V daňovej oblasti platí, že daňové subjekty si môžu zorganizovať svoje podnikanie tak, aby si znížili svoju daňovú povinnosť. Neexistuje žiadna povinnosť podnikať takým spôsobom, aby sa zvýšil daňový príjem štátu. Základnou zásadou je sloboda vybrať si čo najmenej zdaniteľný spôsob prevádzkovania podnikania, aby sa minimalizovali náklady. Takáto sloboda voľby však existuje len v rozsahu legálnych možností stanovených režimom DPH – tomu nezodpovedá zistenie podvodu na DPH.
Daňové subjekty si majú splniť svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu v súlade s hmotnoprávnymi predpismi. Zistenie, či si tieto povinnosti splnili, je účelom daňového konania.
Predpoklady pre odpočítanie DPH
Smernica Rady 2006/112/ESo spoločnom systéme DPH
Z odôvodnenia článku 59 smernice Rady 2006/112/ESo spoločnom systéme DPH (ďalej len "smernica o DPH") vyplýva, že s cieľom zjednodušiť výber daní alebo predchádzať určitým formám daňových únikov alebo vyhýbaniu sa dani, členské štáty by mali mať možnosť v rámci určitých obmedzení a za určitých podmienok zaviesť osobitné opatrenia odchyľujúce sa od tejto smernice. V článku 168 uvedenej smernice sa uvádza, že pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť:
-
DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou.
Podľa článku 178 písm. a) smernice o DPH zdaniteľná osoba musí spĺňať tieto podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie dane:
-
na odpočítanie dane uvedené v článku 168 písm. a), týkajúce sa dodania tovaru alebo poskytnutia služieb, musí mať faktúru.
Podľa článku 273 členské štáty môžu uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber DPH a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc.
K tomu, aby mohla byť DPH uplatnená na faktúre iným platiteľom - dodávateľom, resp. pri "samozdanení" samotným platiteľom odpočítaná na základe § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") je nevyhnutné, aby došlo k vzniku daňovej povinnosti, t.j. aby DPH z predmetného zdaniteľného obchodu bola odvedená do štátneho rozpočtu.
V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že
nepostačuje len samotné uvedenie DPH na faktúre,
podstatné je
,aby došlo k vzniku daňovej povinnosti
v intenciách ustanovenia § 19 zákona o