Posledné roky sa stretávame v čoraz väčšej miere s tým, že naši občania idú pracovať do zahraničia alebo zahraniční pracujú na území SR, resp. podnikatelia vykonávajú svoju činnosť aj v zahraničí a zase naopak. V nemalej miere sa tiež investuje kapitál zahraničných firiem na Slovensku alebo slovenských v zahraničí rovnako ako fyzických osôb, ktoré využívajú ponuky, finančného medzinárodného trhu. Nesmieme tiež zabúdať ani na čoraz väčšiu prítomnosť zahraničných športovcov a umelcov na území Slovenska alebo naopak. V takýchto prípadoch nastáva otázka, ako a kde príjmy dosahované v zahraničí alebo zahraničnými daňovníkmi na našom území zdaniť. Aký právny predpis použiť? Nebudú tieto príjmy dvakrát zdanené? V nasledujúcom príspevku preto uvedieme kedy a kde vzniká daňová povinnosť, aký je rozsah daňovej povinnosti daňovníkov na území Slovenska, aký je vzťah medzi zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia a zákonom o dani z príjmov a ako je možné riešenie dvojitého zdanenie príjmov.
Posledné roky sa stretávame v čoraz väčšej miere s tým, že naši občania idú pracovať do zahraničia alebo zahraniční pracujú na území SR, resp. podnikatelia vykonávajú svoju činnosť aj v zahraničí a zase naopak. V nemalej miere sa tiež investuje kapitál zahraničných firiem na Slovensku alebo slovenských v zahraničí rovnako ako fyzických osôb, ktoré využívajú ponuky, finančného medzinárodného trhu. Nesmieme tiež zabúdať ani na čoraz väčšiu prítomnosť zahraničných športovcov a umelcov na území Slovenska alebo naopak. V takýchto prípadoch nastáva otázka, ako a kde príjmy dosahované v zahraničí alebo zahraničnými daňovníkmi na našom území zdaniť. Aký právny predpis použiť? Nebudú tieto príjmy dvakrát zdanené? V nasledujúcom príspevku preto uvedieme kedy a kde vzniká daňová povinnosť, aký je rozsah daňovej povinnosti daňovníkov na území Slovenska, aký je vzťah medzi zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia a zákonom o dani z príjmov a ako je možné riešenie dvojitého zdanenie príjmov.
Pri riešení daňových otázok vznikajúcich pri medzinárodných daňových vzťahoch v súvislosti s daňami z príjmov je potrebné vychádzať z daňových zákonov platných na území SR, a to najmä:
- zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“),
- zo zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní“) s prihliadnutím
- na medzinárodné zmluvy, a to predovšetkým zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (ďalej len „zmluvy o ZDZ“), ktorými je SR viazaná, a ktoré vychádzajú predovšetkým z
- Modelovej zmluvy OECD a jej komentára.
Aj keď táto právna norma nie je záväznou právnou normou vyjadruje vo všeobecnosti väčšinový názor členských štátov OECD, na základe ktorého sa vypracúva aktualizácia modelovej zmluvy a jej komentára a aplikuje sa jej výklad pri použití rozriešenia oprávnenosti dotknutých štátov na zdanenie jednotlivých príjmov.
Existujú určité oblasti, v ktorých niektoré členské aj nečlenské štáty OECD so znením jednotlivých článkov Modelovej zmluvy a s ich výkladom uvedenom v komentári k tejto zmluve nesúhlasia.
V takomto prípade môže každý členský aj nečlenský štát OECD zaujať svoje stanovisko k záležitosti, s ktorou principiálne nesúhlasí.
V prípade členských štátov OECD je takýto postoj uvedený bezprostredne za komentárom k príslušnému článku Modelovej zmluvy pod označením „poznámka ku komentáru“ alebo „výhrada k článku“.
V prípade nečlenských štátov OECD je takýto nesúhlasný, resp. odlišný postoj označený ako „stanovisko (resp. pozícia) k článku a ku komentáru k tomuto článku“ a je uvedený v časti „Stanoviská nečlenských štátov k Modelovej daňovej zmluve OECD“.
- zo smerníc Európskej únie už priamo zapracovaných do ZDP:
- smernice Rady 69/335/EHS zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania (Ú.v. ES L 249, 03. 10. 1969) v znení smernice Rady 74/553/EHS zo 7. novembra 1974 (Ú.v. ES L 303, 13.11.1974), smernice Rady 85/303/EHS z 10. júna 1985 (Ú.v. ES L 156, 15. 6.1985) v znení smernice Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006 (Ú.v.