V praxi sa nezriedka môžeme stretnúť s predajom majetku zahraničnými vlastníkmi na území Slovenskej republiky alebo naopak slovenskými vlastníkmi, ktorí svoj majetok predávajú v zahraničí. Akým spôsobom je potrebné takýto príjem zdaňovať si uvedieme v nasledujúcom príspevku. Vzhľadom na skutočnosť, že ide predovšetkým o predaj nehnuteľností, hnuteľných vecí a cenných papierov bude príspevok zameraný na tieto oblasti.
Ak ide o predávaný majetok v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo majetok predáva osoba s bydliskom alebo sídlom v takomto štáte, do otázok zdanenia vstupuje aj medzinárodná zmluva, ktorá má nadradené postavenie nad ustanovenia vnútroštátneho daňového zákona. Takýmito zmluvami v oblasti zdanenia sú predovšetkým zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti príjmov a majetku, ktorých vzorom je Modelová zmluva OECD, resp. OSN, spolu so svojim komentárom, ktorý je každoročne aktualizovaný a medzištátne dojednávaný.
Vzorová zmluva OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), ktorá je smernicou pre vypracovávanie daňových zmlúv medzi hospodársky vyspelými štátmi, kde sa predpokladá vyvážený obojstranný tok investícií a príjmov, podľa ktorých sú príjmy zdaňované prevažne v štáte sídla alebo bydliska daňovníka a Vzorová zmluva OSN (Organizácia spojených národov), ktorá slúži predovšetkým pre jednanie s rozvojovými krajinami s prihliadnutím k ich potrebám, podľa ktorých sú vo väčšej miere príjmy zdaňované v zemi ich zdroja.
Keďže Slovenskej republiky sa priamo dotýka predovšetkým Vzorová, resp. Modelová zmluva OECD ďalej budeme význam medzinárodného zdanenia príjmov z predaja majetku rozoberať na ustanoveniach tejto Modelovej zmluvy.
Poznámka: Uvedený príspevok sa týka príjmu z predaja majetku, ktorý nie je obchodným majetkom, t. j. nejde o majetok využívaný pri podnikaní, o ktorom by aj predávajúci účtoval v čase predaja ako o obchodnom majetku.
Zdaňovanie predaja majetku podľa Modelovej zmluvy – zdaňovanie kapitálových ziskov
Článok 13 zmluvy udeľuje zmluvnému štátu neobmedzené právo na zdaňovanie ziskov plynúcich z predaja majetku daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou/nerezidentov (daňovník s ODP) v dvoch prípadoch:
- Príjmy z predaja nehnuteľného majetku môžu byť plne zdanené v štáte, kde sa tento majetok nachádza (kde je nehnuteľnosť umiestnená).
- Čo sa pre účely tohto Článku považuje za „nehnuteľnosť“ je uvedené v Článku – zdaňovanie príjmov z nehnuteľného majetku (väčšinou Článok 6), podľa ktorého sa posudzujú príjmy z priameho užívania (napr. príjem získaný z rezania a predávania drevnej hmoty), prenájmu alebo používania nehnuteľného majetku v akejkoľvek inej forme (vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva), ktorý sa zdaňuje v štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený. Výraz „nehnuteľný majetok“, ktorý je tu zadefinovaný s cieľom vylúčiť možné nejasnosti sa aplikuje na všetky posudzované príjmy spojené s nehnuteľnosťou ako takou, t. j. aj pri príjmoch z jej predaja ale aj pri príjmoch podľa Článku – Majetok (vo väčšine Článok 22), ktorý však upravuje majetkové dane. Výraz „nehnuteľný majetok“ uvedený v tomto Článku má taký význam, aký má podľa zákonov zmluvného štátu, v ktorom sa predmetný majetok nachádza. Výraz zahrňuje v každom prípade akékoľvek príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár užívaný v poľnohospodárstve a v lesníctve, práva, pre ktoré platia ustanovenia občianskeho práva vzťahujúca sa na pozemky, právo používania nehnuteľného majetku a práva na nepravidelné alebo pevné platby za ťažbu alebo za právo na ťažbu nerastného ložiska, prameňov a iných zdrojov. Lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
- Neobmedzené právo zdaňovať príjmy z predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý je využívaný v stálej prevádzkarni, prostredníctvom ktorej nerezident vykonáva činnosť v štáte zdroja.