Renáta Bláhová, FCCA

Súdny spor má rozhodnúť vo veci žalobcu (slovenský podnik so zahraničnými akcionármi) proti žalovanému (Finančné riaditeľstvo SR) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28. 6. 2010. Krajský súd v Bratislave vydal v uvedenej veci dňa 27. 1. 2012 prvý rozsudok. Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil uznesením zo dňa 23. 10. 2012 a vrátil vec Krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave následne vydal vo veci rozsudok dňa 28. 3. 2014, ktorým svoje prvé rozhodnutie vo svojej podstate potvrdil. Predmetná vec bola opätovne napadnutá a doručená na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 28. 7. 2014, kde ku dňu 5. 12. 2014 o nej nebolo rozhodnuté.

V záverečnej časti tejto série autorka uvádza stručné zhrnutie k najdôležitejším ostatným článkom Modelovej zmluvy s dôrazom na článok 23 Metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia.

V šiestom pokračovaní sa autorka venuje ďalším fiškálne dôležitým alokačným pravidlám, a to článkom 13 – Zisky zo scudzenia majetku, 14 – Nezávislé povolania, 15 – Príjmy zo zamestnania, 16 – Tantiémy.

V predchádzajúcej časti uverejnenej v časopise Dane a účtovníctvo v praxi č. 3/2009, s.2 sme sa venovali najmä článkom 10 a 11 Modelovej zmluvy OECD. V tomto čísle sa budeme venovať ustanoveniam v článku 12, ktoré upravujú problematiku príjmov súvisiacich s licenčnými poplatkami. A práve licenčné poplatky hrajú historicky významnú úlohu v daňovej politike Slovenska, nakoľko máme, ako jedna z mála krajín OECD, vyhradené právo zdaňovať licenčné poplatky pri zdroji.

V predchádzajúcej časti uverejnenej v DaÚ č. 11/2008 sme sa zaoberali najmä článku 7 Modelovej zmluvy OECD. V tomto čísle sa budeme venovať článkom 10 a 11, ktoré sú určené pre príjmy súvisiace s dividendami a úrokmi. Naďalej je hlavným účelom tejto série výlučne analýza historického vývoja, porovnania slovenskej legislatívy s Modelovou zmluvou OECD a celková politika Slovenska pre túto oblasť vo vzťahu k jednotlivým krajinám.

Koncom októbra bol Národnou radou schválený zákon č. 465/2008 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike). Legislatívny rámec pre oblasť účtovníctva sa tak dopĺňa v nadväznosti na zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov - tzv. „generálny zákon“ o jeden z kľúčových zákonov, a to o novelu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

V predchádzajúcej časti uverejnenej v DaÚ č. 9/2008 som sa venovala najmä tým článkom Modelovej zmluvy OECD, ktoré určujú, kedy je možné zmluvu aplikovať a na ktoré druhy daní. Ak je možné zmluvu uplatniť, alokačné pravidlá v článkoch 6 až 21 podľa charakteru príjmu určia, ktorý štát a v akom rozsahu má právo súvisiaci príjem zdaniť. Nižšie uvádzam základné zhrnutie k článkom 6 (Príjem z nehnuteľného majetku) a 7 (Zisky podnikov).

V tejto časti sa sústredím na analýzu primárnych definícií a článkov Modelovej zmluvy OECD (predovšetkým na články 1, 2, 3 a 4) vo vzťahu k špecifikám slovenskej legislatívy a na druhy daní, ktoré zmluvy pokrývajú.

Zdaňovanie príjmov fyzických ako aj právnických osôb na Slovensku sa riadi podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004 a zaviedol rovnú daň. Do roku 2004 bola legislatíva v oblasti dane z príjmov na Slovensku veľmi podobná českej. Prvý daňový systém zameraný na trhový mechanizmus vošiel do platnosti až v roku 1992, a to po páde komunistického režimu v bývalom Československu v roku 1989.

V súčasnosti mnohé slovenské obchodné spoločnosti majú zahraničnú majetkovú účasť. Je preto prirodzené, že zahraničné materské spoločnosti majú záujem priamo riadiť chod svojich dcérskych spoločností alebo ich kontrolovať prostredníctvom svojho odborného personálu. Funkcie konateľov, členov predstavenstiev alebo členov dozorných rád v týchto spoločnostiach často vykonávajú občania štátov, v ktorých sú etablované materské spoločnosti.