Ing. Miroslava Brnová

V prípade posúdenia zdanenia príjmov z predaja nehnuteľností, ale aj predaja hnuteľných vecí je potrebné rozlíšiť, či predávané nehnuteľnosti a hnuteľné veci sú v čase ich predaja zaradené v obchodnom majetku daňovníka fyzickej osoby, o ktorom by táto účtovala alebo viedla daňovú evidenciu pri dosahovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo je o nich účtované alebo vedená evidencia ako o obchodnom majetku pri príjmoch z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu resp. ich predáva až v čase ich vyradenia z tohto obchodného majetku resp. nikdy v jeho obchodnom majetku ani neboli zahrnuté.

V tejto časti príspevku sa zameriame na účtovanie u zamestnávateľa zabezpečujúceho pre svojich zamestnancov plnenia, tak ako sú definované v predchádzajúcich častiach, ktorý je účtovnou jednotkou podľa § 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve").

Fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľ nadobudla dňa 24. októbra 2017 pozemok prostredníctvom darovacej zmluvy. Dňa 8. septembra 2023 tento pozemok vymenila za iný pozemok na základe zámennej zmluvy. Fyzická osoba pozemok, ktorý nadobudla prostredníctvom zámeny v roku 2023, predala v mesiaci máj 2024. Podlieha takýto predaj dani z príjmu? Respektíve, považuje sa zámena za nové nadobudnutie, pri ktorom plynie nová 5-ročná lehota v súvislosti s oslobodením od dane z príjmu pri predaji nehnuteľnosti?

V druhej časti sa autorky venujú, okrem iného, nepeňažnému plneniu vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, lekárskym prehliadkam a mnohým iným benefitom, ktoré zamestnávatelia poskytujú svojim zamestnancom z daňového aj účtovného hľadiska.

V súčasnosti sa stáva praxou, že zamestnávatelia poskytujú svojim pracovníkom rôzne peňažné a nepeňažné príspevky nad rámec štandardnej mzdy za vykonávanú závislú činnosť. Tieto plnenia, ktoré často presahujú základné požiadavky stanovené predpismi, môžu obsahovať napríklad príspevky na dopravu na pracovisko, ubytovanie či parkovanie. Tento článok sa zaoberá otázkami, ako sú takéto plnenia účtované a aká je ich daňová úprava z hľadiska zamestnanca i zamestnávateľa, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívnu úpravu. Ďalej sa zameriava na definíciu zamestnanca a zamestnávateľa na účely dane z príjmov, poukazuje na špecifiká vymedzenia a zdaňovania rôznych druhov príjmov zo závislej činnosti a reflektuje aj ďalšie daňové aspekty súvisiace s poskytovaním zamestnaneckých benefitov.

Fyzická osoba-nepodnikateľ nadobudola dňa 24. 10. 2017 pozemok prostredníctvom darovacej zmluvy. Dňa  8. 9. 2023 tento pozemok vymenil za iný pozemok na základe zámennej zmluvy. Fyzická osoba plánuje pozemok, ktorý nadobudol prostredníctvom zámeny v roku 2023, predať v mesiaci 05/2024. Podlieha takýto predaj dani z príjmu? Respektíve, považuje sa zámena za nové nadobudnutie, pri ktorom plynie nová 5-ročná lehota v súvislosti s oslobodením od dane z príjmu pri predaji nehnuteľnosti?

Daňový bonus je suma určená ako daňové zvýhodnenie oslobodené od dane podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. n) zákona č. 595/2023 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). V druhej časti článku sa autorka venuje daňovému bonusu, ktorý si môžu uplatniť daňovníci platiaci hypotekárne úvery.

