V piatej časti seriálu k Modelovej zmluve OECD (ďalej len „Zmluva“) sa budeme zaoberať jej ustanoveniami týkajúcimi sa zdanenia príjmov z užívania majetku a jeho predaja, príjmov fyzických osôb a tzv. iných príjmov, keďže zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorené na základe Zmluvy sú tzv. komplexné zmluvy, ktoré riešia zamedzenie dvojitého zdanenia všetkých teoreticky aj prakticky možných druhov príjmov.
(pokračovanie z čísla 1/2006)
V piatej časti seriálu k Modelovej zmluve OECD (ďalej len „Zmluva“) sa budeme zaoberať jej ustanoveniami týkajúcimi sa zdanenia príjmov z užívania majetku a jeho predaja, príjmov fyzických osôb a tzv. iných príjmov, keďže zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorené na základe Zmluvy sú tzv. komplexné zmluvy, ktoré riešia zamedzenie dvojitého zdanenia všetkých teoreticky aj prakticky možných druhov príjmov.
Zdanenie príjmov z užívania majetku alebo jeho predaja
V každom z Čl. 6 – Príjmy z nehnuteľného majetku, Čl. 13 – Zisky zo scudzenia majetku a Čl. 22 – Majetok obsiahnutých v Zmluve zaoberajúcich sa zdanením príjmov z užívania majetku alebo jeho predaja ide v zásade o iný predmet zdanenia. Zatiaľ čo v Čl. 6 ide o príjmy plynúce z užívania nehnuteľného majetku, v Čl. 13 ide o zisky z predaja majetku (hnuteľného aj nehnuteľného), čiže v obidvoch prípadoch o príjmy podliehajúce zdaneniu podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). V Čl. 22 ide o daň z majetku ako takého, čiže konkrétne v podmienkach SR o daň z nehnuteľností, ktorej správa je organizovaná na miestnej úrovni.
Zdaňovanie príjmov z nehnuteľného majetku (Čl. 6)
Zdaňovanie príjmov z nehnuteľného majetku je obsiahnuté v Čl. 6 Zmluvy, pričom tam je zakotvená zásada, že príjmy z priameho užívania (napr. príjem získaný z rezania a predávania drevnej hmoty), prenájmu alebo používania nehnuteľného majetku v akejkoľvek inej forme (vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva) sa zdaňujú v štáte, v ktorom je majetok umiestnený.
Uvedené všeobecné pravidlo sa použije bez ohľadu na formu využívania nehnuteľného majetku. Ust. Čl. 6 Zmluvy sa použijú tiež na príjmy z nehnuteľného majetku priemyselných, komerčných a iných podnikov a na príjem z nehnuteľného majetku používaného na výkon nezávislých osobných služieb.
Spôsob, akým však budú tieto príjmy zdaňované zostáva, tak ako pri ostatných druhoch príjmov právom jurisdikcie štátu, v ktorom je nehnuteľnosť umiestnená.
Príklad č. 1:
Rezident USA vlastní na území SR nehnuteľnosť, ktorú prenajíma slovenskému rezidentovi. Sú jeho príjmy zdaniteľné na území SR?
Príjmy zo zdroja na území SR u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou sú podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 ZDP príjmy z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, príjmy za nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia nehnuteľností umiestnených na území SR. Tieto príjmy sú príjmami z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP a na území SR sa zdaňujú prostredníctvom daňového priznania z príjmov fyzických osôb (FO).
SR je v daňových vzťahoch viazaná zmluvou s USA (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 74/1994 Z. z.) a musí sa vychádzať predovšetkým z ustanovení tejto zmluvy. V zmysle Čl. 6 ods. 1 cit. zmluvy môžu byť príjmy plynúce rezidentovi USA z nehnuteľného majetku umiestneného v SR aj zdanené v SR. Toto ustanovenie platí pre príjmy z priameho používania prenájmu alebo každého iného spôsobu používania nehnuteľného majetku. V zmysle Čl. 6 ods. 5 cit. zmluvy rezident USA, ktorý podlieha zdaneniu v SR z príjmov z nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v SR, môže si vypočítať daň z tohto príjmu z čistého základu, ako keby bol takýto príjem pripočítaný stálej prevádzkarni v SR.
Americký daňovník vlastniaci nehnuteľnosť na území SR, ktorú prenajíma a poberá teda príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP, tento príjem z nehnuteľného majetku zdaňuje prostredníctvom podaného daňového priznania, pričom základom dane sú príjmy znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie podľa § 6 ZDP. Na zistenie základu dane sa použije § 17 až § 29 ZDP. Ak daňovník neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže ich uplatniť vo výške 25 % z úhrnu týchto príjmov.
Daňovník je povinný splniť oznamovaciu povinnosť v zmysle § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
Zároveň vzniká povinnosť daňovníkovi – – platiteľovi dane, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady v prospech nerezidentného daňovníka, zrážať preddavok na daň formou zabezpečenia vo výške 19 % zo zdaniteľných príjmov nerezidentného daňovníka (prenajímateľa), pokiaľ tento nerezidentný daňovník nepredloží platiteľovi dane potvrdenie