Je známe, že medzinárodné spoločnosti podnikajúce v rámci globálnej ekonomiky tvoria až 60 % svetového obchodného obratu. Spoločným znakom takýchto nadnárodných a cezhraničných daňových subjektov je to, že sú umiestnené v rozdielnych daňových jurisdikciách, samozrejme, s rozdielnym zdanením. Daňové subjekty majú v praxi záujem produkovať zisk (základ dane) tam, kde je to pre ne daňovo výhodnejšie. Daňovú výhodnosť možno dosiahnuť presunom zisku medzi osobami v rámci legislatívy jednej krajiny alebo presunom zisku medzi osobami cez hranice do krajiny s daňovo priaznivejšou legislatívou. V tejto súvislosti je oceňovanie predmetu obchodných transakcií jeden z najvýznamnejších problémov v teórii aj v praxi účtovníctva a zdaňovania.
Je známe, že medzinárodné spoločnosti podnikajúce v rámci globálnej ekonomiky tvoria až 60 % svetového obchodného obratu. Spoločným znakom takýchto nadnárodných a cezhraničných daňových subjektov je to, že sú umiestnené v rozdielnych daňových jurisdikciách, samozrejme, s rozdielnym zdanením. Daňové subjekty majú v praxi záujem produkovať zisk (základ dane) tam, kde je to pre ne daňovo výhodnejšie. Daňovú výhodnosť možno dosiahnuť presunom zisku medzi osobami v rámci legislatívy jednej krajiny alebo presunom zisku medzi osobami cez hranice do krajiny s daňovo priaznivejšou legislatívou. V tejto súvislosti je oceňovanie predmetu obchodných transakcií jeden z najvýznamnejších problémov v teórii aj v praxi účtovníctva a zdaňovania.
Pojem oceňovanie (pricing, costing, assessment, appraisal) je spôsob alebo postup vyjadrovania objektu oceňovania v peňažných jednotkách (cenách). Oceňovanie patrí k najvýznamnejším problémom v teórii aj v praxi účtovníctva a zdaňovania. Ak sa presun zisku realizuje cez cielené oceňovanie výrobkov, služieb a iných plnení, napr. úrokov, dochádza k transferovému oceňovaniu.
Transferové oceňovanie (transfer pricing) je určovanie cien v obchodných transakciách medzi vzájomne ekonomicky a personálne prepojenými subjektami, ktorého cieľom je umelo ovplyvniť tvorbu zisku v teritóriách s nižším zdanením na úkor teritórií so zdanením vyšším.
V domovskej krajine sa produkt ocení len na úrovni nákladov (bez zisku) a zisk sa dosiahne predajom v krajine s priaznivým zdanením. Jednotlivé krajiny sa snažia alokovať zisk (základ dane) vo svojej kompetencii a získať tak daňový profit do svojho štátneho rozpočtu. Rovnako je to aj v podmienkach SR. Problémom je, že transferové ceny nie sú stanovené na voľnom trhu, a preto sa môžu líšiť od cien dohodnutých medzi nezávislými obchodnými partnermi v porovnateľných transakciách a za porovnateľných podmienok. Transferové ceny sa preto na daňové účely podrobujú overovaniu primeranosti ich výšky.
Základné pravidlá o transferovom oceňovaní
Medzi základné pravidlá o transferovom oceňovaní, ktoré obsahuje vzorová zmluva OECD a Smernica OECD, patria:
- Princíp nezávislého vzťahu (separate entity approach), podľa ktorého každý člen nadnárodného podniku podlieha dani z príjmov na základe princípu rezidencie alebo princípu zdroja príjmu. Princíp nezávislého vzťahu je zameraný na dva ciele:
- zabezpečenie primeraného daňového základu v každej jurisdikcii,
- zamedzenie dvojitému zdaneniu.
- Princíp obvyklých cien (arm´s length principle), ktorý sa rešpektuje pri vzájomných transakciách. Tento princíp je medzinárodným štandardom, ktorý uplatňujú pri kontrole správcovia daní vo väčšine krajín na celom svete. Obvyklé ceny sa v správe o transferovom oceňovaní a mnohonárodných podnikoch, publikovanej OECD v roku 1979, definujú ako „ceny, ktoré by boli za rovnakých, alebo za podobných podmienok dohodnuté medzi nezávislými podnikmi zainteresovanými v rovnakých alebo podobných obchodných transakciách alebo za podobných podmienok na rovnakom trhu“.
- Zmluvy o zamedzení dvojitému zdaneniu musia obsahovať pravidlá rešpektujúce metódy transferového oceňovania.
Nezávislé osoby vplyvom trhových komerčných podmienok konajú tak, že obhajujú svoje záujmy, teda napr. predávajúci má záujem maximalizovať svoju predajnú cenu (zisk). V prípade závislých osôb tento prirodzený regulátor nefunguje. Preto sa v daňovej praxi osobitne preverujú vzťahy závislých osôb, keďže tieto osoby majú tendenciu a schopnosť svoje konanie zjednotiť voči fiškálnym záujmom štátu.
Metódy transferového oceňovania
Pr