Martin Jakubec

Súdny spor má rozhodnúť vo veci žalobcu (slovenský podnik so zahraničnými akcionármi) proti žalovanému (Finančné riaditeľstvo SR) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28. 6. 2010. Krajský súd v Bratislave vydal v uvedenej veci dňa 27. 1. 2012 prvý rozsudok. Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil uznesením zo dňa 23. 10. 2012 a vrátil vec Krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave následne vydal vo veci rozsudok dňa 28. 3. 2014, ktorým svoje prvé rozhodnutie vo svojej podstate potvrdil. Predmetná vec bola opätovne napadnutá a doručená na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 28. 7. 2014, kde ku dňu 5. 12. 2014 o nej nebolo rozhodnuté.

Cieľom článku autora je vysvetliť úlohu, fungovanie a postup pri uplatňovaní tzv. reverse charge mechanizmu podľa slovenského zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. v spojitosti so Smernicou rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Reverse charge sa uplatňuje predovšetkým pri zdaniteľných dodaniach medzi členskými štátmi z tretích štátov, vo špecifických prípadoch aj v tuzemsku a predstavuje nástroj v boji proti podvodom. Pri reverse charge dodávateľ neuplatní DPH pri svojich dodaniach, ktoré uskutočňuje pre iné zdaniteľné osoby.

Pojem prevádzkareň z pohľadu dane z pridanej hodnoty nie je možné stotožniť s pojmom stála prevádzkareň, ktorý poznáme z oblasti dane z príjmov. Hoci oba pojmy na prvý pohľad (a v slovenčine najmä etymologicky) súvisia, ich význam je v mnohých dôležitých detailoch diametrálne odlišný.