Povinnosť podať dodatočné daňové priznanie(ďalej len „DDP“) upravuje § 16 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).
Dodatočné daňové priznanie je daňovník povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že:
- daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená; rovnako daňový subjekt postupuje aj vtedy, ak zistí, že nadmerný odpočet má byť nižší alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako bol správcom dane priznaný,
- daňové priznanie k DPH neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných plnení za príslušné zdaňovacie obdobie,
- daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.
Podľa § 16 ods. 3 písm. c) daňového poriadku je daňovník povinný podať DDP aj v prípade, ak zistí, že daňová strata uvedená v (riadnom) daňovom priznaní je nižšia ako uviedol daňovník v (riadnom) daňovom priznaní. Je to z dôvodu, že odpočítanie daňovej straty má bezprostredný vplyv na vykázaný základ dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých túto daňovú stratu daňový subjekt odpočítava.
♦ Príklad č. 1:
Daňovému subjektu vznikla povinnosť podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2018, pretože zistil, že v podanom daňovom priznaní neuviedol a nezahrnul do základu dane jednu pripočítateľnú položku ako nedaňový výdavok. Po tejto úprave vykázal daňový subjekt tiež daňovú stratu, ale v nižšej sume. Uloží daňovému subjektu správca dane sankciu a v akej výške, keď daňový subjekt za zdaňovacie obd