S blížiacim sa koncom roka podnikatelia, bez rozdielu či ide o podnikajúce fyzické osoby alebo právnické osoby (ďalej podnikateľ) stále častejšie uvažujú o výške dane z príjmov, ktorú budú musieť za rok 2017 zaplatiť. Snahou každého podnikateľa je dosiahnuť, pri dodržaní platnej legislatívy, čo najnižšiu daň z príjmov.
Jednou z možností optimalizácie dane z príjmov je aj odpočet straty, ktorú podnikateľ vykázal v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Odpočtom daňovej straty si podnikateľ zníži základ dane, z ktorého sa počíta daň z príjmov. Podnikateľ nemôže postupovať tak, že si odpočíta stratu vykázanú v minulých zdaňovacích obdobiach v ľubovoľnej výške. Pri odpočte straty musí dodržiavať pravidlá stanovené v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).
Daňová strata
Daňová strata (ďalej strata) je definovaná v § 2 písm. k) ZDP ako rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.
Strata sa odpočítava od základu dane. Podľa § 2 písm. j) ZDP základom dane (ďalej len „ZD“) je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak ZDP neustanovuje inak (napríklad pri zahrňovaní obstarávacej ceny hmotného majetku do daňových výdavkov formou odpisov, postupné zahrňovanie dotácií do ZD a podobne).
Pre podnikajúce fyzické osoby (ďalej len „FO“) je ZD stanovený v § 4 ZDP, podľa ktorého, ak daňovníkovi plynie v zdaňovacom období viac druhov príjmov, ZD je súčet čiastkových ZD zistených podľa jednotlivých druhov príjmov. Pre právnické osoby (PO) je ZD vymedzený v ustanovení § 14 ZDP.
Strata u podnikajúcej fyzickej osoby
Daňová strata môže u podnikajúcich FO vzniknúť len pri tzv. „aktívnych príjmoch“, to je pri príjmoch, ktoré podnikateľ dosiahne z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP) a to iba pri tých, pri ktorých vykazuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky. U podnikateľa, ktorý preukazuje pri stanovení ZD paušálne výdavky, strata nemôže vzniknúť. Takýto podnikateľ aj keď vypočíta, že 60 % zo zdaniteľného príjmu (v roku 2017) a zaplatené odvody do poisťovní sú vyššie ako zdaniteľné príjmy, vykáže nulový ZD. Stratu nemôže FO vyčísliť pri príjmoch z prenájmu (podľa § 6 ods. 3 ZDP) a pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (podľa § 6 ods. 4 ZDP).
Postup pri výpočte základu dane a daňovej straty
Postup pri výpočte ZD a daňovej straty je upravený, pre FO a PO, v § 17 až § 29 ZDP. Vždy sa vychádza zo spôsobu vedenia účtovníctva alebo evidencie u daňovníka, ktorý:
- účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva (ďalej JÚ) sa vychádza z rozdielu medzi príjmami a daňovými výdavkami,
- vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP z rozdielu medzi príjmami a daňovými výdavkami,
- účtuje v sústave podvojného účtovníctva (ďalej PÚ) z výsledku hospodárenia.
Pri stanovení výšky straty, hlavne u PO, je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že daňová strata a účtovná strata nemusia byť vždy totožné. Podnikateľ, ktorý vykáže účtovnú stratu, môže vykázať v daňovom priznaní kladný ZD. Podnikateľ môže vykázať napríklad aj účtovný zisk a daňovú stratu. To, že daňová strata a účtovná strata sú rozdielne, je spôsobené výškou pripočítateľných a odpočítateľných položiek, ktoré upravujú ZD pri jeho výpočte.
Odpočet daňovej straty
Pri odpočte daňovej straty v daňovom priznaní k dani z príjmov, môže podnikateľ postupovať takto:
- Stratu odpočíta podľa ust. § 30 ods. 1 ZDP, t. z.:
- u PO od vykázaného ZD,
- u FO od ZD (čiastkového ZD) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP,
rovnomerne počas 4 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto strata vykázaná. Ku dňu vstupu daňovníka do likvidác