Pri riešení daňových otázok vznikajúcich pri medzinárodných daňových vzťahoch v súvislosti s daňami z príjmov je potrebné vychádzať z daňových zákonov platných na území Slovenskej republiky, a to najmä:
- zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) a
- zo zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.
s prihliadnutím na medzinárodné zmluvy, a to predovšetkým zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (ďalej len „zmluvy o ZDZ“), ktorými je Slovenská republika viazaná, a ktoré vychádzajú z Modelovej zmluvy OECD a jej komentára.
Komentár je možné vo všeobecnosti použiť ako doplnkový prostriedok výkladu k zmluvám o ZDZ v súlade s Článkom 32 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve č. 15/1988 Zb. (ďalej len "Dohovor"). Možno ho použiť, buď na potvrdenie významu konkrétnych ustanovení zmlúv o ZDZ, ktorý vyplýva na základe použitia všeobecných výkladových pravidiel upravených v Článku 31 Dohovoru (t.j. interpretácie zmluvy o ZDZ dobromyseľne, v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva výrazom v zmluve o ZDZ v ich celkovej súvislosti, a takisto s prihliadnutím na predmet a účel zmlúv o ZDZ) alebo ho možno použiť ako doplnkový prostriedok tam, kde význam podľa Článku 31 Dohovoru je nejednoznačný, nejasný, zrejme protikladný alebo nerozumný.
Daňové povinnosti sú stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, nad ktorými môžu pôsobiť - majú vyššiu právnu silu, po prípade ich modifikujú,
medzinárodné zmluvy
.
Nadradenosť medzinárodnej zmluvy nad ustanovenia ZDP je upravená v § 1 ods. 2 ZDP.
Nejde len o zmluvy o ZDZ, ale aj o iné zmluvy spĺňajúce podmienky ustanovené v citovanom ustanovení. Medzinárodnými zmluvami sú zmluvy uzatvorené v súlade s Dohovorom, ktoré boli schválené, ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, t.j. na území SR:
-
pred ratifikáciou schválené NR SR, alebo o nich NR SR rozhodla, že majú prednosť pred zákonmi,
-
ratifikované prezidentom SR, alebo splnomocnenou osobou,
-
vyhlásené v Zbierke zákonov SR.
Za takúto medzinárodnú zmluvu sa považuje aj dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou SR a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne. V súčasnosti je takouto dohodou len dohoda medzi Ministerstvom financií SR a Ministerstvom financií Čínskej republiky (Taiwan) o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov (úplné znenie medzirezortnej administratívnej dohody bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 9/2011 oznámením č. 31).
Zmluvy o ZDZ
nesmú ukladať ťaživejšie zdanenie, ako určuje vnútroštátny predpis
. Vnútroštátny predpis môže iba modifikovať a nesmie upravovať daňovníkom žiadne nové povinnosti, ktoré nie sú obsiahnuté vo vnútroštátnych predpisoch zmluvných štátov. Len v prípade, ak je určitý príjem zdaniteľný aj v súlade s vnútroštátnym predpisom, aj v súlade so zmluvou o ZDZ, je možné tento príjem zdaniť.
Hlavnými prioritami uzatvárania zmlúv o ZDZ je najmä
zabránenie vzniku medzinárodného dvojitého alebo viacnásobného zdanenia
príjmu a majetku,
zamedzenie dvojitého nezdanenia
, zabránenie prípadným daňovým únikom a podvodom, umožnenie priamej spolupráce príslušných orgánov zmluvných štátov.
Zmluvy o ZDZ vytvárajú priestor pre riešenie sporných prípadov dohodou. SR dosiahnutú dohodu s druhým zmluvným štátom v súlade so zmluvou o ZDZ vykoná bez ohľadu na zánik práva vyrubiť daň podľa daňového poriadku.
V súčasnosti (k 11.6.2021 - zverejnený zoznam zmlúv na webovom sídle Ministerstva financií SR) má SR uzavretých 69 zmlúv o ZDZ.
V rámci posudzovania platieb za softvér v oblasti medzinárodného zdanenia príjmov medzi štátmi, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ sa s najkomplexnejším riešením softvéru je možné stretnúť v rámci Článku
licenčné poplatky
(zvyčajne Článok 12). V komentári k Modelovej zmluve sú zároveň rozobraté v tomto Článku aj odlišnosti, keď sa softvér posudzuje práve ako licenčný poplatok a keď ako iný druh príjmu, napr. príjem z predaja softvéru ako tovaru a podobne.
V prípade, ak pojem "softvér" nie je zadefinovaný priamo v zmluve o ZDZ, vychádza sa pri jeho určení z definícií určených vo vnútroštátnych predpisoch dotknutých štátov.
V SR je softvér považovaný za autorské právo, t.j. jeho definícia spadá prioritne pod ustanovenia zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon v z. n. p. (ďalej len "Autorský zákon"), avšak na daňové účely, a to práve pre daňové