Matka dvoch detí je zamestnaná a poberá daňový bonus. Požiadala svojho zamestnávateľa o zúčtovanie dane, ktoré zamestnávateľ už vykonal. Z potvrdenia, ktoré dostala však zistila, že jej príjem nepostačuje na uplatnenie maximálneho daňového bonusu na deti. Preto si chce podať daňové priznanie typu A, aby mohla uplatniť aj manželov základ dane podľa § 33 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Manžel je samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a oznámil správcovi dane, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania do 30.6.2024. Manželka do konca marca teda nebude poznať manželov základ dane. Ako má postupovať, keď nemá všetky údaje na podanie opravného priznania? Môže aj ona oznámiť správcovi dane predĺženie lehoty na podanie priznania, hoci už jej zúčtovanie dane vykonal zamestnávateľ? Alebo má podať dodatočné priznanie vtedy, keď bude poznať manželov základ dane? Hrozí jej za dodatočné priznanie sankcia?

Daňový bonus je suma určená ako daňové zvýhodnenie oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2 písm. n) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"), pričom je určený na vyživované dieťa/deti daňovníka žijúce s ním v domácnosti (ďalej len "daňový bonus"), na ktorý má tento nárok po splnení všetkých podmienok určených v § 33 ZDP, na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie (ďalej len "daňový bonus na zaplatené úroky") po splnení podmienok určených v § 33a ZDP, za podmienky, že si špeciálne v roku 2023 neuplatnil, daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie z dôvodu nárastu úroku (ďalej len "daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky") po splnení podmienok určených v § 52zzy ZDP.

Matka dvoch detí je zamestnaná a poberá daňový bonus. Požiadala svojho zamestnávateľa o zúčtovanie dane, ktoré zamestnávateľ už vykonal. Z Potvrdenia, ktoré dostala však zistila, že jej príjem nepostačuje na uplatnenie maximálneho daňového bonusu na deti. Preto si chce podať daňové priznanie typu A, aby mohla uplatniť aj manželov základ dane podľa § 33 odst. 8. Manžel je SZČO a oznámil správcovi dane, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania do 30. 6. 2024. Manželka do konca marca teda nebude poznať manželov základ dane. Ako má postupovať, keď nemá všetky údaje na podanie opravného priznania? Môže aj ona oznámiť správcovi dane predĺženie lehoty na podanie priznania, hoci už jej zúčtovanie dane vykonal zamestnávateľ? Alebo má podať dodatočné priznanie vtedy, keď bude poznať manželov základ dane? Hrozí jej za dodatočné priznanie sankcia? 

Štyri fyzické osoby (ide o dva manželské páry) obstarali byt za účelom jeho dlhodobého prenájmu. Uvedenú nehnuteľnosť vlastní každý z nich v pomere 25 %. Z prenájmu uvedeného bytu bude plynúť pravidelný príjem. Musia si vlastníci takýto príjem deliť a zdaňovať v pomere v akom vlastnia byt, teda 25 % každý z nich? A akým spôsobom si majú deliť daňové výdavky na prevádzku bytu (napríklad výdavky na energie)? Dvaja zo štyroch vlastníkov sú živnostníci a majú v predmete činnosti aj prenájom nehnuteľností. Je možné, aby si živnostníci svoju pomernú časť nehnuteľnosti aj zahrnuli do obchodného majetku, odpisovali ho a uplatňovali napríklad aj náklady na opravy?

V priebehu roka 2023 boli vykonané zmeny zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"), ktoré nadväzujú na úpravy iných právnych predpisov alebo boli predložené z iniciatívy poslancov Národnej rady SR.

Podľa ustanovenia § 15 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, ktorým je aj zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej "len ZDP") alebo ten, koho správca dane na to vyzve. ZDP ďalej upravuje, ktorým daňovníkom, v akej lehote a za akých podmienok vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Z hľadiska zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") sú riešené pracovné cesty z hľadiska: - zamestnávateľa, ktorý je povinný zabezpečiť svojim zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu cestovné náhrady určené osobitným predpisom, ktorým je napr. zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p.(ďalej len "zákon o CN") a - podnikateľa, ktorý dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, a ktorý vykonáva svoju činnosť mimo miesta svojho pravidelného vykonávania činnosti.

