Cieľom príspevku je poskytnúť výklad v oblasti medzinárodného zdaňovania ziskov podnikov (rezidentov druhých zmluvných, resp. nezmluvných štátov), ktoré vykonávajú na území Slovenskej republiky svoju činnosť, vysvetliť, ako sa aplikujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, posúdiť vznik stálej prevádzkarne v kontexte závislý zástupca na území SR v súlade s aktualizáciou Modelovej daňovej zmluvy OECD o daniach z príjmov a z majetku (ďalej len „Modelová zmluva“) a uvedenú problematiku ilustrovať na praktických príkladoch.
Cieľom príspevku je poskytnúť výklad v oblasti medzinárodného zdaňovania ziskov podnikov (rezidentov druhých zmluvných, resp. nezmluvných štátov), ktoré vykonávajú na území Slovenskej republiky svoju činnosť, vysvetliť, ako sa aplikujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, posúdiť vznik stálej prevádzkarne v kontexte závislý zástupca na území SR v súlade s aktualizáciou Modelovej daňovej zmluvy OECD o daniach z príjmov a z majetku (ďalej len „Modelová zmluva“) a uvedenú problematiku ilustrovať na praktických príkladoch.
Vzťah medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia k vnútroštátnym predpisom
Jedným zo zámerov uzatvárania medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva“) je obmedzenie práva vybrať daň a rozdeliť ho medzi jednotlivé zmluvné štáty. Rovnako zmluva rieši prípady, kedy právo vybrať daň z určitého príjmu, ktorý má zdroj v jednom štáte a plynie rezidentovi druhého štátu, majú podľa vnútroštátnych predpisov obidva zmluvné štáty. Zmluva v týchto prípadoch stanoví, ktorý zmluvný štát má právo na zdanenie príjmu (štát zdroja alebo štát rezidencie), alebo ak môže byť zdanený v obidvoch štátoch, stanoví spôsob vylúčenia dvojitého zdanenia. Zmluva tiež vytvára podmienky na spoluprácu v daňovej oblasti s cieľom obmedziť daňové úniky v medzinárodnom meradle.
Základný právny vzťah medzi vnútroštátnym predpisom a zmluvou je uvedený v ustanovení § 1 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) a v § 99 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní“).
Podľa § 1 ods. 2 ZDP medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom usta- noveným zákonom, má prednosť pred týmto zákonom (zákonná prioritná doložka), t. j. ustanovenia zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, ustanovuje inak.
Zmluva však nesmie sprísniť vnútroštátny predpis, môže ho iba modifikovať a zásadne nestanovuje daňovníkom žiadne povinnosti, ktoré nie sú vo vnútroštátnych predpisoch zmluvných štátov obsiahnuté. Len vtedy, ak určitý príjem je zdaniteľný aj v súlade s vnútroštátnym predpisom aj v súlade so zmluvou, je možné zdaniť ho.
Pri riešení problematiky zdanenia ziskov podniku z činnosti, ktoré plynú daňovníkovi (rezidentovi jedného štátu) vykonávajúcemu činnosť na území druhého štátu, pričom tieto dva štáty sú viazané zmluvou, je potrebné vychádzať aj z príslušných ustanovení zmluvy.
Podľa článku, ktorý sa v zmluvách obvykle označuje ako Čl. 7, zisky podniku, ktorý je rezidentom druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť iba v SR, pokiaľ tento podnik vykonáva svoju činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. SR môže zisky podniku zdaniť iba v rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
Podmienky vzniku stálej prevádzkarne v kontexte „Závislý zástupca“ sú v zmluvách obvykle definované v Čl. 5 ods. 5. Vznik stálej prevádzkarne na území SR je podmienený okrem splnenia podmienok uvedených v Čl. 5 ods. 5 zmluvy aj splnením podmienok podľa § 16 ods. 2 ZDP.
Podľa Čl. 5 ods. 5 zmluvy, ak osoba iná ako nezávislý zástupca koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a obvykle uplatňuje právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku, predpokladá sa, že tento podnik má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťa