doc. Ing. Anna Harumová, PhD.

Je známe, že medzinárodné spoločnosti podnikajúce v rámci globálnej ekonomiky tvoria až 60 % svetového obchodného obratu. Spoločným znakom takýchto nadnárodných a cezhraničných daňových subjektov je to, že sú umiestnené v rozdielnych daňových jurisdikciách, samozrejme, s rozdielnym zdanením. Daňové subjekty majú v praxi záujem produkovať zisk (základ dane) tam, kde je to pre ne daňovo výhodnejšie. Daňovú výhodnosť možno dosiahnuť presunom zisku medzi osobami v rámci legislatívy jednej krajiny alebo presunom zisku medzi osobami cez hranice do krajiny s daňovo priaznivejšou legislatívou. V tejto súvislosti je oceňovanie predmetu obchodných transakcií jeden z najvýznamnejších problémov v teórii aj v praxi účtovníctva a zdaňovania.

V odbornej literatúre, v legislatíve, ale aj v praxi sa často stretávame s výrazmi oceňovanie a ohodnocovanie. Nie vždy sa však tieto pojmy používajú adekvátne, podľa toho, čo vo svojej podstate majú vyjadrovať. Dva odbory, kde sa tento výraz zamieňa s jeho podstatou a používaním, je účtovníctvo a znalectvo. V príspevku budem vychádzať hlavne zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p., medzinárodných účtovných štandardov (IAS/IFRS) a medzinárodných ohodnocovacích štandardov (International Valuation Standards, IVS), ktoré vydáva IVSC (International Valuation Standards Committee) a Európ- skych ohodnocovacích štandardov (European Valuation Standards), ktoré vydáva a TEGoVA. V účtovníctve podľa cit. zákona prevažne oceňujeme a pri znaleckej činnosti v zmysle legislatívy ohodnocujeme. Čo vlastne tvorí podstatu týchto pojmov, ktoré vychádzajú z pojmov hodnota a cena?

Pohľadávky sú významnou zložkou majetku podniku. Ich celková výška a štruktúra majú výrazný vplyv na zabezpečenie a udržanie platobnej schopnosti podniku. Vo všeobecnosti charakterizujú dynamiku kolobehu majetku podniku pri zmene jeho vlastníctva, ako aj vzťahov vyplývajúcich zo zmien foriem majetku. V súčasnosti však pohľadávky ako celok nedefinuje žiadny z platných právnych predpisov.

Rastúce tempo globalizácie investičných trhov a ekonomické zmeny uskutočnené v sedemdesiatych rokoch vyvolali potrebu existencie medzinárodne uznávaných štandardov, ktoré by sa zaoberali vykazovaním hodnoty majetku. Snahy znalcov o zjednotenie znaleckej problematiky viedli v roku 1981 k založeniu Výboru pre medzinárodné štandardy ohodnocovania aktív (TIAVSC).