Porovnanie vybraných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (I.)

Ing. Jana Borčíková

Vydáno: 01. 06. 2006 26 minút čítania

Nasledujúci článok ponúka pohľad na rozdielnosť definovania jednotlivých článkov v konkrétnych zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. Keďže Slovenská republika má v súčasnosti uzavretých 53 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (pozri príloha č. 1), zameriame sa na zmluvy s krajinami, kde naši občania najčastejšie vykonávajú svoju činnosť, či už podnikateľskú, brigádnickú, závislú (zamestnanie), umeleckú a podobne.

Pôjde o tieto vybrané zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzavreté SR so zmluvným štátom, uverejnené v Zbierke zákonov:

Anglicko – pod č. 89/1992 Zb.,
Austrália – pod č. 157/2000 Z. z.,
Belgicko – pod č. 354/2002 Z. z. (len oznámenie),
Cyprus – pod č. 30/1981 Zb.,
Česká republika – pod č. 238/2003 Z. z.,
Dánsko – pod č. 53/1983 Zb.,
Fínsko – pod č. 207/2001 Z. z.,
Francúzsko – pod č. 73/1975 Zb.,
Grécko – pod č. 98/1989 Zb.,
Holandsko – pod č. 138/1974 Zb.,
Írsko – pod č. 365/2000 Z. z.,
Kanada – pod č. 369/2002 Z. z. (len oznámenie),
Maďarsko – pod č. 80/1996 Z. z.,
Nemecko – pod č. 18/1984 Zb.,
Poľsko – pod č. 95/1996 Z. z.,
Rakúsko – pod č. 48/1979 Zb.,
Španielsko – pod č. 23/1982 Zb.,
Švajčiarsko – pod č. 127/1998 Z. z.,
Švédsko – pod č. 9/1981 Zb.,
Taliansko – pod č. 17/1985 Zb.

Definícia osôb, na ktoré sa zmluvy vzťahujú

V Čl. 1 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (ďalej len „zmluvy“) sú vymedzené osoby, na ktoré sa aplikácia zmlúv vzťahuje. Sú nimi osoby, ktoré sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov. Tento článok je v zmluvách definovaný rovnako.

Predmet dane

Čl. 2 zmlúv určuje, čo je predmetom dane, t. j. aké druhy daní konkrétna zmluva upravuje. V zásade ide o daň z príjmov a daň z majetku, pričom zmluvy uzavreté medzi SR a Fínskom, Gréckom, Írskom, Talianskom upravujú len daň z príjmov. Za dane z príjmov a z majetku sa považujú podľa príslušných zmlúv všetky dane vyberané z celkového príjmu, zo všetkého majetku alebo z jednotlivých častí príjmu alebo majetku vrátane daní zo ziskov pochádzajúcich zo scudzenia (predaja) hmotného alebo nehmotného majetku a daní z celkového objemu miezd platených podnikmi, ako aj dane z prírastku hodnoty. V prípade zmlúv, ktoré vymedzujú len daň z príjmov, za dane z príjmov sa považujú všetky dane vyberané z celkových príjmov alebo z časti príjmov vrátane daní zo ziskov zo scudzenia hmotného a nehmotného majetku, ako aj daní z prírastku hodnoty. V zmluvách uzavretých medzi SR a Belgickom, Dánskom, Fínskom, Gréckom, Rakúskom, Talianskom, Nemeckom dochádza aj k vymenovaniu viacerých druhov daní, ktoré spravuje konkrétna zmluva vyberajú podľa vnútroštátnych predpisov zmluvných štátov, pričom sa stále týkajú dane z príjmov, resp. dane z majetku.

Príklad č. 1:

V zmluve uzatvorenej s Nemeckom išlo v dobe jej uzatvorenia v Nemecku o daň z príjmu, daň právnických osôb vrátane doplnkovej dávky k dani právnických osôb, daň z majetku, pozemkovú daň a živnostenskú daň a v SR (vtedy ČSSR) o odvod zo zisku, daň zo mzdy, daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti, daň z poľnohospodárstva, daň z príjmov obyvateľstva, daň domovú a odvod z majetku.

***

Ak by dane boli nahradené inými daňami, ktoré majú charakter daní definovaných v zmluvách pri ich podpise, v Čl. 2 sa uvádza, že zmluva sa bude vzťahovať aj na všetky totožné alebo podstatne obdobné dane, ktoré sa budú v budúcnosti vyberať popri súčasných daniach alebo namiesto nich, pričom príslušné úrady zmluvných štátov na konci každého roka podľa potreby si oznámia zmeny vykonané v ich daňových zákonoch.

Príklad č. 2:

V spomínanej zmluve uzavretej s Nemeckom vymenované dane vtedy platné na území SR sa nahradili daňou z príjmov fyzických a právnických osôb (spĺňajú charakter pôvodných daní), ktoré sa už použijú pri aplikácii tejto zmluvy aj napriek skutočnosti, že v zmluve názvy týchto daní sa neupravili.

***

Zmluva uzatvorená so Švajčiarskom okrem uvedeného ustanovuje aj to, že sa nevzťahuje na dane vyberané pri zdroji na ceny v lotériách.

Vymedzenie niektorých pojmov

Všeobecnými definíciami v Čl. 3 sa vymedzili niektoré pojmy ďalej používané v zmluve. Ide prevažne o výrazy jeden zmluvný štát a druhý zmluvný štát, spoločnosť, medzinárodná doprava, podnik jedného zmluvného štátu, podnik druhého zmluvného štátu, príslušný úrad, štátny príslušník.

V niektorých zmluvách, ak je to potrebné, je určené územie zmluvného štátu v zemepisnom zmysle. Ide o zmluvy uzavreté medzi SR a Austráliou, Belgickom, Cyprom, Českou republikou, Dánskom, Fínskom, Francúzskom, Gréckom, Holandskom, Írskom, Kanadou, Poľskom, Španielskom, Švajčiarskom, Švédskom, Talianskom a Anglickom.

Toto určenie má význam pri presnom vymedzení územia, na ktorom sa budú aplikovať rozhraničovacie kritériá zdanenia príjmov stanovené príslušnou zmluvou.

Príklad č. 3:

Zmluva uzavretá s Austráliou (výraz Austrália, ak je použitý v zemepisnom zmysle) vylučuje všetky vonkajšie územia okrem:

Norfolku (Norfolk Island),
Vianočného ostrova (Christmas Island),
Kokosových (Kýlových) ostrovov [Cocos (Keeling) Islands],
ostrovov Ashmore a Cartier (Ashmore a Cartier Islands),
ostrova Heard a ostrovov McDonald (Heard Island and McDonald Islands),
ostrovov Koralového mora (Coral Sea Islands)

a zahŕňa akúkoľvek oblasť priľahlú k územným hraniciam Austrálie (vrátane území, ktoré sme vyšpecifikovali) platným v súčasnosti v súlade s medzinárodným právom, právom Austrálie týkajúcim sa výskumu alebo ťažby akýchkoľvek prírodných zdrojov morského dna a podložia kontinentálneho šelfu.

Výraz Slovenská republika podľa citovanej zmluvy, ak je použitý v zemepisnom zmysle, označuje územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva svoju suverenitu, suverénne práva alebo súdnu právomoc v súlade s pravidlami medzinárodného práva.

V zmluve s Austráliou sú ďalej zadefinované tieto výrazy:

austrálska daň – daň ukladaná Austráliou, na ktorú sa v zmysle Čl. 2 vzťahuje táto zmluva,
spoločnosť – akákoľvek právnická osoba alebo nositeľ práv považovaný na účely zdanenia za spoločnosť alebo právnickú osobu,
príslušný úrad – označuje v prípade SR ministra financií SR alebo jeho splnomocneného zástupcu a v prípade Austrálie vládneho komisára pre daňové záležitosti alebo jeho splnomocneného zástupcu,
jeden zmluvný štát a druhý zmluvný štát – označujú podľa súvislostí SR alebo Austráliu,
podnik jedného zmluvného štátu a podnik druhého zmluvného štátu – označujú podľa súvislostí podnik prevádzkovaný rezidentom SR alebo podnik prevádzkovaný rezidentom Austrálie,
osoba – zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a akékoľvek iné združenie osôb,
slovenská daň – daň ukladaná SR, na ktorú sa vzťahuje v zmysle Čl. 2 táto zmluva,
daň – označuje podľa súvislostí austrálsku daň alebo slovenskú daň, ale nezahŕňa žiadne penále ani úroky uložené podľa niektorého zo zmluvných štátov, ktoré súvisia s jeho daňou.

***

Daň je zadefinovaná len v zmluve s Austráliou. Avšak aj pri iných zmluvách pojmy, ktoré nie sú v nich definované, majú svoj význam a je možné použiť ich pri aplikácii zmluvy. Zabezpečuje to odsek, ktorý je súčasťou každej zmluvy v Čl. 3. Odsek určuje, že každý výraz, ktorý nie je definovaný v zmluve, na jej vykonávanie zmluvným štátom, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad, bude mať taký význam, aký má podľa platného práva štátu upravujúceho dane, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva.

Výrazy osoba a spoločnosť sú koncipované v zmluvách rovnakým spôsobom, len v zmluve uzavretej s Francúzskom vo výraze osoba sú navyše obsiahnuté verejnoprávne korporácie, v zmluve uzavretej s Írskom a Kanadou je navyše trust a v zmluve uzavretej s Anglickom je určené, že výraz osoba nezahŕňa osobnú spoločnosť, ktorá nie je PO.

Vymedzenie spojenia jeden zmluvný štát a druhý zmluvný štát sa nelíši v zmluvách od definície v zmluve uzavretej s Austráliou. Rovnako sa podstatne nelíši ani definícia výrazu príslušný úrad, ktorá ustanovuje vždy kompetentného zástupcu na rozhodovanie vo veciach problémov s aplikáciou zmluvy, napr. rozhodnutie o daňovej rezidencii daňovníka k príslušnému územiu. V SR je takýmto zástupcom vždy minister financií SR, resp. ním poverený zástupca a v štátoch, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu, to závisí od skutočnosti, kto je v príslušnom štáte zodpovedný za správny výber daní. Väčšinou sú to tiež ministri financií príslušného štátu, resp. ním poverení zodpovední zástupcovia, ale napr. vo Švajčiarsku môže ísť aj o riaditeľa federálnej daňovej správy alebo jeho splnomocneného zástupcu, vo Francúzsku o ministra hospodárstva a financií alebo jeho splnomocneného zástupcu, v Írsku o komisárov daňových úradov alebo ich splnomocnených zástupcov.

Spojenie podnik jedného zmluvného štátu a podnik druhého zmluvného štátu je rovnaký vo všetkých zmluvách. V zmluve uzavretej s ČR sú ustanovené ďalšie výrazy – podnik, ktorý označuje vykonávanie akejkoľvek činnosti a výraz činnosť zahŕňajúci vykonávanie odborných a iných činností nezávislého charakteru. Uvedené vymedzenie má veľký význam hlavne pre zdanenie príjmov z podnikania a určenie stálej prevádzkarne pri vykonávaní odborných a iných činností nezávislého charakteru.

V zmluvách uzavretých s Belgickom, Cyprom, ČR, Dánskom, Fínskom, Gréckom, Írskom, Kanadou, Maďarskom, Poľskom, Švédskom, Talianskom, Anglickom a so Švajčiarskom sú zadefinované tiež výrazy medzinárodná doprava a štátni príslušníci, resp. príslušníci. V zmluvách uzatvorených s Rakúskom a so Španielskom je to len výraz štátni príslušníci, resp. príslušníci. Výraz medzinárodná doprava podľa citovaných zmlúv označuje akúkoľvek dopravu uskutočňovanú loďou alebo lietadlom prevádzkovanú podnikom, ktorého miesto skutočného vedenia je v jednom zmluvnom štáte, ak takáto loď alebo lietadlo nie sú prevádzkované len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte.

Pojem štátni príslušníci, resp. príslušníci označuje každú fyzickú osobu, ktorá má štátne občianstvo niektorého zmluvného štátu, každú právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť alebo združenia zriadené podľa platných právnych predpisov platných v niektorom zmluvnom štáte. Jeho vymedzenie sa môže odlišovať v jednotlivých zmluvách, ale podstata je zachovaná rovnako vo všetkých zmluvách.

Zdôrazňujem ešte raz, že Čl. 3 vymedzuje zásadu pre každý výraz, ktorý nie je definovaný v zmluve a na jej vykonávanie zmluvným štátom, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad, bude mať taký význam, aký má podľa platného práva štátu upravujúceho dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje.

Niektoré výrazy sú definované aj v príslušných článkoch, ktoré sa nimi zaoberajú, napr. dividendy, licenčné poplatky, úroky a pod.

Daňová rezidencia

Čl. 4 je zameraný na rozriešenie daňovej rezidencie, resp. daňového domicilu (totožný pojem) daňovníka. Určenie daňovej rezidencie posudzovaného daňovníka je veľmi dôležité z pohľadu určenia rozsahu jeho daňovej povinnosti k danému územiu. Ak je daňovník k územiu jedného zmluvného štátu rezidentom, potom je na tomto území zdaňovaný z celosvetových príjmov. V druhom zmluvnom štáte je daňovým nerezidentom a bude v ňom zdaňovaný len z príjmov dosiahnutých na jeho území.

Zmluvy s Austráliou, Belgickom, ČR, Fínskom, Írskom, Kanadou, Maďarskom, Poľskom používajú pojem rezident, zatiaľ čo zmluvy s Cyprom, Dánskom, Francúzskom, Gréckom, Holandskom, Nemeckom, Rakúskom, Talianskom, so Španielskom, Švédskom a s Anglickom používajú výraz daňový domicil. Obidva pojmy majú rovnaký význam pre určenie rozsahu daňovej povinnosti daňovníka k príslušnému územiu zmluvného štátu. V zásade je možné povedať, že daňová rezidencia, resp. daňový domicil v jednotlivých zmluvách sa nelíšia.

Príklad č. 4:

Na účely zmluvy uzavretej medzi SR a Švajčiarskom spojenie rezident jedného zmluvného štátu označuje každú osobu, ktorá je podľa práva tohto štátu podrobená v ňom zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria.

Ak je fyzická osoba (FO) rezidentom obidvoch zmluvných štátov, určí sa jej postavenie takto:

Predpokladá sa, že FO je rezidentom toho štátu, v ktorom má stály byt. Ak má stály byt v obidvoch štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životne dôležitých záujmov).
Ak nemožno určiť, v ktorom štáte má FO stredisko svojich životne dôležitých záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, predpokladá sa, že je rezidentom štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava.
Ak sa FO obvykle zdržiava v obidvoch štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že je rezidentom štátu, ktorého je štátnym občanom.
Ak je FO štátnym občanom obidvoch štátov alebo žiadneho z nich, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.

Ak osoba iná ako fyzická osoba je rezidentom obidvoch zmluvných štátov, predpokladá sa, že je rezidentom štátu, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.

***

V zmluve uzatvorenej s ČR, Dánskom a Kanadou okrem rezidenta fyzickej osoby alebo rezidenta, ktorý nie je fyzickou osobou, je zadefinovaný ako rezident aj zmluvný štát sám, jeho miestny orgán a jeho štatutárny orgán, resp. tento štát alebo jeho nižší správny útvar alebo miestny orgán alebo každé zastúpenie alebo inštitúcia štátu, útvaru alebo orgánu.

Holandsko definuje ako rezidenta aj fyzickú osobu – člena diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu jedného z obidvoch štátov v druhom alebo v treťom štáte, ktorá je štátnym občanom vysielajúceho štátu. Na účely tejto zmluvy sa bude považovať za osobu majúcu bydlisko vo vysielajúcom štáte, ak je tam podrobená rovnakým záväzkom, pokiaľ ide o dane z príjmov a z majetku, ako osoby s bydliskom v tomto štáte.

Stála prevádzkareň

V Čl. je vymedzený pojem stála prevádzkareň. Podmienky stanovené pre vznik stálej prevádzkarne sú veľmi dôležité vzhľadom na zdanenie príjmov podniku, resp. zdanenie príjmov z podnikateľskej činnosti. Len vtedy, ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť na území druhého zmluvného štátu prostredníctvom stálej prevádzkarne, môžu byť jeho príjmy na území druhého zmluvného štátu zdaňované, samozrejme, v rozsahu, v akom sú pripočítateľné k činnosti vykonávanej jej prostredníctvom.

V podstate hovoríme o tzv. klasickej stálej prevádzkarni zahŕňajúcej najmä miesto vedenia, pobočku, kanceláriu, továreň, dielňu a baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje.

Okrem uvedeného v zmluve uzavretej medzi SR a Austráliou je zadefinovaná klasická stála prevádzkareň aj ako miesto, ktoré tvorí poľnohospodárske pozemky, pastviská alebo lesy, v zmluve uzatvorenej s Írskom stálu prevádzkareň tvorí aj inštalácia, vrtná súprava alebo loď používaná na prieskum a využívanie prírodných zdrojov. V zmluve uzatvorenej medzi SR a Anglickom je stálou prevádzkarňou aj zariadenie alebo stavba používané na výskum alebo využitie prírodných zdrojov.

Ďalším druhom vzniku stálej prevádzkarne je stála prevádzkareň, ktorá vzniká uplynutím času (príloha č. 2). Patrí doň stála prevádzkareň pre stavebné a montážne práce a tzv. službová stála prevádzkareň, pokiaľ podnik poskytuje odborné služby.

V zmluvách uzavretých medzi SR a Austráliou, Belgickom, ČR, Dánskom, Fínskom, Írskom, Kanadou, Maďarskom, Nemeckom, Poľskom, Rakúskom, Španielskom, Švajčiarskom, Švédskom, Talianskom a Anglickom stavenisko alebo stavba, inštalačný projekt, dozorné alebo konzultačné činnosti vo vzťahu k takémuto stavenisku, stavbe alebo inštalačnému projektu predstavujú stálu prevádzkareň iba vtedy, ak trvajú viac než 12 mesiacov. V zmluve uzavretej medzi SR a Cyprom táto doba je dohodnutá na 6 mesiacov a v zmluve uzavretej medzi SR a Gréckom na 9 mesiacov.

Službové stále prevádzkarne sú vymedzené v zmluve uzavretej medzi SR a Austráliou, ČR, Maďarskom, Dánskom, Írskom a Kanadou.

V zmluvách uzavretých medzi SR a Austráliou, ČR a Maďarskom poskytovanie služieb vrátane poradenských služieb podnikom jedného zmluvného štátu prostredníctvom zamestnanca alebo iného pracovníka v druhom zmluvnom štáte je stálou prevádzkarňou za predpokladu, že takéto činnosti pokračujú v druhom štáte pri rovnakom alebo súvisiacom projekte počas jedného obdobia alebo viacerých období v úhrne viac než šesť mesiacov v ktoromkoľvek dvanásťmesačnom období.

