Výdavky na pohonné látky (ďalej aj „PHL“) patria k uplatňovaným daňovým výdavkom takmer u každého podnikateľa, z dôvodu, že motorové vozidlá sú často využívaným hmotným majetkom pri podnikaní. Pri používaní motorového vozidla si môže daňovník sám vybrať spôsob, akým bude postupovať pri uplatňovaní preukázateľne vynaložených daňových výdavkov na spotrebované PHL.
Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") v ustanovení § 19 ods. 2 písm. l) ponúka podnikateľovi vybrať si jeden z troch možných ustanovených spôsobov zahŕňania výdavkov na PHL do daňových výdavkov. Ak daňovník používa viac automobilov, môže na každý z nich použiť iný spôsob uplatňovania podľa tohto ustanovenia. Pri všetkých troch možnostiach je však daňovník povinný preukázať nákup PHL reálnym dokladom o nákupe a cene PHL.
Súčasne ZDP tiež upravuje rozsah a podmienky pre uplatnenie výdavkov (nákladov) na spotrebované pohonné látky do daňových výdavkov pri pracovných cestách zamestnancov v § 19 ods. 2 písm. d) ZDP a tiež daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP, ak pri podnikaní využíva vlastné motorové vozidlo nezahrnuté v obchodnom majetku, v ustanovení § 19 ods. 2 písm. e) ZDP.
Uplatňovanie výdavkov na PHL do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP
Podľa tohto odseku postupujú daňovníci, ktorí používajú v podnikaní motorové vozidlo a toto majú zaradené v obchodnom majetku, a aj daňovníci, ktorí nemajú zaradené motorové vozidlo v obchodnom majetku a: