V súčasnosti mnohé slovenské obchodné spoločnosti majú zahraničnú majetkovú účasť. Je preto prirodzené, že zahraničné materské spoločnosti majú záujem priamo riadiť chod svojich dcérskych spoločností alebo ich kontrolovať prostredníctvom svojho odborného personálu. Funkcie konateľov, členov predstavenstiev alebo členov dozorných rád v týchto spoločnostiach často vykonávajú občania štátov, v ktorých sú etablované materské spoločnosti.
V súčasnosti mnohé slovenské obchodné spoločnosti majú zahraničnú majetkovú účasť. Je preto prirodzené, že zahraničné materské spoločnosti majú záujem priamo riadiť chod svojich dcérskych spoločností alebo ich kontrolovať prostredníctvom svojho odborného personálu. Funkcie konateľov, členov predstavenstiev alebo členov dozorných rád v týchto spoločnostiach často vykonávajú občania štátov, v ktorých sú etablované materské spoločnosti. Pre výkon funkcie v orgánoch obchodných spoločností nie je nevyhnutná fyzická prítomnosť členov orgánov na Slovensku počas celého roka. Tieto fyzické osoby tak v závislosti od konkrétnych podmienok môžu, ale nemusia zostať daňovým rezidentom krajiny, v ktorej sídli materská spoločnosť. Predpokladajme, že pôjde o nerezidentov. V tejto súvislosti je preto aktuálna otázka zdaňovania členov orgánov právnických osôb v medzinárodnom kontexte.
Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) sa príjmy konateľov a odmeny za výkon funkcie v orgánoch právnických osôb považujú za príjmy zo závislej činnosti [§ 5 ods. 1 písm. b) a d) ZDP]. ZDP umožňuje zdaniť uvedené príjmy aj keď sú vyplácané daňovým nerezidentom, nakoľko ich považuje za príjmy zo zdroja na území SR [§ 16 ods. 1 písm. e) bod 7 ZDP]. V medzinárodnom kontexte je následne dôležitá právna úprava vyplývajúca z medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. V ďalšej časti tohto článku sa budem zaoberať špecifikami podľa medzinárodnej zmluvy uzatvorenej medzi SR a Rakúskom (pôvodná zmluva č