V zmluve uzavretej s Kanadou táto doba je dohodnutá na 9 mesiacov a v zmluve s Dánskom a Írskom na 12 mesiacov. Čo sa týka zmlúv uzavretých s Francúzskom a Holandskom, stála prevádzkareň nevzniká uplynutím času ani v prípade vykonávania stavebných a montážnych prác, ani v prípade poskytovania služieb.

Ak však prepojíme znenie zmlúv umožňujúcich vznik stálej prevádzkarne uplynutím času pri vykonávaní služieb, so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. 1. 2004 (pozri § 16 ods. 2 cit. zákona) sa neumožňuje vznik stálej prevádzkarne uplynutím času pri vykonávaní služieb. Z uvedeného vyplýva, že ak poskytované služby nebudú vykonávané prostredníctvom trvalého miesta umiestneného na území SR, nebude možné takýto príjem zdaniť, aj keď uplynie čas, po ktorom vzniká stála prevádzkareň poskytovaním služieb, stanovený v príslušnej zmluve.

V článkoch venovaných stálej prevádzkarni v príslušných zmluvách je ustanovené aj tzv. negatívne vymedzenie stálej prevádzkarne. Znamená skutočnosť, keď podnik má na území druhého štátu nejaké miesto, ale prostredníctvom tohto miesta vykonáva činnosti, ktoré nemožno považovať za činnosti, prostredníctvom ktorých priamo podnik dosahuje zisky.

Príklad č. 5:

V zmluve uzavretej medzi SR a Austráliou sú tieto činnosti vymedzené v Čl. 5 ods. 3 takto:

„Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň iba z dôvodu

využívania zariadenia jedine na uskladnenie, vystavenie alebo dodanie tovaru alebo výrobkov patriacich tomuto podniku, alebo
zásob tovaru alebo výrobkov patriacich podniku, ktorá sa udržiava iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania, alebo
zásob tovaru alebo výrobkov patriacich podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania iným podnikom, alebo
trvalého zariadenia na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely nákupu tovaru alebo výrobkov alebo na zhromažďovanie informácií pre podnik, alebo
trvalého zariadenia na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely činností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný charakter, napríklad na reklamu alebo vedecký výskum.“

***

V zmluvách uzavretých medzi SR a Belgickom, ČR, Fínskom, Gréckom, Írskom, Kanadou, Maďarskom, Poľskom, Švajčiarskom a Anglickom je ustanovený upresňujúci bod, podľa ktorého trvalé zariadenie na podnikanie udržiavané iba na účely vykonávania akýchkoľvek spojených činností a ich kombinácia má prípravný alebo pomocný charakter, nie je rovnako stálou prevádzkarňou.

V zmluvách uzavretých medzi SR a Švédskom alebo Cyprom pojem stála prevádzkareň nezahŕňa aj montáž uskutočňovanú podnikom jedného štátu v spojení s dodávkou strojov alebo zariadení z tohto štátu do druhého zmluvného štátu.

V zmluvách uzavretých medzi SR a Francúzskom alebo Belgickom výraz stála prevádzkareň nezahŕňa aj činnosť podniku, ktorá pozostáva zo stavby a montáže. V zmluve uzatvorenej medzi SR a Švajčiarskom sa nezahŕňa do výrazu stála prevádzkareň tiež inštalačný projekt realizovaný podnikom jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte v súvislosti s dodávkou strojov alebo zariadenia vyrobeného týmto podnikom.

Stála prevádzkareň nevzniká činnosťou tzv. nezávislého zástupcu (maklér, generálny komisionár alebo akýkoľvek iný nezávislý zástupca). Takáto stála prevádzkareň je definovaná vo všetkých zmluvách.

