Druhá časť článku z cyklu „Cezhraničné reorganizácie z pohľadu dane z príjmov v SR a európskeho práva“ rozoberá uvedenú problematiku z pohľadu sekundárneho európskeho práva.
(pokračovanie – 1. časť článku)
Druhá časť článku z cyklu „Cezhraničné reorganizácie z pohľadu dane z príjmov v SR a európskeho práva“ rozoberá uvedenú problematiku z pohľadu sekundárneho európskeho práva.
Daňový režim cezhraničných podnikových kombinácií v rámci sekundárneho práva Európskej únie (EÚ) má svoj základ v Smernici Rady 2009/133/ES z 19. 10. 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla európskej spoločnosti (tzv. Societa Europaea, ďalej len „SE“) alebo európskeho družstva (tzv. Societas Cooperativa Europaea, ďalej len „SCE“) medzi členskými štátmi (kodifikované znenie Smernice Rady 90/434/EHS z 23. 7. 1990 doplnenej Smernicou Rady 2005/19/ES z 17. 2. 2005) (ďalej len „Smernica“).
Je záväzná pre každý členský štát EÚ, ktorému je určená, so zreteľom na cieľ, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov je ponechaná na vnútroštátne orgány. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hlavným účelom všetkých Smerníc Rady je vytvorenie vnútorného trhu, v rámci ktorého budú garantované základné európske slobody. Z tohto dôvodu Európsky súdny dvor (ďalej len „ESD“) interpretuje európske právo v zmysle ekonomickej podstaty Zmluvy o fungovaní EÚ. Tiež pravidlá, ktorými členské štáty EÚ implementujú Smernicu Rady do svojej národnej legislatívy by mali byť interpretované týmto spôsobom.
Vzťah Smernice k primárnemu právu
Otázkou je, či podnikové kombinácie, ktoré spadajú do oblasti Smernice, podliehajú aj ustanoveniam primárneho práva EÚ, napr. zákazu diskriminácie, slobody usadzovania sa ale aj ďalším (informácie týkajúce sa primárneho práva EÚ nájdete v čísle 12/201