Ing. Katarína Balogová, LL.M

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej "zákon o DPH") ukladá povinnosť uplatňovať osobitú úpravu zdaňovania služieb cestovného ruchu platiteľovi dane, ktorý obstaráva od iných zdaniteľných osôb služby cestovného ruchu a tieto vo svojom mene predáva zákazníkom. Osobitná úprava sa nevzťahuje na platiteľa dane, ktorý koná ako sprostredkovateľ, t.j., ktorý predáva služby cestovného ruchu v mene a na účet inej osoby.

Novela zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") zverejnená v Zbierke zákonov SR v máji 2024 pod číslom 102/2024 Z.z. prináša s účinnosťou od 1. januára 2025, okrem iného, aj nové pravidlá určenia miesta dodania služieb vymedzených v § 16 ods. 3 zákona o DPH (napríklad kultúrne, vzdelávacia alebo zábavné služby) vrátane doplnkových služieb, ktoré sú vysielané alebo iným spôsobom virtuálne sprístupnené nezdaniteľnej osobe.

Nedávno v Národnej rade Slovenskej republiky schválená novela zákona o dani z pridanej hodnoty prináša, okrem iných významných zmien v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH), aj zásadnú zmenu v posudzovaní finančného lízingu v Slovenskej republike na účely DPH od 1. januára 2025.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"), platný v Slovenskej republike, aktuálne upravuje základnú sadzbu DPH na tovary a služby vo výške 20 % zo základu dane. Ďalej upravuje, že na týmto zákonom taxatívne vymedzené tovary a služby, sa uplatňuje znížená sadzba dane. Zákon o DPH aktuálne definuje dve znížené sadzby dane, a to 5 % a 10 % zo základu dane.

Podľa platných pravidiel pre oblasť dane z pridanej hodnoty (DPH), ktoré sú na úrovni členských štátov Európskej únie harmonizované prostredníctvom smernice Rady 2006/112/ESo spoločnom systéme DPH (ďalej "smernica"), platí, že každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná túto daň zaplatiť. Ide o pravidlo článku 203 smernice. V domácej legislatíve Slovenskej republiky je toto pravidlo transponované ustanovením § 69 ods. 5 platného zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH").

Podľa platného slovenského zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len " zákon o DPH") platí, že ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 tohto zákona a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa spomínaného § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len "úrok z nadmerného odpočtu").

V posledných rokoch vzbudil v členských štátoch Európskej únie pozornosť prípad luxemburskej daňovej správy, ktorý vzniesol otázky, či výkon činností osoby v postavení člena predstavenstva akciovej spoločnosti podlieha dani z pridanej hodnoty (DPH).

DPH komisia zriadená podľa článku 398 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica DPH“) zverejnila dňa 22. septembra 2023 v rámci svojich usmernení aj usmernenie č. 1068 týkajúce sa dodávok paliva v rámci schém palivových kariet.

S cieľom harmonizovaného zjednodušenia fungovania malých podnikov v roku 2020 Rada Európskej Únie prijala smernicu 2020/285, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky. Členské štáty majú prijať právne predpisy za účelom transpozície tejto osobitnej úpravy do národnej legislatívy do konca roku 2024. Ministerstvo financií SR v tejto súvislosti predložilo dňa 6. júla 2023 na pripomienkové konanie návrh zákona, ktorým sa, okrem iného, má do slovenského zákona č. 222/2004 Z. z. o dani u pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) implementovať aj táto osobitná úprava pre malé podniky, a to s účinnosťou od 1. januára 2025.

Koncom júna 2023 Európsky súdny dvor (ďalej len „ESD“) rozhodol v prípade C-232/22 Cabot Plastics Belgium SA v. État belge, v ktorom sa zaoberal otázkou, či poskytovanie spracovateľských operácii pre výhradného zahraničného príjemcu týchto služieb právne nezávislým poskytovateľom služby zakladá prevádzkareň na účely DPH pre daného príjemcu služby v krajine poskytovateľa služby.

Dňa 6. decembra 2022 bola v parlamente schválená novela zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorá s účinnosťou od 1. januára 2023 prináša legislatívne zmeny týkajúce sa dočasného zníženia sadzby DPH pre gastro sektor, vleky, lanovky a akvaparky, opravy základu dane pri neuhradených záväzkoch, odpočítanej dane pri nevymožiteľných pohľadávkach, pri krádeži zákonom vymedzeného tovaru a registrácie pre DPH po prekročení obratu. Primárnym cieľom novely zákona o DPH bola oblasť nákupu tovarov a služieb prostredníctvom  e-shopov alebo digitálnych platforiem, ktoré zažívajú aktuálne veľký rozmach. Táto legislatívna úprava bude účinná až od roku 2024.