Stála prevádzkareň však vzniká, ak osoba iná ako nezávislý zástupca, konajúca v jednom zmluvnom štáte v mene podniku druhého zmluvného štátu, má a obvykle používa splnomocnenie uzatvárať v tomto štáte zmluvy v mene podniku, pričom činnosti tejto osoby nie sú obmedzené iba na nákup tovaru pre podnik, alebo osoba vyrába alebo spracúva v tomto štáte pre podnik tovar alebo výrobky patriace podniku.

Príklad č. 6:

Podľa zmluvy uzavretej medzi SR a Švajčiarskom:

„Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 (definícia stálej prevádzkarne a uvedenie príkladov, ktoré vyjadrujú stálu prevádzkareň) osoba iná ako nezávislý zástupca v zmysle odseku 6 článku 5 zmluvy koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a obvykle používa právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku, predpokladá sa, že tento podnik má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4 (negatívne vymedzenie stálej prevádzkarne, napr. pomocné a prípravné práce), ktoré, ak by sa uskutočňovali prostredníctvom trvalého zariadenia na podnikanie, by nezakladali existenciu stálej prevádzkarne podľa ustanovení tohto odseku.

Podľa odseku 6 sa nepredpokladá, že podnik má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti.“

***

Skutočnosť, že spoločnosť – rezident jedného zmluvného štátu ovláda spoločnosť, alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, alebo vykonáva svoju činnosť v druhom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), neurobí sama o sebe zo žiadnej tejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti, je rovnako ustanovená vo všetkých zmluvách. Špecifické druhy stálych prevádzkarní sú určené v zmluvách uzatvorených medzi SR a Austráliou a Cyprom.

Príklad č. 7:

V zmluve uzatvorenej medzi SR a Austráliou sa predpokladá, že podnik má stálu prevádzkareň v niektorom zmluvnom štáte a prostredníctvom nej vykonáva podnikateľskú činnosť, ak:

vykonáva dozorné činnosti v tomto štáte v súvislosti so staveniskom alebo stavbou, s inštalačným alebo montážnym projektom, ktoré sa vykonávajú v tomto štáte po čas dlhší ako 12 mesiacov, alebo
má stále zariadenie zahŕňajúce napríklad, ale nie výlučne konštrukciu, inštaláciu, vrtnú súpravu alebo strojové zariadenie, ktoré sa používa v tomto štáte na základe zmluvy s podnikom.

***

Príklad č. 8:

V zmluve uzatvorenej medzi SR a Cyprom sa bude predpokladať, že podnik jedného zmluvného štátu má stálu prevádzkareň v druhom zmluvnom štáte, ak:

vykonáva v druhom zmluvnom štáte po čas dlhší než šesť mesiacov dozor v spojení s montážou uskutočňovanou v ňom; to však neplatí, ak ide o činnosti uvedené v odseku 3 písm. f) tohto Čl. (činnosti, ktoré negatívne vymedzujú stálu prevádzkareň – montáž uskutočňovanú podnikom jedného zmluvného štátu v spojení s dodávkou strojov alebo zariadení z tohto štátu do druhého zmluvného štátu),
vykonáva v druhom zmluvnom štáte činnosť pozostávajúcu zo zabezpečovania služieb verejne vystupujúcich umelcov a športovcov uvedených v Čl. 17.

Príloha č. 1 – Prehľad platných zmlúv SR o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov, resp. z príjmov a z majetku (podľa stavu k 1. 1. 2006):

P. č.	Zmluvný štát	Kód štátu	Nadobudnutie platnosti	Zbierka zákonov
1	Austrália	AU	22. 12. 1999	č. 157/2000 Z. z.
2	Belgické kráľovstvo	BE	13. 6. 2000	č. 354/2002 Z. z.
3	Bieloruská republika	BY	5. 7. 2000	č. 112/2001 Z. z.
4	Brazílska federatívna republika	BR	14. 11. 1990	č. 200/1991 Zb.
5	Bulharská republika	BG	2. 5. 2001	č. 287/2001 Z. z.
6	Cyperská republika	CY	30. 12. 1980