S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa aj do slovenskej daňovej legislatívy zaviedli pre právnické osoby pravidlá pre oslobodenie príjmov z predaja majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti vo forme akcií a obchodných podielov. Slovenskí daňoví rezidenti – podnikateľské právnické osoby a zahraničné právnické osoby so stálou prevádzkarňou na Slovensku môžu vzhľadom na prechodné ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) z tejto úpravy benefitovať od roku 2020. V druhej časti článku sa autorka venuje oslobodeniu príjmov z predaja akcií obchodných podielov.
Oslobodenie príjmov z predaja akcií a obchodných podielov (§ 13c ZDP)
S účinnosťou od 1.1.2018 sa zaviedlo do ZDP
oslobodenie príjmov z predaja akcií a obchodných podielov
u vymedzeného okruhu daňovníkov, a to pri splnení zákonom stanovených podmienok v
tohto zákona.1.
akcií u akcionára akciovej spoločnosti,
2.
kmeňových akcií (akcie, s ktorými nie sú spojené žiadne osobitné práva) alebo akcií s osobitnými právami u akcionára jednoduchej spoločnosti na akcie,
3.
obchodného podielu u spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo komandistu komanditnej spoločnosti
4.
alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí.
Oslobodenie
uvedených príjmov
môže uplatniť
iba daňovník -
právnická osoba
:-
s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia,
-
s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne.
ZDP v § 2 písm. d) bod 2definuje daňovníka - právnickú osobu s
neobmedzenou daňovou povinnosťou
ako právnickú osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo (definované v § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka) alebo miesto skutočného vedenia. Za miesto skutočného vedenia, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri, sa považuje také miesto, kde sa vytvára alebo prijíma väčšina obchodných a riadiacich rozhodnutí za právnickú osobu ako celok. To platí bez ohľadu na to, či sú tieto rozhodnutia prijímané orgánmi právnickej osoby alebo inými osobami (napr. spoločníkmi, akcionármi, zamestnancami). Rozhodnutia za menšie organizačné celky právnickej osoby alebo rozhodnutia administratívneho charakteru sa nepovažujú za zásadné pre právnickú osobu ako celok. Miesto skutočného vedenia má vo väčšine prípadov zabezpečené primerané materiálne a personálne podmienky na prijímanie takýchto rozhodnutí. Vzhľadom na rôznorodosť súčasných obchodných modelov a tiež na úroveň digitalizácie hospodárstva je však nutné posudzovať primeranosť podmienok individuálne s ohľadom na charakter činnosti právnickej osoby.Daňovníkom - právnickou osobou s
obmedzenou daňovou povinnosťou
je podľa § 2 písm. e) bod 3 ZDP osoba, ktorá nemá na území SR svoje sídlo alebo miesto skutočného vedenia, ak má príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky taxatívne vymedzený v § 16 ZDP. Príjmom plynúcim zo zdrojov na území SR je aj príjem dosahovaný prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR, a to z jej činnosti a z akéhokoľvek nakladania s jej majetkom. Za stálu prevádzkareň sa podľa § 16 ods. 2 ZDP považuje trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník - právnická osoba, ktorá nemá na území SR svoje sídlo alebo miesto skutočného vedenia (nerezident), vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti je na základe časového testu považované za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane, alebo pri jednorazovo poskytnutej službe, ak doba výkonu činnosti presiahne 6 mesiacov v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, a to súvisle alebo s prerušením. Ak daňovník - právnická osoba je rezidentom štátu, s ktorým SR má uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vznik stálej prevádzkarne je okrem