Slovenská spoločnosť s r. o. (podnikajúca v segmente poradenských služieb) v roku 2023 obstarala osobné vozidlo v hodnote do 30 000 € a zaradila ho do obchodného majetku. Z rôznych dôvodov sa podnikaniu v danom roku nedarilo, a tak firma v danom roku vozidlo na podnikateľské účely využila len do veľmi malej miery. Avšak, v danom roku využili vozidlo na súkromné účely spoločníci vlastniaci obchodný podiel v spoločnosti. Nakoľko sa v danom roku vozidlo na podnikateľské účely nevyužilo, hoci bolo použité na osobné účely vlastníkov, je možné po skončení účtovného obdobia 2023 pri výpočte základu dane spoločnosti hodnotu odpisov vozidla do daňových výdavkov vôbec nezahrnúť? A naopak, ak v nasledujúcom období (2024 a ďalej) sa bude dané vozidlo na podnikateľské účely využívať napr. v 100 % miere, je možné v takom prípade si v danom roku uplatniť 100 % hodnotu odpisov vozidla do daňových výdavkov? Alebo je potrebné pri zaradení vozidla do obchodného majetku vybrať jeden režim uplatňovania si odpisov v daňových výdavkoch a takýto spôsob používať všetky 4 roky?

Slovenská spoločnosť s. r. o. (podnikajúca v segmente poradenských služieb) v roku 2023 obstarala osobné vozidlo v hodnote do 30 000 € a zaradila ho do obchodného majetku. Z rôznych dôvodov sa podnikaniu v danom roku nedarilo, a tak firma v danom roku vozidlo na podnikateľské účely využila len do veľmi malej miery. Avšak, v danom roku využili vozidlo na súkromné účely spoločníci vlastniaci obchodný podiel v spoločnosti. Nakoľko sa v danom roku vozidlo na podnikateľské účely viac-menej nevyužilo, hoci bolo použité na osobné účely vlastníkov - je možné po skončení účtovného obdobia 2023 pri výpočte základu dane spoločnosti, hodnotu odpisov vozidla do daňových výdavkou vôbec nezahrnúť? A naopak, ak v nasledujúcom období (2024 a ďalej) sa bude dané vozidlo na podnikateľské účely využívať napr v 100 % miere, je možné v takom prípade si v danom roku uplatniť 100 % hodnotu odpisov vozidla do daňových výdavkov? Alebo je potrebné pri zaradení vozidla do obchodného majetku vybrať jeden režim uplatňovania si odpisov v daňových výdavkoch a takýto spôsob používať všetky 4 roky?

Od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

V predchádzajúcich dvoch príspevkoch boli rozobraté tak všeobecné povinnosti pri dani vyberanej zrážkou ako napr. spôsob jej vybratia, sadzby dane, ale aj vzťah zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluvy o ZDZ“) na vybratie dane zrážkou, pričom v druhej časti príspevku boli rozobraté práve príjmy podliehajúce dani vyberanej zrážkou, ak špeciálne plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len „daňovník s ODP“).

V predchádzajúcom príspevku boli rozobraté nielen všeobecné povinnosti pri dani vyberanej zrážkou, spôsob jej vybratia, sadzby dane, sťažnosť na nesprávne zrazenú daň, ale aj vzťah zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluvy o ZDZ“) na vybratie dane zrážkou a v tejto súvislosti aj koncept konečného príjemcu/skutočného vlastníka príjmu.

Vysporiadanie daňovej povinnosti jej zrazením už pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrad sa považuje za jeden z najefektívnejších inštitútov zabezpečenia dane pri zdroji, čo zároveň v oblasti úhrad do zahraničia v zásade uspokojivo rieši aj otázku predchádzania daňových únikov.