Ing. Lucia Vanková

Občianske združenia patria medzi neziskové organizácie. Táto skupina právnických osôb využíva rad odlišností v účtovníctve a má aj zvláštny daňový režim. To je zdrojom mnohých neistôt pri voľbe účtovných postupov, pri posudzovaní daňovej účinnosti nákladov a pri rozhodovaní, či príslušný výnos je alebo nie je predmetom dane, alebo či je od dane z príjmov oslobodený.

Inštitút mikrodaňovníka bol zavedený do zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") s účinnosťou od 1.1.2021 a platí pre fyzické aj právnické osoby. V úvodnej časti autorka uviedla podmienky, za akých sa môže daňovník stať mikrodaňovníkom, sú s tým spojené určité pravidlá, ktoré musí spĺňať fyzická aj právnická osoba. V pokračovaní článku sa o celej problematike dočítate ostatné podrobnosti.

Inštitút mikrodaňovníka bol zavedený do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") s účinnosťou od 1.1.2021 a platí pre fyzické aj právnické osoby. Zámerom tejto špecifickej legislatívnej úpravy v ZDP je podporiť rozvoj malých a stredných podnikov. Ide o opatrenia, ktoré sú štátnou pomocou. Ktoré právnické osoby sa môžu v roku 2024 považovať za mikrodaňovníka a aké daňové výhody im z tohto postavenia vyplývajú?

Preddavok na daň z príjmov je povinná platba, ktorú daňovník poukazuje daňovému úradu počas aktuálne prebiehajúceho zdaňovacieho obdobia. Táto platba sa vykonáva, ak skutočná výška dane za toto obdobie ešte nie je známa. Preddavok na daň z príjmov je definovaný v § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Platenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby je komplexne upravené v ustanovení § 42 ZDP.

Preddavok na daň z príjmov je definovaný v § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") ako povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.

V poslednej časti článku sa autorka venuje určeniu spotreby pohonných látok (ďalej len "PHL") ako paušálnych výdavkov podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") a tiež určeniu spotreby pri elektromobiloch.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. l) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") možno do daňových výdavkov uplatniť spotrebované pohonné látky (ďalej len "PHL") len v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom. V predošlej časti článku autorka čitateľov uviedla do problematiky, aj v druhej časti hlavne na praktických príkladoch preberie väčšinu možných situácií.

V akej výške a za akých podmienok je zostatková cena hmotného a nehmotného majetku uznaným daňovým výdavkom, závisí od dôvodu jeho vyradenia. V druhej časti sa článok venuje okrem iného predaju majetku, likvidácii majetku, bezodplatnému odovzdaniu majetku alebo vyradeniu majetku z dôvodu škody.

Jednou z možností, ako môže spoločnosť rýchlo a jednoducho získať finančné prostriedky pre svoju aktuálnu potrebu, je pôžička od spoločníkov. Takýto spôsob náhrady vlastných zdrojov môže mať síce celkový nepriaznivý pohľad na takto zadlženú spoločnosť, sú však situácie, keď spoločníci nemajú inú možnosť, ako siahať po poskytovaní pôžičiek z vlastného vrecka.

Všeobecne platí, že na účely dane z príjmov musia byť výdavky na spotrebované pohonné látky (ďalej len "PHL") preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a musia byť zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo zaevidované v evidencii daňovníka.

Zostatková cena sa viaže k hmotnému a nehmotnému majetku a pri jeho vyradení z používania ovplyvňuje daňové výdavky podnikateľa. V akej výške a za akých podmienok je zostatková cena hmotného a nehmotného majetku uznaným daňovým výdavkom, závisí od dôvodu jeho vyradenia.

Jednou z možností, ako môže spoločnosť rýchlo a jednoducho získať finančné prostriedky pre svoju aktuálnu potrebu, je pôžička od spoločníkov. Takýto spôsob náhrady vlastných zdrojov môže mať síce celkový nepriaznivý pohľad na takto zadlženú spoločnosť, sú však situácie, keď spoločníci nemajú inú možnosť, ako siahať po poskytovaní pôžičiek z vlastného vrecka.

Článok interpretuje niektoré zložitejšie alebo menej zrozumiteľné okruhy otázok, ktoré súvisia s daňovými výdavkami právnických osôb.

Cieľom článku je vysvetliť niektoré zložitejšie, či menej zrozumiteľné okruhy otázok, ktoré súvisia s daňovými výdavkami právnickej osoby.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) v § 17 ods. 20 špecificky upravuje situáciu, keď nájomca so súhlasom prenajímateľa vynaložil výdavky na technické zhodnotenie nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve, ktoré neboli prenajímateľom uhradené, a z toho dôvodu u prenajímateľa príde k nepeňažnému príjmu a k povinnosti zvýšenia základu dane o hodnotu tohto nepeňažného príjmu.

V podnikateľskej praxi je bežným postupom, že k uskutočňovaniu podnikateľskej činnosti sú využívané nielen vlastné, ale aj prenajaté nehnuteľnosti. Sú využívané na obchodné, výrobné účely, na poskytovanie služieb, či na administratívne účely. Pokiaľ vlastník (prenajímateľ) prenajme svoje budovy, či nebytové priestory (ďalej len „nehnuteľnosť“) nájomcovi na výkon podnikateľskej činnosti, často sa stáva, že nájomca potrebuje uskutočniť na prenajatom majetku také úpravy, ktoré prispôsobia túto nehnuteľnosť na výkon jeho podnikania.

Cieľom článku je vysvetliť niektoré nové alebo osobitne riešené okruhy otázok k dani z príjmov právnickej osoby.

Preddavok na daň z príjmov je definovaný v § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) ako povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.

Daňovým priznaním (DP) daňovník deklaruje výšku svojej daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie. Daňovník je povinný v DP si vypočítať daň sám a uviesť tiež prípadné výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku.

Odpočet daňovej straty je legálny nástroj na znižovanie základu dane a tým aj daňovej povinnosti daňovníka. Daňová legislatíva má zavedené presné pravidlá pre odpočet daňových strát, ktoré však podliehajú častým zmenám a prinášajú aj interpretačné problémy. Od 1. 1. 2020 sa pre odpočet daňových strát ustanovili nové pravidlá. Tieto sa použijú na daňové straty vykázané v zdaňovacích obdobiach, ktoré začínajú najskôr 1. 1. 2020. Daňové straty vykázané v predchádzajúcich rokoch sa naďalej odpočítavajú podľa pravidiel platných do 31. 12. 2019.