Od roku 2021 je možné získať späť už odvedenú daň z pridanej hodnoty (DPH) z pohľadávky, ktorú odberateľ neuhradil. Táto možnosť sa týka aj starších pohľadávok – teda dodávok a odberateľských faktúr spred roka 2021. Pravidlá pre opravu DPH (a základu DPH) z nevymožiteľných pohľadávok sú v niektorých bodoch podobné pravidlám pre daňový odpis samotnej pohľadávky z hľadiska dane z príjmov pri jej definitívnom vyradení z účtovníctva a upustení od jej vymáhania. V článku si porovnáme pravidlá pre oba režimy vrátane niekoľkých príkladov z praxe.
Obchodná spoločnosť a upustenie od vymáhania rôznorodých pohľadávok - príklad
Obchodná spoločnosť XYZ, s. r. o., zaoberajúca sa poskytovaním reklamných služieb, eviduje vo svojom účtovníctve tieto pohľadávky z obchodného styku, ktoré budú s najvyššou pravdepodobnosťou neuhradené a plánuje ich preto vyradiť z účtovníctva/majetku s maximálnym možným priaznivým dopadom na daň z príjmov a DPH:
-
Faktúra za služby spoločnosti A v sume 200 € + DPH v sume 40 €, dátum vystavenia 2.12.2018, dátum dodania 30.11.2018, dátum splatnosti 15.12.2018. Spoločnosť A je zdravá a existujúca, nie je v konkurze, reštrukturalizácii ani exekúcii, no na viacnásobné upomienky nereaguje.
-
Faktúra za služby voči rovnakej spoločnosti A v sume 300 € + DPH v sume 60 €, dátum vystavenia 3.1.2019, dátum dodania 31.12.2018, dátum splatnosti 15.1.2019.
-
Faktúry za služby spoločnosti B v sume 4 000 € + DPH v sume 800 €, dátum vystavenia 11.3.2020, dátum dodania 10.3.2020, dátum splatnosti 25.3.2020. Na spoločnosť B bol začiatkom roka 2021 vyhlásený konkurz, no dňa 20.11.2021 bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku.
Odpis nevymožiteľnej pohľadávky z hľadiska dane z príjmov
Pohľadávku obchodnej spoločnosti, vzťahujúcu sa k už uskutočnenej dodávke tovaru alebo služby a podloženú účtovný dokladom s náležitosťami podľa § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve"), ktorú odberateľ v plnej alebo čiastočnej sume neuhradil, je možné odpísať ako daňový výdavok (znižujúci základ dane) za splnenia niekoľkých podmienok a testov. Dodávateľ totiž pôvodne vyfakturovaný výnos zahrnul podľa podvojného účtovníctva [ako východiska pre stanovenie základu dane z príjmov - § 17 ods. 1 písm. b)] do základu dane a v praxi teda často zdanil daňou z príjmov v sadzbe príslušného roka. Je teda v jeho záujme vykompenzovať už odvedenú daň z doteraz neuhradenej dodávky a získať ju v podstate späť, a to uplatnením sumy pohľadávky (resp. výnosu z predmetnej dodávky) ako daňového výdavku, ktorý tentoraz a v podstate v inom zdaňovacom období základ dane (a často aj daň z príjmov) zníži.
Ak obchodná spoločnosť trvale upustí od vymáhanie pohľadávky podľa § 68 ods. 5 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len "Postupy účtovania v PÚ"), zaúčtuje sumu pohľadávky ako účtovný náklad na účte
546 - Odpis pohľadávky
. Zápisom napríklad
546/311
či
546/315
(v závislosti od účtu, na ktorom evidovala predmetnú pohľadávku z obchodného styku). Týmto zápisom sa zabezpečí verný a pravdivý obraz o hospodárení spoločnosti - pohľadávka v menovitej vypadne z majetku/aktív spoločnosti a zároveň sa zníži účtovný zisk.Druhým krokom je otestovanie, či pohľadávka spĺňa aj podmienky pre daňový odpis, a teda suma na účte
546
je aj daňovým výdavkom znižujúcim základ dane z príjmov:-
Ak áno, výsledok hospodárenia zistený si nevyžaduje žiadne ďalšie úpravy. Obchodná spoločnosť sumu neuhradenej pohľadávky zahrnie do základu dane ako daňový výdavok a daň z príjmov odvedená v minulosti sa do firemného rozpočtu dostane v určitom zmysle späť.
-
Ak nie, suma na účte
546
zvýši základ dane z príjmov pri úprave účtovného výsledku hospodárenia (účtovného zisku alebo straty). Obchodná spoločnosť neuhradenú pohľadávku definitívne zdanila daňou z príjmov.A ked