V tomto článku by sme vám radi priblížili prípad, o ktorom rozhodoval Európsky súdny dvor (ESD) v nedávnom období, a ktorý sa týka solidárnej zodpovednosti nepriameho colného zástupcu pri dovoze tovaru a určenia.

V tomto článku by sme vám radi priblížili dva prípady, o ktorých rozhodoval Európsky súdny dvor (ESD) v nedávnom období, a ktoré sa rovnako týkajú nepriznania práva na odpočítanie dane v prípadoch kedy sa nepodarilo preukázať kto bol skutočným dodávateľom tovaru a služieb.

Európska komisia vydala 11. mája 2022 Návrh smernice, ktorou sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa zvýhodnenia financovania spoločností z vlastných zdrojov a obmedzenia odpočítateľnosti úrokov na účely dane z príjmov právnických osôb (DEBRA) (COM/2022/216 final). Tento návrh nadväzuje na Oznámenie o zdaňovaní podnikov v 21. storočí (COM(2021) 251 final), ktoré Európska komisia prijala 18. mája 2021.

V tomto článku by sme vám radi priblížili dva prípady, o ktorých rozhodoval Európsky súdny dvor (ESD) v nedávnom období, a ktoré sa rovnako týkajú nepriznania práva na odpočítanie dane v prípadoch kedy sa nepodarilo preukázať kto bol skutočným dodávateľom tovaru a služieb.

Dňa 27. 10. 2021 parlament schválil vládny návrh zákona, ktorým sa novelizuje okrem iných zákonov aj Daňový poriadok. Príslušný zákon dňa 8. 11. 2021 podpísala aj prezidentka SR a dňa 12. 11. 2021 bol zverejnený v Zbierke zákonov SR pod číslom 408/2021 Z. z.

Dňa 12.11.2021 bol v Zbierke zákonov zverejnený zákon č. 408/2021 Z. z., ktorý novelizuje viaceré zákony z oblasti daňovej legislatívy. Súhrn najvýznamnejších zmien v oblasti dane z príjmov s účinnosťou od 1.1. 2022 približuje Katarína Balogová, Tax Manager Accace Slovensko.

V zmysle Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej „Smernica“) má zdaniteľná osoba právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb použitých na účely jej zdaniteľných transakcií. Toto právo vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná. Súčasne je zdaniteľná osoba povinná upraviť sumu pôvodne odpočítanej dane, ak odpočítaná daň bola vyššia alebo nižšia ako odpočítanie, na ktoré mala zdaniteľná osoba právo, napríklad v prípadoch zrušenia nákupu alebo získania cenovej zľavy. Ako ovplyvňuje odpočítanie DPH okolnosť, ak nedôjde k predpokladanému využitiu nakúpených vstupov? Podobnou situáciou sa zaoberal Európsky súdny dvor (ESD) v nedávnom rozsudku C-734/9 ITH Comercial Timişoara SRL. ESD sa tu dotkol aj otázky (ne)aplikácie mechanizmu komisionára, ak zdaniteľná osoba zhotovuje stavbu v súlade s potrebami a požiadavkami inej osoby, o ktorej sa predpokladá, že si uvedenú stavbu prenajme.

V zmysle Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej „Smernica“) má zdaniteľná osoba právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb použitých na účely jej zdaniteľných transakcií. Toto právo vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná. Súčasne je zdaniteľná osoba povinná upraviť sumu pôvodne odpočítanej dane, ak odpočítaná daň bola vyššia alebo nižšia ako odpočítanie, na ktoré mala zdaniteľná osoba právo, napríklad v prípadoch zrušenia nákupu alebo získania cenovej zľavy. Ako ovplyvňuje odpočítanie DPH okolnosť ak nedôjde k predpokladanému využitiu nakúpených vstupov? Podobnou situáciou sa zaoberal Európsky súdny dvor (ESD) v nedávnom rozsudku C-734/9 ITH Comercial Timişoara SRL. ESD sa tu dotkol aj otázky (ne)aplikácie mechanizmu komisionára, ak zdaniteľná osoba zhotovuje stavbu v súlade s potrebami a požiadavkami inej osoby, o ktorej sa predpokladá, že si uvedenú stavbu prenajme.

Rozsudok Európskeho súdneho dvora (ESD) z 11. marca 2021 vo veci C-812/19 (prípad Danske Bank) objasnil ako je potrebné z hľadiska DPH vnímať poskytovanie cezhraničných služieb v rámci toho istého právneho subjektu. Prípad sa týka hlavnej prevádzkarne spoločnosti Danske Bank, ktorá sa nachádza v Dánsku a je členom skupiny na účely DPH v tomto štáte, pričom jej pobočka zriadená vo Švédsku, ktorá je príjemcom cezhraničných služieb poskytovaných hlavnou prevádzkarňou nie je členom dánskej skupiny na účely DPH a ani žiadnej inej v štáte jej zriadenia.