Súdny spor má rozhodnúť vo veci žalobcu (slovenský podnik so zahraničnými akcionármi) proti žalovanému (Finančné riaditeľstvo SR) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28. 6. 2010. Krajský súd v Bratislave vydal v uvedenej veci dňa 27. 1. 2012 prvý rozsudok. Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil uznesením zo dňa 23. 10. 2012 a vrátil vec Krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave následne vydal vo veci rozsudok dňa 28. 3. 2014, ktorým svoje prvé rozhodnutie vo svojej podstate potvrdil. Predmetná vec bola opätovne napadnutá a doručená na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 28. 7. 2014, kde ku dňu 5. 12. 2014 o nej nebolo rozhodnuté.
Vzhľadom na skutočnosť, že lehota obvyklá pre vyjadrenie názoru Najvyššieho súdu SR je šesť mesiacov, sa rozhodnutie očakáva v najbližšom čase, a to vzhľadom na aktuálnosť témy s veľkou zvedavosťou odbornej verejnosti.
Uvedené zhrnutie je nezávislou analýzou prvého rozhodnutia Krajského súdu Bratislava, zo dňa 27. 1. 2012, ktorá bola publikovaná v roku 2013 v anglickom jazyku („Prof. Lang: Tax Treaty Case Law around the Globe 2013, Linde“ podtitul s názvom „Slovak Regional Court on a Dutch Holding without sufficient substance“) a diskutovaná na rovnomennej konferencii na Viedenskej ekonomickej univerzite za účasti špičkových odborníkov na medzinárodné daňové právo. Analýza je spracovaná na základe informácií poskytnutých povinnými osobami podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré nateraz nie sú záväzným právnym názorom, nakoľko odvolací súd ešte nerozhodol.
Úvod
Poznámka: Stav platný v roku 2013.
Slovensko patrí ku krajinám s pomerne malým počtom súdnych sporov v oblasti daňového práva. Slovenské súdy doteraz neriešili žiadne dôležité prípady týkajúce sa medzinárodného zdaňovania.
Pre lepšie pochopenie slovenského justičného systému, ktorý sa doteraz nešpecializoval na prípady z oblasti daňového práva, ho v krátkosti popíšeme. Na nižšom stupni neexistujú špecializované správne súdy, ktoré by sa zameriavali na daňové záležitosti. Okrem toho organizačná štruktúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý má v súčasnosti viac ako 50 senátov a pozostáva zo štyroch kolégií (správne, trestnoprávne, občianskoprávne a obchodnoprávne), neumožňuje špecializáciu na daňové právo. Správne kolégium sa skladá zo 16 senátov. Tieto rozhodujú o pridelených prípadoch týkajúcich sa disciplinárnych záležitostí ako aj sporov z oblasti finančného práva vrátane daní, sociálneho zabezpečenia a rozhodnutí akéhokoľvek iného orgánu štátnej správy. Inými slovami, ani jeden z týchto 16 senátov sa nešpecializuje na daňové právo. Ďalej by sme nemali zabudnúť na skutočnosť, že nie všetky rozhodnutia súdov z oblasti daní sa zverejňujú.
Pre porovnanie uvádzame, že v Českej republike od roku 2003 rozhoduje špecializovaný Najvyš