ako pri každom inom výdavku aj výdavok na stravovanie musí spĺňať predovšetkým základnú podmienku uznateľnosti výdavku ako daňového výdavku definovanú v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP.
Ako pri každom inom výdavku aj výdavok na stravovanie musí spĺňať predovšetkým základnú podmienku uznateľnosti výdavku ako daňového výdavku definovanú v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len„ZDP“). Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP.
Bližšia špecifikácia daňových výdavkov, t. j. preukázateľných výdavkov, je uvedená v § 19 až § 29 ZDP, pričom priamo v § 19 ods. 1 ZDP je bližšie zadefinovaná aj obmedzujúca podmienka. Podľa nej, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu a ak výšku výdavku (nákladu) limituje ZDP, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje ZDP v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených ZDP.
Výdavky zamestnávateľa na stravovanie zamestnanca
Bližšie vymedzenie výdavkov na stravovanie zamestnancov ako daňových výdavkov zamestnávateľa, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba, je obsiahnuté priamo v § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 ZDP. Daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP, sú výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom.
Osobitným predpisom, ktorý upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy, pričom v rámci podnikovej sociálnej politiky upravuje aj poskytovanie stravného zamestnancom, je Zákonník práce.
Podľa ustanovenia § 152 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti, pričom:
- za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny,
- ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla (je to na zvážení zamestnávateľa, ak ho však poskytne, potom je povinný na toto jedlo prispievať v súlade s § 152 ods. 3 Zákonníka práce),
- zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) – podľa opatrenia MPSVaR SR č. 615/2005 Z. z. suma stravného pri tuzemských pracovných cestách je od 1. 1. 2006 vo výške 89 Sk),
- zamestnávateľ posky