Osobitná úprava zdaňovania prirážky v rámci DPH je uplatňovaná na každý predaj služieb cestovného ruchu bez ohľadu na to, kto je príjemcom týchto služieb, čo vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Novelou zákona o DPH od 1. januára 2018 došlo k úprave znenia § 65 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), na základe ktorej sa osobitná úprava zdaňovania prirážky neuplatňuje len na prípady, keď je príjemcom služieb cestovného ruchu konečný spotrebiteľ – cestujúci, ale sa musí uplatňovať na každý predaj služieb cestovného ruchu bez ohľadu, kto je ich príjemcom.
Právna úprava založená na zdanení prirážky podľa smernice o DPH
Spoločný systém DPH v rámci EÚ je upravený v súčasnosti smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len „smernica o DPH“). Táto smernica bola transponovaná do zákonov o DPH jednotlivých členských štátov.
V uvedenej smernici sa uvádza v článkoch 306 až 310 osobitná úprava pre cestovné kancelárie, ktorá je založená na zdanení prirážky.
Podľa článku 306:
- Členské štáty uplatňujú osobitnú úpravu DPH na transakcie cestovných kancelárií, ak tieto vo vzťahu k zákazníkom vystupujú vo vlastnom mene a ak na uskutočnenie cesty využívajú tovar dodaný a služby poskytnuté inými zdaniteľnými osobami. Táto osobitná úprava sa nevzťahuje na cestovné kancelárie, ktoré konajú len ako sprostredkovatelia.
Podľa článku 307:
- Transakcie, ktoré cestovná kancelária uskutoční v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 306 na uskutočnenie cesty, sa považujú za poskytnutie jednej služby cestovnej kancelárie zákazníkovi.
Podľa článku 308:
- Základom dane a cenou bez DPH pre jednu službu poskytnutú cestovnou kanceláriou je prirážka cestovnej kancelárie, t. j. rozdiel medzi celkovou sumou bez DPH, ktorú zaplatí zákazník, a skutočnými nákladmi cestovnej kancelárie za tovary a služby, ktoré dodajú a poskytnú iné zdaniteľné osoby, ak tieto transakcie priamo slúžia v prospech zákazníka.
Podľa článku 309:
- Ak sú transakcie, ktorými poverí cestovná kancelária iné zdaniteľné osoby, uskutočňované týmito osobami mimo EÚ, služby cestovnej kancelárie sa považujú za sprostredkovateľskú činnosť oslobodenú od dane. Ak sa uvedené transakcie uskutočňujú súčasne v rámci EÚ a mimo nej, možno oslobodiť od dane len tú časť služby, ktorá sa týka transakcií mimo územia EÚ.
V článku 310 sa uvádza:
- DPH, ktorú cestovnej kancelárii účtujú iné zdaniteľné osoby z transakcií, ktoré sú uvedené v článku 307 a ktoré priamo slúžia v prospech zákazníka, nie je možné v žiadnom členskom štáte odpočítať ani vrátiť.
Uvedené články smernice sú premietnuté do ustanovenia slovenského zákona o DPH, a to do ustanovenia § 65, ktorý obsahuje osobitnú úpravu uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry.
Výklad článkov 306 až 310 podľa Súdneho dvora EÚ
Vlastná služba cestovnej kancelárie
Súdny dvor EÚ vo veci C-557/11 (Maria Kozak) uviedol, že úprava DPH uplatniteľná na plnenia cestovných kancelárií, ktorá sa nachádza v článkoch 306 až 310 smernice o DPH, je osobitnou úpravou, ktorá obsahuje špecifické pravidlá činnosti cestovných kancelárií, ktoré sa odchyľujú od všeobecnej úpravy DPH.